Biologický leninizmus

Natrafil som na zaujímavý článok a video o koncepte nazvanom „bio-leninizmus“. Článok, ktorý vyšiel na blogu s názvom „bloody shovel“ nám poskytuje bližší pohľad na stimuly systému, ktoré vytvárajú konvergenciu medzi dnešnou vládnucou triedou/elitou a nižšou spoločenskou triedou.  Väčšina mainstreamových konzervatívcov tomuto vzťahu dobre nerozumie, a preto im neostáva nič iné než krútiť hlavou nad rozmanitými zmätkami a extrémom tzv. ľavice (alebo “slniečkárov”, ak chcete). Prečo by vôbec niekto chcel tak veľmi démonizovať bieleho heterosexuálneho muža alebo nálepkovať každého, kto aktívne neoponuje belošstvu ako nacistu? Prečo potrebujú tzv. progresívci prichádzať s článkami, v ktorých sa píše, že už aj pedofili potrebujú byť súčasťou viktimizačnej hierarchie?

Pokračovať v čítaní článku “Biologický leninizmus”

Prečo moslimovia oceňujú právo šaría?

Skôr než začneme diskusiu na túto tému, musíme pochopiť, že islamská civilizácia, mimo bývalého ZSSR, je veľká, chudobná, pomerne ignorantská a beznádejne ignorantská voči tomu, čo označujeme ako “vedecké myslenie” (alebo dokonca len inžinierstvo), pričom jej úroveň negramotnosti sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 60%.

Pokračovať v čítaní článku “Prečo moslimovia oceňujú právo šaría?”

Homoadopcie – najväčší “problém” Slovenska

V Česku sa už dlhšiu dobu spoločnosť háda kvôli homomanželstvám (a s nimi prepojenými homoadopciami). Je to ohromná téma pre miestnu havlistickú kaviareň i oponujúcich konzervatívcov, ktorí sa idú navzájom roztrhať.

Len čo sa však človek pozrie na isté reálne čísla, tak mu neostane nič iné než gúľať očami nad tým, kam naša spoločnosť dospela, že toto vôbec musí riešiť ako nejaký primárny problém.

Pokračovať v čítaní článku “Homoadopcie – najväčší “problém” Slovenska”

V roku 2025 bude každý desiaty obyvateľ Slovenska cigán

Na monitore mi práve pristál tento článok o populačnom raste našich rómskych spoluobčanov. Odhad (dosť možno ešte pozitívny) je taký, že okolo r. 2025 budú cigáni tvoriť 9% obyvateľstva Slovenska. Podľa predpokladu v tretej a štvrtej dekáde sa má ich rast zastaviť. Kým biela populácia bude starnúť, tak v prípade cigánov pôjde o populáciu s vysokým podielom mladých.

Pokračovať v čítaní článku “V roku 2025 bude každý desiaty obyvateľ Slovenska cigán”

Postoj o antisemitizme moslimov a ľavičiarov

Judeo-kresťanský web Postoj nedávno prišiel s celkom úsmevným článkom pod názvom Proti Židom na západe dnes stoja najmä moslimovia a ľavica, v ktorom autor textu, istý Lukáš Kekelák, popisuje nárast anti-semitizmu v západnej Európe. Takže tentoraz výnimočne vinníkmi nie sú tzv. pravicoví extrémisti či fašisti, ale skupiny spomenuté v nadpise – moslimovia a ľavičiari.

Tento text je vyslovene klasickou ukážkou povrchného prístupu neokonov či sionistov (v prípade autorov z webu Postoj ide o sionistických kresťanov) v prípade problematiky tzv. antisemitizmu, pri ktorom sa síce povie isté A, ale zamlčí sa veľmi podstatné B.

A tým B sú dve podstatné skutočnosti:

  1. Výrazné zapojenie židovskej elity do podpory migrácie, vrátane migrácie moslimov, do Európy.
  2. Disproporčne väčšie zastúpenie Židov v ľavicových stranách a v ľavicových politikách (vrátanie ich vlastného chválenia sa v propagácii a v presadení homomanželstiev, napríklad. Toto by snáď tých kresťanov z Postoja, posadnutých homosexuálmi, mohlo zaujímať, no nie?).

V oboch prípadoch o tomto disproporčnom zapojení píšu samotní Židia. Treba tiež napísať, že niektorí i kriticky.

Človeka priam láka položiť nepríjemnú otázku, či tí Židia a ich, v dnešnom globalizovanom svete postupne umierajúca, kolektívna identita vlastne ten antisemitizmus nepotrebujú? Taký režisér dokumentu Defamation, Yoav Shamir, by súhlasil.

Autor má samozrejme pravdu, že s prílevom moslimov prichádza do Európy i viac antisemitizmu (radšej by som používal výraz judeofóbia, obzvlášť v tomto prípade, keďže mi príde dosť zvláštne obviňovať skupinu zloženú prevažne zo semitov z antisemitizmu) a s ním spojených fyzických útokov na Židov (a nielen ich). Kekelák v článku spomína isté štatistiky ohľadne útokov na Židov v Británii, ako aj postoje miestnych Židov, ktorí sa v Británii dnes viac boja moslimov než tzv. pravicových extrémistov.

Ok, mnohí obyčajní Židia to asi takto pociťujú, ale čo ich elity? Tam vidíme skôr iný konsenzus. t.j. že Židia by sa mali spájať s inými, údajne utláčanými, menšinami proti európskej majorite.

Tu je jeden príklad: The Jewish Chronicle patria k najčítanejším a najvplyvnejším židovským novinám v Británii. V r. 2018 noviny prišli s príbehom pod názvom “Židovské a moslimské ženy sľubujú, že budú spolupracovať, aby porazili nenávisť”. Čitatelia sa tiež dozvedeli, že článok bol o “najväčšom zhromaždení Židov a moslimov v Európe, v ktorom sa ženy z oboch táborov zaviazali, že budú spolupracovať v boji proti nenávisti”. Čo sa myslí tou “nenávisťou”? Prečo ma ako prvé napadlo, že sa myslí nenávisť bielej a prevažne kresťanskej majority? Hmm?

A takýchto zhromaždení, spájaní či proklamácií medzi Židmi a moslimami by sme našli nespočet. Jednoducho židovsko – moslimské vzťahy sú komplexnejšie, než sa nám snažia často podsúvať neokonzervatívne weby ako je Postoj.

Najhoršie je, ako sa článok opäť pokúša trápne zmiešať kritiku politiky Izraela s antisemitizmom. Jeremy Corbyn a jemu podobní nie sú žiadni anti-semiti. Ich solidarita s utláčanými Palestíncami je čisto otázkou aspoň základného humanizmu a etiky, princípu zlatého pravidla, ktorým sa riadi naša civilizácia, hoci v ich poňatí to často býva aj o “anti-rasizme” a vymedzení sa voči etnoštátu, ktorý Izrael reprezentuje. Čo tak si radšej prečítať, ako to ponímajú samotní ľavičiari?

Dobre, dnes teda k tejto problematike len takto stručne. Skôr mi išlo o to upozorniť na web Postoj ako na falošnú “alternatívu” voči systému, keďže som to doposiaľ takto verejne (formou článku) nespravil.

Ľudia za týmto webom Slovensku nič pozitívne neponúkajú, akurát len viac podpory pre Izrael, viac boja proti “fašizmu” a “komunizmu” (rozumej sociálnej solidarite) a samozrejme dysgeniku (keďže chcú zakázať aspoň eugenické minimum v podobe napr. terapeutických potratov, výberu embryií, umelého oplodnenia, boja proti dedičným ochoreniam, atď., atp., ktoré Západ, pod rúškom liberalizmu, resp. slobody voľby, praktikuje). Treba to napísať priamo: ak sa má kresťanstvo niekedy v budúcnosti pozitívne reformovať a stať sa opäť hybnou silou európskej spoločnosti, tak sa musí v prvom rade očistiť od presne takejto dogmatickej hniloby, akú reprezentujú filosemiti z Postoja. Viac k tomu nie je čo dodať.

Faktor etnickej menšiny – podstatná sila vo voľbách

V súvislosti s (nielen) poslednými voľbami mi nedá neupozorniť na jeden silný faktor, ktorý tiež ovplyvnil ich výsledok. Zuzana Čaputová rozhodne dobre vie, prečo sa po svojom víťazstve poďakovala voličom aj v jazyku menšín – po maďarsky, po rusínsky i po rómsky.

Obzvlášť v prípade našej (stále) najpočetnejšej menšiny, t.j. maďarskej, pekne vidieť istý vzorec volebného správania známy aj u iných väčších menšín z cudziny.

Slovenskí Maďari už dlhodobo zvyknú hromadnejšie podporiť liberálneho, resp. progresivistického kandidáta (aj keď u nás na Slovensku tomu často hovoríme aj “pravica”, ale to už je iná téma) než pro-národného, inak povedané, takéto kandidáta, ktorý bude viac zdôrazňovať multietnicitu Slovenska, silne podporovať práva menšín a vyhraňovať sa voči nacionalizmu. Vieme, že slovenskí Maďari v minulosti výrazne podporovali v prezidentských voľbách i Ivetu Radičovú, o ktorej “slniečkovosti” nie sú žiadne pochybnosti. V prezidentských voľbách v r. 2014 zase podporili Kisku. Veď napokon i samotný Bugárov Híd je hodnotovo skôr liberálna strana, pričom sám Bugár sa niekoľkokrát vyhranil i voči samotnému Orbánovi.

Udivuje to predovšetkým v kontexte toho, akú politiku podporujú Maďari vo svojej domovskej krajine. Netreba ani písať, že je to dnes práve maďarský národ, ktorý má reputáciu toho najviac hrdého a proti-systémového v rámci V4, ak nie aj v celej EU. Práve Maďari sú dnes povestným vzorom hodným nasledovania.

Okrem toho, pokiaľ je mi známe, tak aj naši Maďari predsa sledujú vo veľkom maďarské médiá a čo to sa už popísalo aj o Orbánovej snahe ovplyvňovať i Maďarov žijúcich v zahraničí. Ak mám hovoriť podľa svojej skúsenosti, väčšina našich Maďarov Orbánovi fandí. Tak potom, prečo tento dvojtvárny prístup: sympatie či podpora patriota Orbána, ak ide o Maďarsko na jednej strane a na druhej zase voľba “slniečkových” kandidátov alebo strán u seba doma?

Tu treba napísať, že takéto správanie nie je charakteristické len pre Maďarov. Napríklad v USA volia hispánci demokratov, čiže dalo by sa povedať liberálov či ľavicu, napriek tomu, že ide prevažne o katolíkov s konzervatívnejšími hodnotami. Rovnako i Turci v Nemecku volia zväčša sociálnych demokratov, t.j. ľavicové strany podporujúce také záležitosti ako feminizmus či Harabinov “džendžer”, ale i migráciu, napriek faktu, že v prípade Turecka ide o silných podporovateľov pro- moslimského diktátora Erdogana (ktorého volila väčšina nemeckých Turkov s dvojitým občianstvom).

A napokon dobrým príkladom je i židovská diaspóra. Jej značná časť silne podporuje Izrael a jeho šovinistickú politiku voči Palestíncom, zatiaľ čo volá po väčšej multi-kultúre v hostiteľských krajinách. (Viac o psychológii, ktorá stojí za výraznou podporou migrácie, vrátane moslimskej, zo strany nielen liberálnych, ale aj neokonzervatívnych Židov sa dočítate v tom texte od tradicionalistického autora židovského pôvodu L. Austera). 

Toto pokrytectvo etnických menšín sa teda zdá byť celkom univerzálnym javom. Je za ním skrytá solidarita s “kmeňom” v ich národnom štáte a zároveň čo možno najväčšie zabezpečenie ochrany, či priam privilégií, v krajine “hostiteľa”.

Pro-národní kandidáti možno budú musieť do budúcna viac premýšľať aj o tejto dynamike a o tom, ako by dokázali túto dvojtvárnosť zvrátiť, keďže hlasy menšín, a to v prvom rade Maďarov, naozaj nie sú zanedbateľné a zdá sa, že i dnes tieto hlasy zohrali úlohu povestnej piatej kolóny.

Zdôrazňujem, že v nijakom prípade nechcem, aby tento text vyznel nejako proti-maďarsky. Ja do istej miery rozumiem, prečo etnické, ale aj iné, menšiny preferujú “slniečkárske” politiky. Lenže faktom je, že dokonca i pre ne samotné to z dlhodobého hľadiska nebude dobré (viď napr. príchod parazitických skupín z tretieho sveta, ktoré budú musieť živiť zo svojich daní alebo ktoré budú útočiť aj na nich).

Tu bude dôležité, aby im pro-národní kandidáti či pro-národné strany vedeli dobre ozrejmiť povrchnosť ich voľby a možné negatívne konzekvencie i pre nich samotných. Tieto volebné paterny Maďarov (a iných menšín) sú už príliš dlho takto fixné – a je to dosť škoda vzhľadom na celkový maďarský potenciál.