Macron a zvedenie národa: Prečo Francúzi reagujú na neho s takým hnevom?

V tejto miestnosti nepotrebujeme kúriť. 🙂

Na úvod: ťažko sa neubrániť úsmevu pri týchto PR fotečkách (aka reklama na tradičnú maskulinitu) nášho premiéra určených samozrejme najmä ženám – a to obzvlášť pri niektorých komentároch, ktoré zaznamenáte (či už na Istagrame alebo najmä na Facebooku). Napríklad, raz mu jedna “babka demokratka”, ktorej komentár rýchlo stihol zmazať, vypisovala ako sa nevie dočkať, kedy ho už konečne uvidí so ženou a minimálne tromi deťmi. Vraj taký švárny a múdry mládenec predsa nemôže ostať na ocot. 🙂

A toto mu tam vypisujú ženy non-stop. Človek by až povedal, že to musia byť nejakí platení provokatéri, teraz neviem či z radov opozície alebo od Fica, hehe. Ale nie, proste ženy sú v tomto vždy tak rozkošne naivné. 

Samozrejme, že manželstvo nie je vylúčené ani v takomto prípade, ak mu to napr. poradia jeho PR poradcovia, takže slovenské devy stále majú šancu :-).

Veď stačí sa pozrieť na takého Macrona. Ono nejaká tá ochotná “fag hag” sa vždy nájde (by sa niektorí aj divili koľkým ženám vyhovuje viac práve takýto typ muža) [1]. A práve o Macronovi bude tento príspevok.

Prečo Macron dnes vzbudzuje taký nevýslovný odpor a nenávisť stoviek tisícov Francúzov, ktorí sa rozhodli obliecť si žlté vesty a týždeň čo týždeň robiť v uliciach maximálny humbuk? Nuž, súvisí to práve s jeho….Ako to len povedať? Prihriatosťou? (V angličtine majú na to výraz gayness). Nepíšem tu teraz o konkrétnej sexuálnej preferencii, ale o istom type osobnosti a prejavu. A to isté platí aj pre Francúzov ako celok. O nich sa totiž často referuje, tvrdo napísané, ako o “prihriatom” národe – vo svojej expresii, preferencii, osobnosti.

Je to typ prejavu a osobnosti, ktoré stoja akoby v opozícii voči chladnej logike, drsnosti a neohrabanosti 100% maskulinity. Takýto muži budú úhľadní, distingvovaní, šarmantní, vyslovene zvodní – ale aj emocionálne manipulatívni. Je to niečo čo dnes veľmi funguje i v politike (hoci boli tu výnimky. Tou najznámejšou je Donald Trump). Obama, Trudeau, Macron – tí všetci sem dobre zapadajú.

Macron by bol skvelý výber pre bondovského zloducha. 🙂

Francúzsky národ, so svojou kolektívnou osobnosťou, na tento typ expresie zareagoval zvolením Macrona v posledných voľbách. Bol jednoducho ním zvedený. Macron s jeho zvodnými kvalitami, “gay expresiou”, svižnou rétorikou v štýle “yes, we can” od Obamu, sofistikovaným zmyslom pre módu a mediálnu zručnosť, bol jednoducho schopný ľahko oklamať voličov – voličov, z ktorých mnohí si dnes obliekajú žlté vesty. 

Áno, dáta z posledných francúzskych volieb nám ukazujú, že zatiaľ čo Le Penku volili najmä belosi zo severovýchodu a oblastí najviac “obohatených” tzv. diverzitou, tak dnešné jadro Žltých viest tvorí najmä robotnícka trieda a nižšia stredná trieda zo zväčša malých miest a vidieka.

V r. 2017 mohli byť práve takýto voliči celkom očarení tak, aby nehlasovali za kandidáta, ktorý je považovaný za “neakceptovateľného”. Všetko čo globalistom stačilo bolo predstaviť “alternatívneho” kandidáta, ktorý má potenciál ich k sebe pritiahnuť vzhľadom na ich špecifický vkus a predstavu o tom, ako by politik mal vyzerať a pôsobiť. A v osobe Emmanuela Macrona presne takéhoto človeka aj našli. 

Lenže problém so zvedením je ten, že ak po ňom nenasleduje uspokojenie, potom býva sklamanie obzvlášť trpké – človeka chytá pocit ťažkej zrady a istého sebaopovrhnutia vyplývajúceho z toho, že mohol byť tak ľahko zvedený, zmanipulovaný a oklamaný. 

Takýto mix emócií má následne potenciál vytvoriť ohromný hnev, ktorý dnes vidíme v uliciach Paríža aj v iných francúzskych mestách. Revolta Žltých viest je teda revolta zvedeného a následne podvedeného človeka.

Poznámka:

[1] Americký profesor Eward M. Miller prišiel s istou teóriou (vedec Dutton ju charakterizuje ako “Johnny Depp theory” – od 7:50 min.), ktorá môže vysvetliť istý experiment matky prírody. Vo všeobecnosti platí, že ženy selektujú u mužov pre maskulínne charakteristiky – fyzické i duševné. Ale nechcú, aby to bolo príliš vyhrotené jedným smerom. To čo nájdu ako optimálne je maskulínny muž, ktorý však má v sebe i isté femínne vlastnosti (napr. je milý, expresívny, i verbálne, starostlivý, empatický, prívetivý, atď., atp.). Isté femínne vlastnosti totiž budú zárukou toho, že bude dobrým manželom a otcom.

Pre samotnú ženu je teda výhodou, ak je priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v istých oblastiach viac femínne charakteristiky. Selekcia by teda bola pre maskulínnych mužov, ale s istými femínnymi vlastnosťami, ktoré by zostali v genofonde. Niekedy by však, čisto na základe genetickej šance, došlo k manifestácii všetkých takýchto femínnych charakteristík v jednom mužovi, ale stupeň feminizácie by pokročil natoľko, že by bol ovplyvnený i jeho sexuálny inštinkt. Možno príroda chcela nájsť istú formulu pre “optimálneho” či “lepšieho” muža, ale niečo sa pokazilo a výsledkom bude…to čo vidíte vyššie na obrázku. 🙂 Každopádne, viac tu.

Ako to naozaj je s tými katolíckymi kňazmi?

„Denne sa objavujú nové prípady sexuálneho zneužívania detí veľkým počtom členov katolíckeho kléru. Bohužiaľ nedá sa hovoriť o jednotlivých prípadoch, ale o kolektívnej morálnej kríze, ktorú kultúrna história ľudstva nikdy predtým nepoznala v takej desivej a znepokojujúcej dimenzii. Mnohí kňazi a rehoľníci sa priznali. Niet pochýb o tom, že tisíce prípadov, ktoré boli oznámené spravodlivosti, predstavujú len malý zlomok skutočnosti, pretože mnohí páchatelia boli chránení a ich prípady ututlané hierarchou.“

Pokračovať v čítaní článku “Ako to naozaj je s tými katolíckymi kňazmi?”

Zmení sexuálne zneužitie dieťaťa jeho orientáciu?

Nedávno ma zaujal tweet Richarda Spencera, v ktorom sa vyjadril, že napriek tomu, že pôvod mužskej homosexuality je nejasný, tak sexuálne zneužitie musí v mnohých prípadoch zohrávať v ňom významnú rolu. Spencer sa už v minulosti vyjadril, v súvislosti s dosť nechutným vyjadrením známeho konzervatívneho provokatéra, “nebezpečného buzeranta”, Mila Yiannopoulosa, ktorý bol údajne v puberte obeťou sexuálneho zneužitia katolíckym kňazom a podľa ktorého to bola nielen konsenzuálna záležitosť, ale i „pozitívna životná skúsenosť“, že sexuálne zneužitie chlapca je jedným zo spôsobov, ako sa homosexuáli “rozmnožujú”.

Má však tento predpoklad nejakú podporu zo strany vedy? Nuž, najsilnejší proti-argument proti tejto hypotéze nájdeme v samotnej biológii, konkrétne v orgánovej morfológii. Etiológia homosexuality sa totiž zdá byť výsledkom systematického stavu či podmienky, ktorá ovplyvňuje biologickú morfológiu jedinca, zvyčajne smerom k obrátenému sexuálnemu dimorfizmu v niektorých znakoch. Táto hypotéza našla svoju podporu predovšetkým v odlišnostiach v rysoch tváre (Wang and Kosinksi, 2017), ktoré sú determinované vývojom muskoloskeletálneho systému a taktiež štruktúrou mozgu (Savic and Lindström, 2008).

Táto systematická podmienka by mohla následne byť spôsobená genetikou a/alebo hormónmi, ktoré ovplyvňujú génovú expresiu počas vývoja ľudského organizmu. Na druhej strane vieme, že bola pozorovaná korelácia medzi sexuálnym zneužitím v detstve a hlásením sa k homosexualite v dospelosti, obzvlášť u mužov (Friedman et al., 2011). A práve na túto koreláciu poukazuje Spencer a mnohí iní. To, čo však títo ľudia nespomenú, resp. nevedia je fakt, že bola zistená i silná korelácia medzi sexuálnym zneužitím chlapca a genderovou nonkonformitou bez ohľadu na sexuálnu orientáciu (Xu and Zheng, 2015). Áno, aj heterosexuálni muži môžu byť a aj sú zženštilí, podobne ako bežne existuje i mnoho maskulinnejších homosexuálov.

Každopádne, homosexuálni muži sú v priemere predsa len viac genderovo atypickí či už vo svojej vonkajšej, viditeľnej morfológii, zvykoch, záľubách a/alebo i nervovej činnosti (ktorá ovplyvňuje osobnosť) ako heterosexuálni muži (Wang and Kosinksi, 2017; Savic and Lindström, 2008). Vzhľadom k týmto zisteniam je potom logické, že im hrozí väčšie riziko sexuálneho zneužitia v detstve ako heterosexuálnym mužom (Xu and Zheng, 2015).

Čiže zjednodušene povedané, pedofilný predátor nezmení sexuálnu orientáciu chlapca, ale to k čomu dochádza je to, že si už vytipuje chlapca, u ktorého vidí či vycíti, že je teplý a túto skutočnosť zneužije.

Taktiež je veľmi ťažké dokázať tvrdenie, že nejaká psychická trauma, akou je sexuálne zneužitie dieťaťa, povedie k trvalo odlišnej muskoloskeletálnej morfológii, ktorá je očividná v odlišných tvárových kontúrách homosexuálov a heterosexuálov (Wang and Kosinksi, 2017).

Z toho, čo môžeme z týchto pozorovaní a informácií vyvodiť je skôr hypotéza, že vývoj sexuálnej orientácie pravdepodobne prebieha in-utero a predchádza akýmkoľvek psychickým traumám, nie naopak .

A pokiaľ ide o často opakované tvrdenia spájajúce homosexuálnych teleiofilov (t.j. homosexuálnych mužov, ktorých priťahujú fyzicky zrelí, dospelí muži) s pedofíliou, tak napriek tomu, že disproporčný počet pedofilov môže byť homosexuálnymi pedofilmi, nemáme evidenciu, že by títo homosexuálni pedofili boli akousi podskupinou homosexuálnych teleiofilov. Existujú však dôkazy založené na genitálnych reakciách na vizuálne a sluchové podnety u 2 359 mužských subjektov na základe ktorých sa došlo k záveru, že teleiofilickí homosexuáli nepociťujú nijakú väčšiu sexuálnu príťažlivosť k deťom ako teleiofilickí heterosexuáli. Zároveň sa zistilo, že homosexuálni pedofili a hebefili (muži sexuálne priťahovaní k dospievajúcim, pubertálnym chlapcom) pociťujú v skutočnosti menšiu sexuálnu príťažlivosť k dospelým mužom než je tomu v prípade heterosexuálnych pedofilov a hebefilov vo vzťahu k dospelým ženám (Blanchard et al., 2010). Veľmi podobné výsledky, obzvlášť pokiaľ ide o homosexuálnych a heterosexuálnych teleiofilov, boli získané i v tejto skoršej štúdii (Freund et al., 1973).

Vzhľadom k vyššie uvedenému, tu nie je dôvod považovať mužského homosexuálneho teleiofila za inherentne viac náchylného k sexuálnemu záujmu o nedospelých jedincov ako mužského heterosexuálneho teleiofila.

Jedným z dôvodov, prečo tomuto vzťahu medzi homosexuálmi a pedofíliou verí toľko ľudí je predovšetkým činnosť pro – LGBT radikálnych aktivistov (tu treba nezabudnúť, že značnú časť týchto aktivistov tvoria i heterosexuáli – najmä feministické ženy), u ktorých sa, zdá že sa v súčasnosti rozhodli pretláčať a normalizovať i pedofíliu s cieľom dekonštruktovať a destabilizovať západné spoločnosti (niektorí by možno povedali s cieľom pripraviť ich na budúcu moslimskú nadvládu). Homosexuálni a bisexuálni teleiofili by sa mali vehementne vyhradiť proti takýmto extrémnym aktivistom a ich agende, úplne sa od nich dištancovať, pokiaľ nechcú byť aj naďalej spájaní s týmto škaredým stereotypom.

Zdroje a ďalšie zaujímavé čítanie:

  1. New AI can guess whether you’re gay or straight from a photograph
  2. Gay and straight men may have different facial shapes, new study suggests
  3. Facts About Homosexuality and Child Molestation
  4. Environment and sexual orientation