Pochopenie ruskej mysle

Výborné video o Rusku, ktoré vysvetľuje jeho špecifickú (paranoidnú) psychológiu a stav. Častá otázka býva, prečo je Rusko také chudobné vzhľadom na tie obrovské prírodné zdroje a ľudský kapitál, ktorými disponuje.

Je tu viacero dôvodov, ale svoju rolu zohráva aj obrovská rozloha. Napr. Spojené štáty sú tiež obrovské, ale Rusko predstavuje až 11 časových zón, pričom jeho populácia sa koncentruje pozdĺž hraníc. Skúste si predstaviť náklady pre infraštruktúru v takom Dánsku alebo vo Švajčiarsku a potom si to porovnajte s nákladmi infraštruktúry v Rusku. Malá krajina bude na tom lepšie. A zdroje sú často skôr prekliatím, lebo zvyknú viesť ku korupcii, dotáciám a nedostatku inovácií.

Jedným zo základných princípov politickej vedy je princíp, že geografia určuje osud. Podobne ako britské ostrovy určili námornú kultúru Británie a vonkajšie hranice ovplyvnili kultúru Ameriky, tak i Rusko môže byť definované svojimi geografickými charakteristikami. Tým najočividnejším prvkom ruskej geografie je je jeho ohromná veľkosť.

Pravdou je, že táto obrovská veľkosť Ruska je preň výhodou i bremenom zároveň. Samotné jadro Ruskej federácie, moskovský región, je jednoducho neobrániteľný. Chýbajú mu horské oblasti, rieky alebo oceány a nie sú tam ani žiadne močiare či púšte. Ako geografickú prekážku možno zadefinovať jedine lesy a nehostinnú klímu. Jediné, čo Rusi môžu spraviť v prípade invázie je predĺžiť vojnu a nechať nepriateľa vykrvácať.

Práve preto je ruská história z väčšej časti o prežití invázie po invázii. Tieto storočia dlhé skúsenosti však zanechali hlbokú stopu v ruskej kultúre a psychológii a vďaka nim sa ruské vedenie stalo posadnuté bezpečnosťou a prežitím.

Macron a zvedenie národa: Prečo Francúzi reagujú na neho s takým hnevom?

V tejto miestnosti nepotrebujeme kúriť. 🙂

Na úvod: ťažko sa neubrániť úsmevu pri týchto PR fotečkách (aka reklama na tradičnú maskulinitu) nášho premiéra určených samozrejme najmä ženám – a to obzvlášť pri niektorých komentároch, ktoré zaznamenáte (či už na Istagrame alebo najmä na Facebooku). Napríklad, raz mu jedna “babka demokratka”, ktorej komentár rýchlo stihol zmazať, vypisovala ako sa nevie dočkať, kedy ho už konečne uvidí so ženou a minimálne tromi deťmi. Vraj taký švárny a múdry mládenec predsa nemôže ostať na ocot. 🙂

A toto mu tam vypisujú ženy non-stop. Človek by až povedal, že to musia byť nejakí platení provokatéri, teraz neviem či z radov opozície alebo od Fica, hehe. Ale nie, proste ženy sú v tomto vždy tak rozkošne naivné. 

Samozrejme, že manželstvo nie je vylúčené ani v takomto prípade, ak mu to napr. poradia jeho PR poradcovia, takže slovenské devy stále majú šancu :-).

Veď stačí sa pozrieť na takého Macrona. Ono nejaká tá ochotná “fag hag” sa vždy nájde (by sa niektorí aj divili koľkým ženám vyhovuje viac práve takýto typ muža) [1]. A práve o Macronovi bude tento príspevok.

Prečo Macron dnes vzbudzuje taký nevýslovný odpor a nenávisť stoviek tisícov Francúzov, ktorí sa rozhodli obliecť si žlté vesty a týždeň čo týždeň robiť v uliciach maximálny humbuk? Nuž, súvisí to práve s jeho….Ako to len povedať? Prihriatosťou? (V angličtine majú na to výraz gayness). Nepíšem tu teraz o konkrétnej sexuálnej preferencii, ale o istom type osobnosti a prejavu. A to isté platí aj pre Francúzov ako celok. O nich sa totiž často referuje, tvrdo napísané, ako o “prihriatom” národe – vo svojej expresii, preferencii, osobnosti.

Je to typ prejavu a osobnosti, ktoré stoja akoby v opozícii voči chladnej logike, drsnosti a neohrabanosti 100% maskulinity. Takýto muži budú úhľadní, distingvovaní, šarmantní, vyslovene zvodní – ale aj emocionálne manipulatívni. Je to niečo čo dnes veľmi funguje i v politike (hoci boli tu výnimky. Tou najznámejšou je Donald Trump). Obama, Trudeau, Macron – tí všetci sem dobre zapadajú.

Macron by bol skvelý výber pre bondovského zloducha. 🙂

Francúzsky národ, so svojou kolektívnou osobnosťou, na tento typ expresie zareagoval zvolením Macrona v posledných voľbách. Bol jednoducho ním zvedený. Macron s jeho zvodnými kvalitami, “gay expresiou”, svižnou rétorikou v štýle “yes, we can” od Obamu, sofistikovaným zmyslom pre módu a mediálnu zručnosť, bol jednoducho schopný ľahko oklamať voličov – voličov, z ktorých mnohí si dnes obliekajú žlté vesty. 

Áno, dáta z posledných francúzskych volieb nám ukazujú, že zatiaľ čo Le Penku volili najmä belosi zo severovýchodu a oblastí najviac “obohatených” tzv. diverzitou, tak dnešné jadro Žltých viest tvorí najmä robotnícka trieda a nižšia stredná trieda zo zväčša malých miest a vidieka.

V r. 2017 mohli byť práve takýto voliči celkom očarení tak, aby nehlasovali za kandidáta, ktorý je považovaný za “neakceptovateľného”. Všetko čo globalistom stačilo bolo predstaviť “alternatívneho” kandidáta, ktorý má potenciál ich k sebe pritiahnuť vzhľadom na ich špecifický vkus a predstavu o tom, ako by politik mal vyzerať a pôsobiť. A v osobe Emmanuela Macrona presne takéhoto človeka aj našli. 

Lenže problém so zvedením je ten, že ak po ňom nenasleduje uspokojenie, potom býva sklamanie obzvlášť trpké – človeka chytá pocit ťažkej zrady a istého sebaopovrhnutia vyplývajúceho z toho, že mohol byť tak ľahko zvedený, zmanipulovaný a oklamaný. 

Takýto mix emócií má následne potenciál vytvoriť ohromný hnev, ktorý dnes vidíme v uliciach Paríža aj v iných francúzskych mestách. Revolta Žltých viest je teda revolta zvedeného a následne podvedeného človeka.

Poznámka:

[1] Americký profesor Eward M. Miller prišiel s istou teóriou (vedec Dutton ju charakterizuje ako “Johnny Depp theory” – od 7:50 min.), ktorá môže vysvetliť istý experiment matky prírody. Vo všeobecnosti platí, že ženy selektujú u mužov pre maskulínne charakteristiky – fyzické i duševné. Ale nechcú, aby to bolo príliš vyhrotené jedným smerom. To čo nájdu ako optimálne je maskulínny muž, ktorý však má v sebe i isté femínne vlastnosti (napr. je milý, expresívny, i verbálne, starostlivý, empatický, prívetivý, atď., atp.). Isté femínne vlastnosti totiž budú zárukou toho, že bude dobrým manželom a otcom.

Pre samotnú ženu je teda výhodou, ak je priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v istých oblastiach viac femínne charakteristiky. Selekcia by teda bola pre maskulínnych mužov, ale s istými femínnymi vlastnosťami, ktoré by zostali v genofonde. Niekedy by však, čisto na základe genetickej šance, došlo k manifestácii všetkých takýchto femínnych charakteristík v jednom mužovi, ale stupeň feminizácie by pokročil natoľko, že by bol ovplyvnený i jeho sexuálny inštinkt. Možno príroda chcela nájsť istú formulu pre “optimálneho” či “lepšieho” muža, ale niečo sa pokazilo a výsledkom bude…to čo vidíte vyššie na obrázku. 🙂 Každopádne, viac tu.

Odporúčané čítanie: Prenatálny testosterón v mysli

Simona Barona Cohena som už na tomto blogu spomínal. Ide o bratranca slávnejšieho Saschu Barona Cohena. Simon Baron Cohen je svojou profesiou klinickým psychológom a profesorom na univerzite v Cambridge. Tentoraz by som odporučil sa pozrieť na jeho štúdiu (ktorú uskutočnil spoločne s inými vedcami) o účinkoch prenatálneho testosterónu. Ide o priekopnícku štúdiu, ktorá sa zaoberá účinkom prenatálneho testosterónu na postnatálny vývoj a správanie. Vieme, že hormonálne účinky na správanie boli dlhodobo skúmané u zvierat. Unikátnym prínosom tejto knihy je jej poukázanie na spojitosť medzi ľudskými fetálnymi hormónmi a neskorším ľudským správaním. Autori tu podrobnejšie popisujú účinok testosterónu na rozvoj jazyka či spoločenského správania, čím otvárajú novú cestu výskumu v rámci kognitívnej neurovedy.

Vedci sa zamerali na vzorky plodovej vody odobratej počas amniocentézy v 16. týždni tehotenstva a porovnali hladinu plodového testosterónu (ktorý je prítomný v plodoch oboch pohlaví, hoci v rôznych množstvách) s neskorším správaním dieťaťa vo veku 1, 2 či 4 rokov. Autori knihy argumentujú, že plodová tekutina nám poskytuje okno do minulosti dieťaťa – je to chemický záznam o čase dieťaťa v maternici, ktorý nám umožní predpovedať aký bude budúci mozog dieťaťa, jeho myseľ a správanie. Nejde o žiadnu retrospektívnu špekuláciu na spôsob psychoanalýzy (čo autori zdôrazňujú), ale o možnosť študovať vývojovú perspektívu a vysledovať vývojové prekurzory a príčiny neskoršej podmienky.

Daná štúdia nám naznačuje, že úroveň prenatálneho testosterónu ovplyvňuje celý rad neskoršieho správania detí, od sklonu robiť očný kontakt s inými ľuďmi až po veľkosť ich slovnej zásoby. Štúdia tiež naznačuje, že úroveň fetálneho testosterónu sa môže vzťahovať k vývoju typicky “maskulínneho” alebo “femínneho” správania. Autori ďalej rozvíjajú tézu, či prenatálny testosterón nemá spojitosť s rizikom rozvoja autizmu. Takže tu máme spojenie endokrinológie a psychológie. Autori navrhujú, že tu existuje silný biologický komponent pri správaniach, o ktorých sa často predpokladá, že sú produktom sociálneho prostredia.

Celý textu tu: Prenatálny testosterón v mysli, autori: Simon Baron – Cohen, Svetlana Luchtmaya a Rebecca Knickmeyer.

O kognitívnom vývoji Európanov

Kanadský sociológ histórie a univerzitný profesor Ricardo Duchesne nám ponúkol pozoruhodný text, ktorý sa venuje špecifickému psychogenetickému poznávaniu u Európanov. Ide o náročnú a nie úplne jasnú tému, ktorá si istotne vyžaduje hlbší výskum. Text treba vnímať ako istý úvod do problematiky operacionálnej teórie intelektu a genetickej psychológie Európanov. Spracoval som len jeho prvú časť formou voľného a skráteného prekladu, ale pre lepšie pochopenie odporúčam prečítať si obe časti, ktoré vyšli na webe Council of European Canadians.

Pokračovať v čítaní článku “O kognitívnom vývoji Európanov”