Kategória: ľudská duša

Ako sa najlepšie vyrovnať so smrťou

Nepatrím k tým, ktorí by mali problém uvažovať o smrti a robím to pomerne často. Dodnes si živo spomínam na to, ako ma zasiahla smrť môjho starého otca v čase, keď som bol ešte žiakom základnej školy. Išlo o môj prvý pokus vyrovnať sa s týmto fenoménom, a preto to bolo vtedy najťažšie. Ďalšie prípady úmrtí veľmi blízkych ľudí ma tiež na istý čas uvrhli do vnútornej krízy – ale tá už nikdy netrvala tak dlho a intenzívne ako v prvom prípade.

Pokračovať v čítaní článku “Ako sa najlepšie vyrovnať so smrťou” →

O zlých ľuďoch

Existujú podľa vás úprimne zlí ľudia? Ja som ešte takých nepoznal. Povedal by som, že každá osoba, ktorá pácha zlo ho nerobí preto, že by si myslela, že je zlá, ale z dôvodu, že sa cíti na jeho páchanie oprávnená – buď prostredníctvom trestu, odškodnenia, reštitúcie, profitu alebo niektorej verzie “získania spravodlivého podielu” na niečom (toto sú spravidla zdôvodnenia, s ktorými prichádzajú ľudia pre ospravedlnenie svojich zločinov a všeobecne amorálnosti).

Každý jeden sériový vrah nejako ospravedlňoval svoje činy (aj keď niektorí ich neskôr mohli ľutovať). Veď napokon aj matky zvyknú ospravedlňovať svojich kriminálnych synov alebo aj dcéry. Všetci ľudia budú z času na čas ospravedlňovať svoje prečiny či zločiny od tých naozaj malicherných až po tie najstrašnejšie nejakou výhovorkou, spravodlivým odôvodnením.

Jednoduchá otázka: bol Mao zlý? Bol zlý Stalin? A čo Mohamed? Títo traja patria k najmasovejším vrahom v dejinách – s viac ako 100 miliónmi zavraždených v prípade komunizmu a s vyše 270 miliónmi vyvraždených kafírov (zgenocídovanie celých etník a náboženských skupín, čo výrazne pozmenilo etnický profil Blízkeho východu a sev. Afriky) moslimami. Napriek tomu sú títo ľudia hrdinami a vzorom pre niektorých a v ich mysliach títo vodcovia zabránili ešte horšiemu vývoju. (O tom, prečo tieto dve zločinné ideológie môžu byť na Západe bez akejkoľvek perzekúcie obhajované, zatiaľ čo iné nie, si povieme inokedy).

Ľudské bytosti sú racionálnymi činiteľmi a taktiež super-predátormi, resp. tými najúspešnejšími predátormi na zemi. Vieme byť milosrdní, morálni, etickí a kooperatívni, ale aj kriminálni, neetickí, nemorálni či jednoducho zlí podľa toho čo v danej chvíli uznáme za vhodné.

So zlom sa budeme stretávať neustále, je všade okolo nás. A tí najviac zlí a najnebezpečnejší ľudia sú práve tí, ktorí veria, že sú spravodliví (ako Stalin, Mohamed alebo Kiska :-)). Ide o ľudí, ktorí túžia po niečom, pretože cítia, že sú na to oprávnení.

Povedal by som, že vo všeobecnosti platí, že najmenej zlých ľudí nájdeme medzi drobnými podnikateľmi a robotníckou triedou. Tieto skupiny sú najpoctivejšie a najúprimnejšie, pričom sa vyznačujú aj najzdravšími hodnotami. Naopak, právni, finanční, vládni a samozrejme aj mimovládkoví zamestnanci ako aj politické triedy zvyknú patriť k tým najskorumpovanejším a ak by sa väčšina z nich jedného dňa vyparila, ocitli by sme sa zrazu v (aspoň o niečo) lepšom svete.

Obrana prirodzených túžob

Zvyknem občas chodievať na „Rationalwiki“ najmä z dôvodu lepšieho poznania argumentov názorových oponentov (hoci naozaj nie všetko je tam zlé). Rationalwiki bola vytvorená ako protipól kresťanskej Conservapedie (miestami tiež dosť bláznivý web) a predstavuje koglomerát liberálno-sekulárnych a “skeptických” postojov (viac o “skeptikoch” v tomto mojom texte na Infovojne). Bohužiaľ, web sa v niektorých oblastiach až príliš naladil „slniečkárskym“ smerom, skôr než skutočne racionálnym či objektívnym. Popri vyvracaní kresťanských fundamentalistov a konšpiračných teórií tu nájdeme aj “krížové výpravy” voči eugenike, bio-realizmu, genetickému determinizmu alebo i nacionalizmu obecne.

Napriek tomu ma prekvapilo, že Rationalwiki má skôr neutrálny až pozitívny náhľad na Nietzscheho napriek tomu, že je pomerne dosť infikovaná averziou voči prirodzenej túžbe Európanov žiť medzi svojimi a sformovať si suverénne národné štáty.

V súvislosti s témou textu sa ku mne dostal jeden text, v ktorom sa vysvetľuje idea nadčloveka. Nietzsche vyjadruje o prirodzených popudoch istú múdrosť, ktorá vlastne nie je ničím novým. Jeho pointa spočíva v tom, že človek by mal najskôr akceptovať a zdokonaliť “nižšie”, viac “iracionálne”, hmotné popudy seba samého (skôr ako ich ignorovať alebo potláčať), aby mohol neskôr zvládnuť svoje “vyššie” sily akými sú napr. intelekt a duchovné vedomie/spiritualitu.

Na druhej strane netreba zabúdať, že Európa či Západ má pomerne silnú tradíciu v myšlienke, podľa ktorej sú prirodzené túžby niečo zlé alebo musia byť potlačené. Táto idea má svoj pôvod vo viacerých asketických či anti-naturalistických tézach a prístupoch k životu.

Možno je i zbytočné spomínať, že k masívnemu vzostupu asketizmu došlo v Európe v súvislosti vzostupom kresťanstva. Áno, zdá sa, že anti-naturalistické uvažovanie má svoje korene v náboženstvách, ktoré sú skôr odtrhnuté od sveta a hmotného života (jednou z najextrémnejších foriem tu bol gnosticizmus).

Nietzsche sa snažil tieto anti-naturalistické tendencie poraziť a argumentoval, že nadčlovek je niekto, kto je schopný akceptovať svoje prirodzené túžby a emócie a využiť ich na konštruktívne ciele.

Môj záver: osobne by som všetkým tým „racionalistom“, „skeptikom, „nithusovcom“ odporučil prečítať si Nietzscheho. Treba im pripomínať, že je to práve vykorenený strom, ktorý spadne. Prirodzené, t.j. „iracionálne“, túžby a emócie nie sú inherentne zlé a rovnako ani tradicionalizmus a romantizmus, ktoré sú na nich založené. Naopak, práve oni nás udržujú zakorenenými a poskytujú solídny základ, oporu, pre viac nestále a komplikované aspekty našej existencie.

Musíme čeliť svojej temnej stránke (a taktiež sa nebáť ju prijať)

Myslím, že mnohým z vás nemusím veľmi vysvetľovať, že ľudia s podobnými postojmi ako mám ja, môžu čeliť politickej či ideologickej opozícii, ktorá ich nielenže chce vylúčiť z verejného priestoru, ale často i násilne perzekuovať. Pochopiteľne, ako niekto, kto sa snaží obhajovať etnické záujmy či bio-realizmus, sa môžem často dostať do rozporu s liberálnymi mysliteľmi ako je Dr. Peterson, pokiaľ ide o niektoré zásadné politické otázky.

Ale rozhodol som sa sem hodiť video, kde tento pán veľmi správne argumentuje, že všetci máme istú schopnosť či predpoklad pre krutosť, pričom tento predpoklad nazýva “tieňom” alebo “temnou stránkou”.

Dnešní disidenti sa často stretávajú s touto temnou stránkou u rôznych “slniečkárov”, ktorí ich v pohode budú šikanovať a správať sa voči nim ako tí najrezolútnejší autoritári.

To isté samozrejme platí aj pre rôznych zákerných online trollov, s ktorými sa stretávame vo webovom priestore non-stop. Pozorujúc takúto schopnosť alebo kapacitu pre krutosť, si čoraz lepšie uvedomujem, že je mimoriadne dôležité, aby som dokázal dostatočne integrovať svoju “temnú stránku/tieň”.

U mnohých ľudí, dokonca niekedy i mojej maličkosti, zapríčiňuje zlyhanie v tejto integrácii, nedostatok sebarešpektu a pocit zraniteľnosti. To môže následne viesť k rétorickej obrane, ktorá bude pôsobiť na niektorých ľudí naivne, ba priam až hlúpo.

Dnes, ako som počúval Dr. Petersona, som si opäť uvedomil význam integrácie “tieňa” presne v tom zmysle, ako to tento doktor psychológie vysvetľuje: človek musí byť schopný stať sa krutým, nie preto, že by si prial byť krutým, ale aby sa vyhol tomu byť obeťou tých, ktorí sú krutí. Ale ešte tu bol jeden mysliteľ, ktorý túto myšlienku vedel vyjadriť jednoduchšie a naozaj dokonale –Machiavelli:…“miluj mier, ale vedz ako viesť vojnu” (Umenie vojny: 1,12)