Pochopenie ruskej mysle

Výborné video o Rusku, ktoré vysvetľuje jeho špecifickú (paranoidnú) psychológiu a stav. Častá otázka býva, prečo je Rusko také chudobné vzhľadom na tie obrovské prírodné zdroje a ľudský kapitál, ktorými disponuje.

Je tu viacero dôvodov, ale svoju rolu zohráva aj obrovská rozloha. Napr. Spojené štáty sú tiež obrovské, ale Rusko predstavuje až 11 časových zón, pričom jeho populácia sa koncentruje pozdĺž hraníc. Skúste si predstaviť náklady pre infraštruktúru v takom Dánsku alebo vo Švajčiarsku a potom si to porovnajte s nákladmi infraštruktúry v Rusku. Malá krajina bude na tom lepšie. A zdroje sú často skôr prekliatím, lebo zvyknú viesť ku korupcii, dotáciám a nedostatku inovácií.

Jedným zo základných princípov politickej vedy je princíp, že geografia určuje osud. Podobne ako britské ostrovy určili námornú kultúru Británie a vonkajšie hranice ovplyvnili kultúru Ameriky, tak i Rusko môže byť definované svojimi geografickými charakteristikami. Tým najočividnejším prvkom ruskej geografie je je jeho ohromná veľkosť.

Pravdou je, že táto obrovská veľkosť Ruska je preň výhodou i bremenom zároveň. Samotné jadro Ruskej federácie, moskovský región, je jednoducho neobrániteľný. Chýbajú mu horské oblasti, rieky alebo oceány a nie sú tam ani žiadne močiare či púšte. Ako geografickú prekážku možno zadefinovať jedine lesy a nehostinnú klímu. Jediné, čo Rusi môžu spraviť v prípade invázie je predĺžiť vojnu a nechať nepriateľa vykrvácať.

Práve preto je ruská história z väčšej časti o prežití invázie po invázii. Tieto storočia dlhé skúsenosti však zanechali hlbokú stopu v ruskej kultúre a psychológii a vďaka nim sa ruské vedenie stalo posadnuté bezpečnosťou a prežitím.

Macron a zvedenie národa: Prečo Francúzi reagujú na neho s takým hnevom?

V tejto miestnosti nepotrebujeme kúriť. 🙂

Na úvod: ťažko sa neubrániť úsmevu pri týchto PR fotečkách (aka reklama na tradičnú maskulinitu) nášho premiéra určených samozrejme najmä ženám – a to obzvlášť pri niektorých komentároch, ktoré zaznamenáte (či už na Istagrame alebo najmä na Facebooku). Napríklad, raz mu jedna “babka demokratka”, ktorej komentár rýchlo stihol zmazať, vypisovala ako sa nevie dočkať, kedy ho už konečne uvidí so ženou a minimálne tromi deťmi. Vraj taký švárny a múdry mládenec predsa nemôže ostať na ocot. 🙂

A toto mu tam vypisujú ženy non-stop. Človek by až povedal, že to musia byť nejakí platení provokatéri, teraz neviem či z radov opozície alebo od Fica, hehe. Ale nie, proste ženy sú v tomto vždy tak rozkošne naivné. 

Samozrejme, že manželstvo nie je vylúčené ani v takomto prípade, ak mu to napr. poradia jeho PR poradcovia, takže slovenské devy stále majú šancu :-).

Veď stačí sa pozrieť na takého Macrona. Ono nejaká tá ochotná “fag hag” sa vždy nájde (by sa niektorí aj divili koľkým ženám vyhovuje viac práve takýto typ muža) [1]. A práve o Macronovi bude tento príspevok.

Prečo Macron dnes vzbudzuje taký nevýslovný odpor a nenávisť stoviek tisícov Francúzov, ktorí sa rozhodli obliecť si žlté vesty a týždeň čo týždeň robiť v uliciach maximálny humbuk? Nuž, súvisí to práve s jeho….Ako to len povedať? Prihriatosťou? (V angličtine majú na to výraz gayness). Nepíšem tu teraz o konkrétnej sexuálnej preferencii, ale o istom type osobnosti a prejavu. A to isté platí aj pre Francúzov ako celok. O nich sa totiž často referuje, tvrdo napísané, ako o “prihriatom” národe – vo svojej expresii, preferencii, osobnosti.

Je to typ prejavu a osobnosti, ktoré stoja akoby v opozícii voči chladnej logike, drsnosti a neohrabanosti 100% maskulinity. Takýto muži budú úhľadní, distingvovaní, šarmantní, vyslovene zvodní – ale aj emocionálne manipulatívni. Je to niečo čo dnes veľmi funguje i v politike (hoci boli tu výnimky. Tou najznámejšou je Donald Trump). Obama, Trudeau, Macron – tí všetci sem dobre zapadajú.

Macron by bol skvelý výber pre bondovského zloducha. 🙂

Francúzsky národ, so svojou kolektívnou osobnosťou, na tento typ expresie zareagoval zvolením Macrona v posledných voľbách. Bol jednoducho ním zvedený. Macron s jeho zvodnými kvalitami, “gay expresiou”, svižnou rétorikou v štýle “yes, we can” od Obamu, sofistikovaným zmyslom pre módu a mediálnu zručnosť, bol jednoducho schopný ľahko oklamať voličov – voličov, z ktorých mnohí si dnes obliekajú žlté vesty. 

Áno, dáta z posledných francúzskych volieb nám ukazujú, že zatiaľ čo Le Penku volili najmä belosi zo severovýchodu a oblastí najviac “obohatených” tzv. diverzitou, tak dnešné jadro Žltých viest tvorí najmä robotnícka trieda a nižšia stredná trieda zo zväčša malých miest a vidieka.

V r. 2017 mohli byť práve takýto voliči celkom očarení tak, aby nehlasovali za kandidáta, ktorý je považovaný za “neakceptovateľného”. Všetko čo globalistom stačilo bolo predstaviť “alternatívneho” kandidáta, ktorý má potenciál ich k sebe pritiahnuť vzhľadom na ich špecifický vkus a predstavu o tom, ako by politik mal vyzerať a pôsobiť. A v osobe Emmanuela Macrona presne takéhoto človeka aj našli. 

Lenže problém so zvedením je ten, že ak po ňom nenasleduje uspokojenie, potom býva sklamanie obzvlášť trpké – človeka chytá pocit ťažkej zrady a istého sebaopovrhnutia vyplývajúceho z toho, že mohol byť tak ľahko zvedený, zmanipulovaný a oklamaný. 

Takýto mix emócií má následne potenciál vytvoriť ohromný hnev, ktorý dnes vidíme v uliciach Paríža aj v iných francúzskych mestách. Revolta Žltých viest je teda revolta zvedeného a následne podvedeného človeka.

Poznámka:

[1] Americký profesor Eward M. Miller prišiel s istou teóriou (vedec Dutton ju charakterizuje ako “Johnny Depp theory” – od 7:50 min.), ktorá môže vysvetliť istý experiment matky prírody. Vo všeobecnosti platí, že ženy selektujú u mužov pre maskulínne charakteristiky – fyzické i duševné. Ale nechcú, aby to bolo príliš vyhrotené jedným smerom. To čo nájdu ako optimálne je maskulínny muž, ktorý však má v sebe i isté femínne vlastnosti (napr. je milý, expresívny, i verbálne, starostlivý, empatický, prívetivý, atď., atp.). Isté femínne vlastnosti totiž budú zárukou toho, že bude dobrým manželom a otcom.

Pre samotnú ženu je teda výhodou, ak je priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v istých oblastiach viac femínne charakteristiky. Selekcia by teda bola pre maskulínnych mužov, ale s istými femínnymi vlastnosťami, ktoré by zostali v genofonde. Niekedy by však, čisto na základe genetickej šance, došlo k manifestácii všetkých takýchto femínnych charakteristík v jednom mužovi, ale stupeň feminizácie by pokročil natoľko, že by bol ovplyvnený i jeho sexuálny inštinkt. Možno príroda chcela nájsť istú formulu pre “optimálneho” či “lepšieho” muža, ale niečo sa pokazilo a výsledkom bude…to čo vidíte vyššie na obrázku. 🙂 Každopádne, viac tu.

Odporúčané čítanie: Prenatálny testosterón v mysli

Simona Barona Cohena som už na tomto blogu spomínal. Ide o bratranca slávnejšieho Saschu Barona Cohena. Simon Baron Cohen je svojou profesiou klinickým psychológom a profesorom na univerzite v Cambridge. Tentoraz by som odporučil sa pozrieť na jeho štúdiu (ktorú uskutočnil spoločne s inými vedcami) o účinkoch prenatálneho testosterónu. Ide o priekopnícku štúdiu, ktorá sa zaoberá účinkom prenatálneho testosterónu na postnatálny vývoj a správanie. Vieme, že hormonálne účinky na správanie boli dlhodobo skúmané u zvierat. Unikátnym prínosom tejto knihy je jej poukázanie na spojitosť medzi ľudskými fetálnymi hormónmi a neskorším ľudským správaním. Autori tu podrobnejšie popisujú účinok testosterónu na rozvoj jazyka či spoločenského správania, čím otvárajú novú cestu výskumu v rámci kognitívnej neurovedy.

Vedci sa zamerali na vzorky plodovej vody odobratej počas amniocentézy v 16. týždni tehotenstva a porovnali hladinu plodového testosterónu (ktorý je prítomný v plodoch oboch pohlaví, hoci v rôznych množstvách) s neskorším správaním dieťaťa vo veku 1, 2 či 4 rokov. Autori knihy argumentujú, že plodová tekutina nám poskytuje okno do minulosti dieťaťa – je to chemický záznam o čase dieťaťa v maternici, ktorý nám umožní predpovedať aký bude budúci mozog dieťaťa, jeho myseľ a správanie. Nejde o žiadnu retrospektívnu špekuláciu na spôsob psychoanalýzy (čo autori zdôrazňujú), ale o možnosť študovať vývojovú perspektívu a vysledovať vývojové prekurzory a príčiny neskoršej podmienky.

Daná štúdia nám naznačuje, že úroveň prenatálneho testosterónu ovplyvňuje celý rad neskoršieho správania detí, od sklonu robiť očný kontakt s inými ľuďmi až po veľkosť ich slovnej zásoby. Štúdia tiež naznačuje, že úroveň fetálneho testosterónu sa môže vzťahovať k vývoju typicky “maskulínneho” alebo “femínneho” správania. Autori ďalej rozvíjajú tézu, či prenatálny testosterón nemá spojitosť s rizikom rozvoja autizmu. Takže tu máme spojenie endokrinológie a psychológie. Autori navrhujú, že tu existuje silný biologický komponent pri správaniach, o ktorých sa často predpokladá, že sú produktom sociálneho prostredia.

Celý textu tu: Prenatálny testosterón v mysli, autori: Simon Baron – Cohen, Svetlana Luchtmaya a Rebecca Knickmeyer.

O kognitívnom vývoji Európanov

Kanadský sociológ histórie a univerzitný profesor Ricardo Duchesne nám ponúkol pozoruhodný text, ktorý sa venuje špecifickému psychogenetickému poznávaniu u Európanov. Ide o náročnú a nie úplne jasnú tému, ktorá si istotne vyžaduje hlbší výskum. Text treba vnímať ako istý úvod do problematiky operacionálnej teórie intelektu a genetickej psychológie Európanov. Spracoval som len jeho prvú časť formou voľného a skráteného prekladu, ale pre lepšie pochopenie odporúčam prečítať si obe časti, ktoré vyšli na webe Council of European Canadians.

Pokračovať v čítaní článku “O kognitívnom vývoji Európanov”

Krása je objektívny atribút korelujúci s inteligenciou


Moji čitatelia možno budú poznať japonského vedca Satoshiho Kanazawu, ktorého som prvýkrát predstavil na Prope v článku “Pôvod ideológií a ich nositelia”.

Rád by som upozornil na niekoľko jeho starších textov, ktoré vyšli v rokoch 2009 a 2010 na webe Psychologytoday. Ide o texty, v ktorých sa zaoberá vzťahom medzi fyzickou atraktivitou a inteligenciou.

Kanazawa tiež v ďalších svojich textoch vysvetľuje, že krásu nemožno vnímať ako subjektívnu, ale ako objektívnu a merateľnú hodnotu. V uvedených článkoch nás Kanazawa oboznamuje so štúdiami, ktoré zistili silnú koreláciu medzi fyzickou krásou a inteligenciou či vzdelaním.

Pokračovať v čítaní článku “Krása je objektívny atribút korelujúci s inteligenciou”

Podstatné odlišnosti medzi ženským a mužským mozgom

Vo svojom stručnom autorskom profile predstavujem bio-realizmus ako jednu z oblastí, ktorej sa mienim vo svojich textoch venovať. Pôjde predovšetkým o problematiku ľudskej biodiverzity medzi etnickými skupinami, ale aj rozdiely medzi jednotlivcami (najmä z hľadiska kognitívnych schopností – IQ).

Pohlavnému realizmu som v minulosti venoval omnoho menšiu pozornosť a rád by som to trochu napravil. Pravda je taká, že pohlavný realizmus stále nie je natoľko kontroverzný ako napr. rasový realizmus. Napriek tomu situácia na Západe dnes dospela aj k popieraniu pohlavia a jeho prezentácie ako sociálneho konštruktu zo strany niektorých radikálnejších skupín (pôjde najmä o radikálny feminizmus či trans-aktivistov). Myslím, že mojim čitateľom je jasné o čom píšem. Súčasná situácia si teda čoraz častejšie vyžaduje aj štúdium a prezentáciu pohlavného realizmu. Je fajn mať aspoň nejaké základy z tejto oblasti.

Pokračovať v čítaní článku “Podstatné odlišnosti medzi ženským a mužským mozgom”

Pokles IQ možno vysvetľuje, prečo je dnešná politika viac tribalistická

Washington Examiner prišiel s pozoruhodným textom o tom, prečo sa dnešná politika v USA a v Európe odkláňa od centrizmu a ľudia sa stávajú viac a viac bigotnými vo svojich politických postojoch.

Autor článku Dan Hannah píše o tom, že dôvodom môže byť hlúpnutie populácie. Práve to spôsobuje rastúcu politickú polarizáciu – či už ide o volebný elektorát, alebo samotných legislatívcov. Ľudia tiež častejšie odmietajú priateľstvo s niekým, kto má opačný politický pohľad a nie sú ochotní nájsť kompromis.

Hannah uvádza:„Vo svojej novej knihe, Prius or Pickup, Marc Hetherington a Jonathan Weiler ukazujú, že v 80-tych rokoch okolo 15% demokratov a republikánov priznalo, že “nenávidia” svojich rivalov. Na konci storočiasa toto číslo zvýšilo na 20% a odvtedy prudko rástlo. V r. 2016 48% demokratov a 50% republikánov priznalo, že nenávidia opačnú stranu.“

Rôzni autori prichádzajú pre tento posun s rozmanitými vysvetleniami. Ben Sasse napr. vo svojej najnovšej knihe Them: Why We Hate Each Other – and How to Heal tvrdí, že sociálne štruktúry sú dnes viac fragmentované. Podľa neho Rotary kluby a menšie ligy postupne miznú a na ich miesto nastupuje politický tribalizmus. Iní autori zase tvrdia, že je to dané rozmachom sociálnych sietí, ktoré posunuli ľudí do uzavretých politických online komunít, v ktorých je umožnené obkľúčiť sa len ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné názory.

Dan Hannah tomuto pohľadu kontruje. Podľa neho je tu vďaka sociálnym sieťam v skutočnosti väčší pluralizmus než pred 20 a viac rokmi, keď bol človek odkázaný čítať len obyčajné noviny a sledovať televíziu, v ktorej sa propagovala len jedna ideológia.

Podľa neho ale sociálne médiá prispeli k väčšej fragmentácii a nenávisti medzi stranami odlišným spôsobom. Obrazová závislosť totiž skracuje našu pozornosť a znižuje našu kognitívnu schopnosť, čím sme menej schopní uznať, že ľudia, ktorí sa nám nepáčia môžu napriek tomu povedať niečo správne. Hannah otvorene píše o tom, že pokles IQ na Západe je jedným z najpodceňovanejších fenoménov. Novinári i politici o tomto odmietajú hovoriť.

V texte sa následne spomínajú rôzne vysvetlenia prečo je tomu tak – od skutočnosti, že hlúpejší ľudia inklinujú k tomu mať viac detí, až po faktor imigrácie z krajín, v ktorých ľudia dosahujú nižšie priemerné skóre.

Obzvlášť znepokojujúce je poukázanie na istú štúdiu z Nórska, ktorá skúmala výšku IQ u 730 000 mužov (štandardizované IQ sú totiž v Nórsku súčasťou vojenskej služby). Táto štúdia ukázala, že IQ upadá dokonca v rámci tých istých rodín. Muži narodení v r. 1991 dosahujú, v priemere, nižšie skóre, ako muži narodení v r. 1975. Podľa Hannaha tu musí tu byť nejaké environmentálne vysvetlenie pre tento fenomén. A tým je podľa neho nárast obrazovky.

Deti vychované Facebookom a Instagramom sú viac politicky bigotné, nie preto, že by neprichádzali do kontaktu s alternatívnymi názormi, ale z dôvodu, že majú problém s koncentráciou, ktorá je nevyhnutná na vypočutie si oponenta – ide o náročnú a neprirodzenú zručnosť.

Autor článku svoj text zakončuje upozornením, že dnešné voľby a politická súťaž sú v porovnaní s takým 19. storočím stále ešte umiernené. 20. storočie bolo obdobím zvyšujúcej sa vzdelanosti a inteligencie na Západe, ktoré viedli k väčšej tolerancii a empatii voči oponentom. Od istej doby však dochádza k reverznému trendu a ľudia sa vracajú viac k tribalistickému prístupu.

Musíme čeliť svojej temnej stránke (a taktiež sa nebáť ju prijať)

Myslím, že mnohým z vás nemusím veľmi vysvetľovať, že ľudia s podobnými postojmi ako mám ja, môžu čeliť politickej či ideologickej opozícii, ktorá ich nielenže chce vylúčiť z verejného priestoru, ale často i násilne perzekuovať. Pochopiteľne, ako niekto, kto sa snaží obhajovať etnické záujmy či bio-realizmus, sa môžem často dostať do rozporu s liberálnymi mysliteľmi ako je Dr. Peterson, pokiaľ ide o niektoré zásadné politické otázky.

Ale rozhodol som sa sem hodiť video, kde tento pán veľmi správne argumentuje, že všetci máme istú schopnosť či predpoklad pre krutosť, pričom tento predpoklad nazýva “tieňom” alebo “temnou stránkou”.

Dnešní disidenti sa často stretávajú s touto temnou stránkou u rôznych “slniečkárov”, ktorí ich v pohode budú šikanovať a správať sa voči nim ako tí najrezolútnejší autoritári.

To isté samozrejme platí aj pre rôznych zákerných online trollov, s ktorými sa stretávame vo webovom priestore non-stop. Pozorujúc takúto schopnosť alebo kapacitu pre krutosť, si čoraz lepšie uvedomujem, že je mimoriadne dôležité, aby som dokázal dostatočne integrovať svoju “temnú stránku/tieň”.

U mnohých ľudí, dokonca niekedy i mojej maličkosti, zapríčiňuje zlyhanie v tejto integrácii, nedostatok sebarešpektu a pocit zraniteľnosti. To môže následne viesť k rétorickej obrane, ktorá bude pôsobiť na niektorých ľudí naivne, ba priam až hlúpo.

Dnes, ako som počúval Dr. Petersona, som si opäť uvedomil význam integrácie “tieňa” presne v tom zmysle, ako to tento doktor psychológie vysvetľuje: človek musí byť schopný stať sa krutým, nie preto, že by si prial byť krutým, ale aby sa vyhol tomu byť obeťou tých, ktorí sú krutí. Ale ešte tu bol jeden mysliteľ, ktorý túto myšlienku vedel vyjadriť jednoduchšie a naozaj dokonale –Machiavelli:…“miluj mier, ale vedz ako viesť vojnu” (Umenie vojny: 1,12)




Vzťah politiky, IQ a autizmu

Známy japonský vedec (a tiež rasový realista) Satoshi Kanazawa prišiel v minulosti s výskumom, ktorý indikuje, že v USA je silná negatívna korelácia medzi všeobecnou inteligenciou a náboženským i politickým konzervativizmom. Pochopiteľne, niektorí takéto štúdie okamžite zavrhnú ako “liberálnu propagandu” (hoci Kanazawa je skôr konzervatívny vedec).

Tento Japonec tiež publikoval veľmi zaujímavú knihu Paradox inteligencie a napísal i zopár podnetných článkov pre Psychology Today. V mnohých svojich textoch dobre vysvetlil prečo všeobecná vyššia inteligencia liberálov môže často viesť k zlým rozhodnutiam.

Kanazawa tiež poriadne naštval “strážnych psov” politickej korektnosti svojou štúdiou atraktívnosti ženských tvári, ktorú označili za rasistickú kvôli výsledku, že černošky sú považované za najmenej príťažlivé (aké prekvapenie). Takže nech už si o výskumoch pána Kanazawu myslíte čokoľvek, tak ťažko tohto človeka označiť za vedca podplatného politickej korektnosti – práve naopak.

Kanazawa identifikoval inteligenciu ako faktor ovplyvňujúci politické postoje, ale spomína tiež, že existujú aj iné faktory, s menšou koreláciou, ako napr. pohlavie, kde vidíme, že muži inklinujú byť konzervatívnejší ako ženy. Vzhľadom k tomu, že konzervatívci majú tendenciu byť veľmi svedomití a málo otvorení, niektorí ľudia majú za to, že ľahký autizmus môže byť faktorom pri vytváraní konzervativizmu a autizmus ako taký je výsledkom väčšej ako normálnej maskulinizácie mozgu. Na druhej strane liberáli (označenie, ktoré má v súčasnosti takmer vždy ľavičiarsku konotáciu) sú menej svedomití a viac otvorení a často ich možno označiť za osoby s miernym psychotizmom.

Takéto psychologické javy môžu byť zodpovedné za niekoľko výnimiek, ktoré nie celkom dobre zapadajú do Kanazawovom pozorovanej korelácie medzi všeobecnou inteligenciou a politickou ideológiou a zároveň možno nie je náhoda, že určité časti toho, čo sa zvykne označovať ako “radikálna pravica” získali reputáciu autistov.

Nedávno som mal diskusiu s priateľom, pri ktorej mi navrhol, že by som mohol byť mierne autistický, resp. blížiť sa k aspergerom. Nemyslím, že ide o tento prípad. Mám totiž hneď niekoľko vlastností, ktoré sú jednoznačne nezvyčajné pre autistických ľudí.

Keď som bol počas môjho gymnaziálneho štúdia testovaný v IQ (v rámci istého prieskumu miestnych študentiek psychológie), tak mi vyšlo, že moja verbálna inteligencia je výrazne vyššia ako priestorová. Koniec koncov vždy som preferoval spoločenské vedy pred prírodnými. Mám tiež o trošku dlhší ukazovák ako prsteník. Toto sú “femínne” charakteristiky a tie veľmi negatívne korelujú s autizmom. Autistickí ľudia, majúci (pravdepodobne in utero) hyper-maskulínnu morfológiu, inklinujú k tomu mať nižšie ako 2D:4D ratio (čiže prsteník výraznejšie dlhší ako ukazovák) a vyššiu priestorovú, ale pomerne nižšiu verbálnu inteligenciu (link, link).

Pochopiteľne, rozumiem prečo by ma niektorí ľudia mohli považovať za autistického – kvôli mojej kombinácii introvertnosti, intelektuálnych kompetencií a občasnej nepríjemnosti (častokrát kvôli omieľaniu tých istých tém). Hoci ja to mám skôr naopak: stredne maskulinizovaná až pod-maskulinizovaná morfológia in utero v porovnaní s hypermaskulinizovanou u autistov a pomerne normálna „emocionálna inteligencia“. A toto je dôvod, prečo som odmietol súhlasiť s návrhom pre autistu/aspergera.

Internetoví trollovia sú narcisti, psychopati a sadisti

Pozn.prekladateľa: Ako pravidelný návštevník a prispievateľ na stránkach Nadhľadu a Protiprudu som sa pri diskusiách musel častokrát potýkať s agresívnymi trollmi (pozdravujem najmä svargu a Gríšu Ilmorana :-)), a preto som sa rozhodol preložiť nasledujúci veľmi poučný text. Treba vedieť s čím tu máme do činenia.

Internetoví trollovia sú narcisti, psychopati a sadisti

Trollovia budú klamať, preháňať a urážať, aby vyvolali reakciu. V mesačníku “Osobnosť a individuálne rozdiely” bola publikovaná štúdia, ktorá potvrdzuje to, čo sme všetci dávno tušili: že internetoví trollovia sú odporní ľudia.

Začnime však priamou definíciou: Internetový troll je niekto, kto prichádza do diskusie a následne uverejňuje komentáre určené na narušenie rozhovoru a vyvolanie zlej nálady. V skutočnosti sa často zdá, že za ich komentármi nie je žiaden skutočný účel s výnimkou rozrušiť všetkých ostatných. Trollovia budú klamať, preháňať a urážať, len aby získali odpoveď. Aký typ osobnosti by niečo také robil?

Niektorí kanadskí vedci sa rozhodli nájsť odpoveď.Uskutočnili dve online štúdie na vzorke viac ako 1200 ľudí, ktorým poskytli osobnostné testy spoločne s prieskumom o ich internetovom správaní. Hľadali dôkaz pre spojenie trollingu s “temnou tetradiou” osobnostných vlastností: s narcizmom, machiavelizmom, psychopatiou a sadizmom. Zistili, že najvyššie skóre v “temnej tetrardii” dosahovali ľudia, ktorí sa priznali, že trolling bol ich obľúbená internetová aktivita.

Aby ste získali predstavu do akej miery boli tieto vlastnosti medzi internetovými trollmi prevalentné, prečítajte si príspevok z uvedenej štúdie: Pozrite sa najmä na to aké nízke skóre v “temnej tetradii” dosahujú všetci ostatní s výnimkou trollov! Ich skóre pre všetky štyri vlastnosti stúpa po grafe. Vzťah medzi tetradiou a a trollingom je natoľko signifikantný, že autori vo svojom článku píšu nasledovné: “…asociácia medzi sadizmom a GAIT (Global Assessment of Internet Trolling – Globálne posúdenie internetového trolovania) dosahovala také silné skóre, že o internetových trolloch možno povedať, že sú prototypom každodenných sadistov.”

Trollov skutočne teší, keď sa cítite zle. Opätovne citujme autorov štúdie: “Trollovia rovnako ako sadisti pociťujú radosť z úzkosti druhých ľudí. Sadisti sa chcú len baviť…a internet je ich ihrisko!”Pri opätovnom stretnutí trolla v online diskusii majte na pamäti, že:

1. Trollovia sú ľudia, s ktorými je náročné fungovať.

2. A je to vaše utrpenie, ktoré im prináša potešenie, takže tá najlepšia vec, ktorú môžete urobiť je ich ignorovať.

Referencie: Buckels, Erin E., Paul D. Trapnell, and Delroy L. Paulhus. “Trolls just want to have fun.” Personality and Individual Differences67 (2014): 97-102.

Zdroj: https://www.psychologytoday.com/us/blog/your-online-secrets/201409/internet-trolls-are-narcissists-psychopaths-and-sadists