Autor: David McCarthy

Pred niekoľkými rokmi som sa naučil uvažovať viac v kontexte toho čo je prospešné, než čo je dobré alebo zlé. O dobre a zle môžeme argumentovať celý deň, ale určiť čo je prospešné je celkom jednoduché a je ťažké proti tomu argumentovať.

Verím, že zmena paradigmy je dokonale zosúladená s reciprocitou, keďže reciprocita (podľa môjho chápania) je nájdenie najviac užitočného kompromisu medzi dvomi alebo viacerými stranami.

Čo ľudia považujú za “morálne” je vždy subjektívne, pretože sa to líši z kultúry do kultúry a ide o niečo, čo bolo a je predmetom zmeny v priebehu času. Nevidel som žiaden dôkaz, ktorý by podporoval myšlienku, že existuje taká vec ako objektívna alebo absolútna morálka, pretože tá je predmetom zmeny.

Možno i predstava definície morálky alebo jej určenie, či je morálna alebo amorálna by mala byť považovaná za vec minulosti a mala by byť aktualizovaná tak, aby v sebe zahŕňala najviac výhodné postupy pre všetky zainteresované strany.

Jednostranné uvažovanie v extrémoch viedlo k väčšine, ak nie ku všetkým, spoločenským problémom, ktoré postihujú ľudstvo – hoci nepochybujem, že by sa našli mnohí, ktorí by s týmto nesúhlasili (vzhľadom na ich štádium jednostranného myslenia). 🙂

A ešte jeden bonusový názor z diskusie: Morálka je nástroj pre riešenie sporov v rámci skupiny. Čím viac sa budú skupinové hodnoty líšiť, tým bude morálka menej a menej užitočným nástrojom.