Neschopnosť Čaputovej reprezentovať Slovensko

Čaputová s jej bandou infantilných podporovateľov

Áno, áno, áno – v porovnaní so všetkou ostatnou kritikou je toto trivialita, ale jednoducho aj tak mi to nedá: Čaputová zatiaľ nereprezentuje Slovensko tak, ako by sa od prezidentky, či celkovo vysoko postavenej politickej osoby, očakávalo.

Povedzme si to na rovinu: Čaputová bola značnou časťou Slovenska zvolená preto, lebo je to atraktívna žena s príjemným hlasom, od ktorej sa očakávalo, že po vonkajšej stránke bude reprezentovať národ na adekvátnej úrovni a vzbudzovať dobrý dojem. Toto je jej hlavná úloha (z pohľadu mnohých Slovákov), v ktorej však od nástupu do funkcie zlyháva.

Čo sme zatiaľ videli? Nuž, posúďte sami:

Tento dokrkvaný, “pyžamový” a “rozširujúci” štýl je jednoducho niečo odporné, vyslovene zločin proti dobrému vkusu. Neviem, kto Čaputovej v tomto smere radí, ale ak má táto žena v sebe súdnosť, tak by svojho módnehu poradcu mala okamžite vymeniť (ak si teda tie handry nevyberá výlučne sama). Ale ktovie, možno, že práve toto je štýl, ktorý “libtardom” najviac imponuje (holt, zdeformovaný mozog nemá cit pre vkusnosť a krásu).

A tu je niečo pre kontrast: napríklad dnes robila Kvetka Horváthová rozhovor s Petrom Pellegrinim a viacerí konštatovali, že takto nejako by sa mala prezidentka obliekať – jednoducho a elegantne:

Ďalšia vec, ktorú Čaputová neovláda: slušná dáma reprezentujúca štát by pri oficiálnych návštevách politikov nemala mať vlasy navoľno, ale vypnuté či zopnuté. Čaputovej vlasy vyzerali pri dnešnom slávnostnom podpise deklarácie o pro-EU smerovaní Slovenska jednoducho strašne. A taktiež by mala prestať sa s nimi toľko hrať, ako nejaká pubertálna neurotička (čo sme mohli vidieť v niektorých rozhovoroch s ňou).

Kapitolou samou o sebe je tiež jej často odutá gamba a duchom neprítomný pohľad. Mala by sa častejšie dívať na druhého, keď dotyčný rozpráva a nie sa tváriť, že ju absolútne nezaujíma, čo hovorí a tváriť sa ako “božie utrpenie”. Pôsobí to veľmi nedôstojne a ignorantsky.

Tak dnes len takto odľahčene, nepoliticky. O omnoho vážnejších veciach, t.j. Čaputovej politických prešľapoch, si povieme nabudúce.

Veľmi stručne k poslednému veľkému prieskumu národa

Tak už máme konečne po tom a to s výsledkom, o ktorom teraz koluje jeden nekorektný vtip v zmysle ktorého je dnes Slovensko najprogresívnejšou krajinou Európy (vzhľadom na troch najvyšších ústavných činiteľov – máme ženu prezidentku, homosexuála za premiéra a za predsedu parlamentu zase mentálne postihnutého :-))

K výsledku ťažko napísať niečo s čím už neprišli iní. Hlavne netreba pateticky nariekať, neukazovať slabosť, prosím. Ak sme zvládli “kisku”, mali by sme zvládnuť i “princezničku”. Tým samozrejme nechcem povedať, že tieto voľby neboli dôležité – boli. Prezident má totiž väčší význam a väčší vplyv než si mnohí vo všeobecnosti myslia. Ale rozhodujúci boj budú jednoznačne parlamentné voľby – ešte počkajme.

Každopádne, Čaputová to bude mať dnes ťažšie ako Kiska na začiatku. Nikto jej nič nedaruje. Bude proti nej stáť mobilizovaných 25% anti-systémových konzervatívcov i rozzúrený Fico, ktorý bude hnaný túžbou po pomste (dúfajme). Až sa mi žiada napísať, že mi jej musí byť ľúto (ale nie je :-)). A ak táto “panenka” zlyhá a nenaplní očakávania (obdobne ako labilná komediantka Radičová), verte tomu, že ju jej amerikánsko-liberalistická skvadra veľmi rýchlo opustí (ako opustili i Radičovú za jej nerozhodnosť a spomalenosť – viď prípady ako Euroval a iné).

Ďalej, najväčšie sklamanie, ktoré voľby ukázali ani nebolo to marketingové oblbnutie más (hoci aj to dosť znechutilo), ale bezpochyby roztrieštenosť tzv. pro-národnej scény a s tým spojené veľké zlyhanie oboch hlavných pro-národných kandidátov (Harabin a Kotleba).

Harabinova kampaň mala svoje slabiny (či už išlo o témy jeho kampane až po skutočnosti, že nemal ani žiadne bilboardy, ani žiadne videospoty a jeho priestor bol v drvivej väčšine obmedzený na alternatívu). Nápad s “harabiňákom” síce nebol zlý, ale chcelo to ešte niečo viac. Najhoršie však bolo jeho odporúčanie nikoho v 2. kole nevoliť, lebo vraj “Čaputová a Šefčovič sú to isté” (a to jednoducho nie je pravda).

A Kotleba? Ten nám pekne ukázal, že stále nedorástol a zdá sa, že sa chce hrať len na vlastnom pieskovisku. A pritom posledné udalosti (dôchodkový strop, Istanbul) nám ukazujú, že Smer by sa aj vedel dohodnúť.

Apropó Smer, ten sa bude musieť zmeniť, ak chce mať ďalej budúcnosť. Odmietnutie Istanbulu a avizovaný ústavný zákaz adopcií homosexuálnymi pármi opäť potvrdili istý trend v Smere, t.j. silnejší príklon ku konzervativizmu. A tento príklon sa každým ďalším atakom atlanticistov na Smer bude len zosilňovať. Čaputová svojim “slniečkárstvom” bude nepochybne tiež prilievať olej do ohňa. Ktovie, možno tu naozaj bude platiť Leninovo okrídlené “čím horšie, tým lepšie”. 🙂 Uvidíme…