Značka: IQ

Flynnov efekt do r. 2100

Istý odborný prieskum z r. 2016 založený o.i. aj na odpovediach expertov na psychometriu sa pokúsil načrtnúť budúcnosť Flynnovho efektu (Flynn + Lynn = múdry).

Autor James Thompson následne uskutočnil zhrnutie prieskumu vo svojom stĺpčeku.

Dva hlavné dôvody, prečo dôjde k ukončeniu Flynnovho efektu na Západe sú:

  1. skutočnosť, že ľudia s nižším IQ majú viac detí (inak povedané dysgenika)
  2. migrácia z krajín globálneho juhu.

Anatolyn Karlin nám ponúka nasledujúce prognózy vývoja sveta, pokiaľ ide o Flynnov efekt na IQ

1.Východná Ázia: +- 0: Ťažko povedať odkiaľ pochádzajú najvyššie odhady. Japonsko a Južná Kórea sú dnes už plne rozvinuté a zdá sa, že maximalizovali potenciál Flynnovho efektu, zatiaľ čo čínske ukazovatele z hľadiska vzdelávania, výživy a sociálneho blahobytu – ako to býva pre komunistické krajiny typické – sú vyššie ako jej HDP na obyvateľa. A prvé menované sú viac dôležité pre rozvoj IQ než čisté bohatstvo. Každopádne, akékoľvek ďalšie marginálne zisky Číny z Flynnovho efektu budú potlačené dysgenikou, ktorá začala pôsobiť na Čínu už od 60 -tych rokov (Wang et al., 2016)

2. India +-10: India má v súčasnosti IQ okolo 80 podľa IQ testov i PISA testovania. Karlin sa domnieva, že genotypové IQ Indie môže byť až 95 bodov, hoci tu bude silná diferenciácia kastou. Bohužiaľ, zdá sa, že i v Indii sú dysgenické trendy silnešie, rovnako pokiaľ ide o regióny (špinavý, chudobný a zvyčajne negramotný Bihár je najplodnejší, zatiaľ čo Kerala so svojimi úspechmi v matematike a vládnou kompetenciou má najmenej detí), ako aj kasty (nízke kasty majú najvyššiu fertilitu, zatiaľ čo podiel brahmanov klesá najmenej od 30-tych rokov).

3. Afrika +-10. V súčasnosti má okolo 70-75, ale je tu podozrenie, že by mohla mať slušných 85-90. Ale to by sa musela Afrika ohromne socio-ekonomicky rozvinúť, tak aby dokázala plne využiť Flynnov efekt. A o tom má Karlin pochybnosť.

4. Latinská Amerika – 3. Len zopár krajín Latinskej Ameriky môžeme dnes popisovať ako skutočný Tretí svet, obzvlášť to neplatí pre tie najvýznamnejšie v regióne. Výživa je tu dnes celkom primeraná (napr. Brazília skonzumuje viac mäsa na obyvateľa než Nemecko). Flynnove zisky boli pravdepodobne v tomto regióne už dosiahnuté. Medzitým budú pôsobiť dysgenické trendy, silné medzi elitami, zatiaľ čo pôvodná underclass s nižším IQ bude aj naďalej expandovať.

5. Arabské/moslimské krajiny – 3. V tomto regióne to záleží od toho, či jeho obyvatelia konečne začnú brať vážne dysgeniku spôsobovanú manželstvami medzi bratrancami a sesternicami. Ak by s touto praxou prestali, mohli by zvýšiť svoje IQ až o 10 bodov. Bohužiaľ, len zopár krajín ako Tadžikistan berú varovania vážne, väčšina ich ignoruje a tvrdohlavo zotrváva na bratraneckých manželstvách. Vzhľadom k tomu arabské a moslimské IQ bude pravdepodobne aj ďalej upadať kvôli dysgenike a úniku mozgov z dôvodu budúcich geopolitických kŕčov (a podľa niektorých výpočtov nakoniec solárna energia dosiahne paritu s nákladmi fosílnych palív. Čo sa potom stane s krajinami ako Saudská Arábia, keď stratia svoje ropné nájomné?)

6. Austrália +- 0. Akákoľvek skromná dysgenika je v Austrálii zrušená silne kognitívnou, elitárskou imigračnou politikou tejto krajiny.

7. Východná Európa – 3. U tohto regiónu je menšia pravdepodobnosť, že bude zaplavený imigrantmi z Tretieho sveta, prinajmenšom ak sa z Nemecka nestane totálna skládka. Stredná a východná Európa však už maximalizovala Flynnov efekt, zatiaľ čo v nej pokračuje odliv mozgov a prehlbuje sa cigánsky problém. Zopár bodov môžu však získať Ukrajina a Rusko, ak bude podľa očakávania ustupovať ich alkoholická epidémia – hoci tieto oblasti majú tiež imigračné problémy (centrálna Ázia = niečo ako Mexiko pre USA). Obzvlášť Ukrajina vyslovene krváca z odlivu mozgov a tento proces bude pravdepodobne pokračovať. A napokon rozmnožovacie paterny sú tu rovnako dysgenické ako v západnej Európe.

8. Izrael – 5. Ten sa pravdepodobne prepadne, keďže tupší nacionalisti a náboženskí fanatici tu výrazne prevyšujú v počte detí osvietených sekularistov. Plus majú tiež problém s odlivom mozgov.

9. Kanada +- 3. Má podobnú imigračnú politiku zameranú na kognitívnu elitu ako Austrália, avšak popri tom importuje aj somálskych utečencov a obdobný dysgenický materiál.

10. Škandinávia – 4. Sweden Yes!

11. Západná a stredo-západná Európa – 4. Silná dysgenika a obrovský zásah do IQ kvôli prisťahovalectvu ľudí z Tretieho sveta. Na druhej strane je to tlmené väčším prílevom inteligentnejších stredomorských Európanov.

Celkový výsledok Západu -4

12. Južná Európa – 6. Zníženie spôsobuje výrazná imigrácia z Tretieho sveta, veľký odliv mozgov do severnej Európy a pravdepodobne tie najsilnejšie dysgenické rozmnožovacie paterny na svete.

13. USA – 3. Latinská Amerika bude samozrejme pokračovať vo svojom pumpovaní do tejto oblasti, avšak dysgenické trendy medzi bielymi Američanmi sú relatívne mierne, navyše USA priťahujú kognitívnu elitu z celého sveta a hispánsky baby boom ustúpil po Veľkej recesii a sľuboch Trumpa, že postaví veľký, prekrásny múr. Vyhliadky USA sú teda optimistickejšie než by mnohí predpokladali. Navyše ak sa Európa dostane do recesie, USA môžu očakávať veľký kognitívny nárast zo strany bohatších Európanov utekajúcich pred dôsledkami svojich skorších (a zlých) politických rozhodnutí.

Zdroj: The FLynn Effect to 2100.

Bielorusi sú celkom inteligentný národ

Dnes na nedeľu trochu odľahčenejšie. O Bielorusoch sa veľa nevie a donedávna boli neznámou aj pokiaľ ide o informácie o priemernom IQ (a ak sa niekde aj objavili nejaké čísla, tak boli robené na základe priemerov Ruska, Ukrajiny a Litvy).

Výskumník David Becker však nedávno prišiel s vynovenou IQ mapou sveta, ktorá popisuje najnovšie priemerné skóre a kde nám nechýbajú ani Bielorusi.

Ruskému blogerovi Anatolovi Karlinovi bola poskytnutá pretlač Beckerovej práce, kde sa uvádza nasledovné:

V prípade Bieloruska bolo odhadované dočasné IQ na úrovni 95,1, čo bol odhad na základe priemeru IQ severovýchodného Ruska (96,5), západnej Litvy (94,6) a Ukrajiny (94,3) (Lynn a Vanhanen, 2012, s. 19-30)…Test “Štandardné progresívne matrice” (SPM+) bol na začiatku roka 2017 uskutočnený na vzorke 397 detí vo veku od 13 do 15 rokov (203 chlapcov a 175 dievčat) s priemerným vekom 14 rokov…Priemerné skóre chlapcov bolo 33,6 (SD=5.8) a priemerné skóre dievčat 33,9 (SD=5.7). Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami nie je štatisticky signifikantný. Priemer chlapcov i dievčat je 33,75, čo reprezentuje úroveň britského IQ 97,5 na základe britských štandardizovaných noriem pre vek 14 rokov uvádzaných Ravenom (2008).

Karlin uvádza, že Bielorusi mu vždy prišli inteligentnejší v porovnaní s Rusmi (s Rusmi je to tak, že sú medzi nimi veľké rozdiely. Istá časť je solídne inteligentná (napr. oblasť Jaroslavľ), a potom sú tu i skupiny hlúpejších, zaostalých Rusov – oblasti ako Irkutsk/Zabaykal, Kuban), a obzvlášť v porovnaní s Ukrajincami. Na základe akých tendencií a znakov môžeme usudzovať, že Bielorusi sú inteligentnejší ako Rusi a Ukrajinci? Napríklad:

  1. Mali väčší post-sovietsky ekonomický úspech ako Rusi, nehovoriac o Ukrajincoch, napriek tomu, že nemajú žiadne významné prírodné zdroje s výnimkou nájomného plynovodu.
  2. Relatívny ekonomický úspech dokázali dosiahnuť aj pri rozsiahlom štátnom vlastníctve. Napriek tomuto vlastníctvu fungujú v rebríčku Svetovej banky celkom dobre, pokiaľ ide o uľahčenie podnikania. To všetko naznačuje inteligentnú a technokratickú tvorbu politiky (bez ohľadu na Lukašenkove eskapády).
  3. Bielorusi sú viac spoločensky liberálni ako Rusi a Ukrajinci (napriek intenzívnej konzervatívnej propagande ich vlády).
  4. Bielorusko vykazuje vyššiu úroveň dôvery než Rusko a Ukrajina.
  5. Bielorusko bolo jedinou sovietskou republikou, s výnimkou RSFSR, ktorá bola čistým donorom pre sovietsky rozpočet.
  6. Bielorusko mala reputáciu pre výrobu vysoko kvalitných výrobkov až do éry neskorého ZSSR, vrátane optických prístrojov a nábytku.

V staršom komplexnom prieskume ruského IQ urobeného Karlinom pre web Sputnik & Pogrom sa ďalej dočítame:

Nikto ešte priamo nemeral bieloruské IQ a Bielorusi sa ani nezúčastňovali testov PISA alebo TIMSS/PIRLS. Môžeme však predpokladať, že by dosiahli výsledky porovnateľné so stredným Ruskom. Napriek obrovskej úlohe štátu v ich ekonomike a európskym sankciám, je ich HDP per capita dvojnásobne vyššie ako HDP Ukrajincov. Ešte zaujímavejšie je, že Bielorusi sú viac “európski” vo svojich pohľadoch v porovnaní s Rusmi a Ukrajincami. Sú dôverčivejší, menej pobožní a dokonca budú viac schvaľovať gay manželstvo, napriek tomu, že s rituálnymi homosexuálnymi promenádami sa stretneme viac v uliciach Kyjeva. Bez ohľadu na akékoľvek morálne úsudky, toto sú všetko pozície, ktoré korelujú s vyšším IQ.

Každopádne, presnejšie informácie o bieloruskom IQ dostaneme po decembri 2019, keďže Bielorusko sa konečne rozhodlo zapojiť do ďalšieho kola PISA testovania.

Zdroj: Belorussians Are Quite Bright

O dysgenike začína konečne písať i mainstream

Poznáte ten pocit, keď sa istý problém, na ktorý ste dlhodobo upozorňovali, pričom za toto upozorňovanie ste sa mohli stať terčom ostrakizácie a istých škaredých nálepiek zo strany “elít” či systému, odrazu objaví v mainstreame a začína sa z neho stávať akceptovaný naratív? Náhle sa Overtonovo okno o čom môžete diskutovať zmení a vy sa nestíhate čudovať, kto všetko vám začína dávať za pravdu (vrátane tých, ktorí by vás v minulosti za daný postoj kritizovali či rovno prenasledovali).

Pokračovať v čítaní článku “O dysgenike začína konečne písať i mainstream” →

Ešte trochu k selekcii inteligencie

Čítal som nejaké zaujímavé texty o selekcii inteligencie v chladnejších oblastiach (a nielen o tom) a rád by som sa s vami podelil o nejaké to info. Z niektorých limitovaných informácii došlo napríklad k zovšeobecneniu, že agrikultúrne populácie, bez ohľadu na klímu, zvyknú mať vyššie IQ až o 13 bodov v porovnaní s ne-agrikultúrnymi populáciami (tu je zdroj). Vysvetlením pre tento fenomén bolo, že populačný rast vyvolaný poľnohospodárstvom vytvoril väčšiu genetickú diverzitu, ktorá by následne zahŕňala vývoj niektorých génových variantov, ktoré vedú k väčšej inteligencii.

Poľnohospodárstvo tiež produkuje výrobky, s ktorými sa dá ľahko obchodovať (ako napr. obilie) než lov a zber, a to následne vytvára väčšiu motiváciu pre skupinovú spoluprácu. Takáto kooperácia musí byť nejako udržiavaná zákonmi, ktoré budú často kriminalizovať správanie, ktorým sa vyznačujú menej inteligentní jedinci (krádež, vražda, atď.), čím dôjde k odstráneniu menej inteligentných jedincov z genofondu.

Ak ide o rozdiely v klíme tie môžu ovplyvňovať aj iné charakteristiky než je inteligencia. Chladné počasie môže zredukovať detskú úmrtnosť zabitím patogénov, ktoré disproporčne spôsobujú u detí chorobnosť, čím sa odstráni selektívny tlak, ktorý je v teplejších klímách kompenzovaný vyššou pôrodnosťou a skorším dospievaním, čím môže dôjsť k väčšiemu investovaniu do každého individuálneho dieťaťa, čo následne môže umožniť rozvoj vyššej inteligencie. Takže vyššia inteligencia, ako aj nižšia pôrodnosť a oneskorené dozrievanie sa objavujú v tých populáciách, ktoré sa vyvíjali v chladnejšej klíme. (Zdroje: Rushton, 1985, Lynn a Vanhanen,Rushton, 2004).

Našiel som nejaký relatívne nedávny výskum (Bouwell, 2013), ktorý naznačuje, že existuje negatívny vzťah medzi IQ a plodnosťou dokonca i vtedy, keď sa kontrolujú ďalšie potencionálne premenné. Ako zvyčajne, zástancovia teórie chladných zím, resp. života v severnejších zemepisných šírkach naznačujú, že selekcia pre inteligenciu bola potrebná i z hľadiska vyrovnania sa s obmedzenou dostupnosťou jedla vyvolanou chladným, zimným počasím.

Bohužiaľ, treba opäť spomenúť aj isté negatívum. Sú tu nejaké dôkazy (Woodley et al, 2013), na základe merania reakčných časov, že inteligencia medzi Európanmi od konca 19.storočia klesla o 12 až 14 bodov. Autori naznačujú, že to mohlo byť spôsobené poklesom infekčných ochorení, ktoré predtým limitovali reprodukciu nižších tried. Nemal by nás preto prekvapovať masívny rozvoj eugenického hnutia práve v 19.storočí.

O povrchnosti spájania eugeniky a rasového realizmu s nacizmom

Jednou z oblastí, s ktorou je nacistické Nemecko neustále mylne asociované je absurdná predstava o akomsi jeho primáte v rasovej vede či v eugenike. Pre mnohých bude prekvapením skutočnosť, že NS Nemecko v skutočnosti skôr oponovalo empirickej a naturalistickej rasovej vede, ktorú mnohé západné národy v tom čase favorizovali.

Pokračovať v čítaní článku “O povrchnosti spájania eugeniky a rasového realizmu s nacizmom” →

Belošské IQ podľa denominácie

Ide o údaje z USA, ale dosť zaujímavé. Zdá sa, že v rámci kresťanstva najvyššie hodnoty dosahujú tie denominácie, ktoré sú protestantské a liberálne.

Štúdia dánskeho psychológa Helmutha Nyborga skúmala, či sa IQ systematicky vzťahuje k denominácii a príjmu v rámci štruktúry faktoru g, pričom vychádzala z reprezentatívnych údajov Národnej longitudinálnej štúdie mládeže (National Longitudinal Study of Youth (NLSY97). Ateisti skórujú o 1.95 bodov v IQ vyššie ako agnostici, o 3.82 bodov vyššie ako liberálne presvedčenia a 5.89 bodov vyššie ako dogmatické presvedčenia. Denominácie sa odlišujú signifikantne v IQ a v príjme. Religiozita klesá vo veku od 12 do 17 rokov. Štúdia naznačuje, že IQ spôsobuje, že jedinec bude pravdepodobne smerovať k tej denominácii a úrovni úspechu, ktoré najlepšie zodpovedajú jeho alebo jej kognitívnej zložitosti. Ontogeneticky povedané, znamená to, že súčasné denominácie sú postavené v rade zväčša podľa dedičných variácií v mozgovej zdatnosti (t.j. IQ). Z pohľadu evolúcie sú moderní ateisti tí, ktorí racionálne reagujú na kognitívne a emocionálne výzvy, zatiaľ čo liberálni veriaci, a najviac dogmatici, sa stále spoliehajú na starobylé, pred-racionálne, nadprirodzené a zbožné myslenie.

Zdroj: http://helmuthnyborg.dk/wp-content/uploads/2016/07/Publ_2009_The-Intellligence-Religiosity-Nexus.pdf

Liberálna a dogmatická terminológia

Ak je náboženstvo definované ako ideológia…aktívne sa týka vlády a obrany vzorov viery a hodnôt (Geertz, 1964, p. 64), potom vyvstáva otázka, či sa denominácie odlišujú v otvorenosti alebo uzavretosti, flexibilite alebo dogmatizme. Súčasný prieskum indikuje, že denominácie sa istotne odlišujú v stupni vzdelania, pričom jeho nedostatok koreluje s autoritárstvom (Christie & Jahoda, 1954).

19 denominácii využitých v štúdii boli predbežne rozdelené do 4 skupín:

1) ateisti

2) agnostici

3) liberáli (veriaci)

4) dogmatici (veriaci)

Rozdelenie bolo založené na menšom výskume dôkazov pre rôzne úrovne dogmatizmu a autoritárstva. Liberálna denominácia bola definovaná ako pomerne otvorená, kritická, menej oddaná, metaforická a postavená na kultúrnom dedičstve. Dogmatická denominácia bola definovaná silnou oddanosťou, volaním po osobnom vzťahu s Ježišom, kladením dôrazu na hriešnosť, dodržiavaním pevných pravidiel správania a vyjadrením potreby zadosťučinenia.



Hrubé rozdelenie súčasných orientácií do 4: ateistické, agnostické, liberálne a dogmatické.


O kognitívnom vývoji Európanov

Kanadský sociológ histórie a univerzitný profesor Ricardo Duchesne nám ponúkol pozoruhodný text, ktorý sa venuje špecifickému psychogenetickému poznávaniu u Európanov. Ide o náročnú a nie úplne jasnú tému, ktorá si istotne vyžaduje hlbší výskum. Text treba vnímať ako istý úvod do problematiky operacionálnej teórie intelektu a genetickej psychológie Európanov. Spracoval som len jeho prvú časť formou voľného a skráteného prekladu, ale pre lepšie pochopenie odporúčam prečítať si obe časti, ktoré vyšli na webe Council of European Canadians.

Pokračovať v čítaní článku “O kognitívnom vývoji Európanov” →

Výskum inteligencie bol potláčaný nacistami i komunistami

Nemecký psychológ a špecialista na vzdelávanie Heiner Rindermann vo svojej najnovšej knihe “Kognitívny kapitalizmus” (2018) prináša zaujímavé informácie o postoji národných socialistov k inteligencii a jej výskumu. V knihe uvádza nasledovné:

V rozpore s bežným presvedčením, národní socialisti v skutočnosti oponovali výskumu inteligencie (Becker, 1938, Jaenscg, 1938).

Podľa ich názoru skúmanie inteligencie reprezentuje “nadradenosť buržoázneho ducha” (Jaensch, 1938, s.2). Inteligenčné meranie by bolo nástrojom židovstva na “posilnenie jeho hegemónie” (s.3) a výber na školy na základe inteligencie by znamenal “systém skúšky židovského pôvodu” (s.4) a presadenie konceptu inteligencie ako “jednorozmernej dimenzie” (s. 3) a “jedného ústredného faktoru” (Becker, 1938, s. 24).

Pretože ľudia sa medzi sebou líšia, a preto sa odlišujú i v inteligencii (s.4), národní socialisti volali po “meraní inteligencie podľa národného a typologického uhľa pohľadu” (s.15). Pre Nemcov žiadali meranie “realizmu”, “svedomitosti” a “aktuálneho charakteru hodnotovej inteligencie”. Oponovali meraniam založeným čisto na skúmaní “teoretickej inteligencie” a “intelektualizmu” (Becker, 1938, s. 22), namiesto toho favorizovali “praktickú inteligenciu” (s.18), ktorá mala byť nejakým spôsobom meraná. Nacistickí vedci a výskumníci oponovali metódam korelácie a faktorovej analýzy (s.23f). Podľa nich všeobecná inteligencia (faktor g) neexistovala. Tvrdili, že “v skutočnosti tu nie je všeobecný, kvantitatívne porovnateľný a nezávislý typ inteligencie.” (Jaensch, 1938, s.4)

Ak by bol termín “židovský” zmenený na “dominantnú triedu”, potom by sme mali presne tú istú kritiku, akú spomenul francúzsky ľavicový sociológ Bourdieu, iba o 40 rokov neskôr. Dnešná kritika ľavičiarov proti porovnávaniu medzikultúrnej inteligencie, biasu, faktoru g, atď. atp. je v podstate totožná s kritikou národných socialistov.

Pochopiteľne, že toto všetko je vedecky irelevantné, pretože výroky nemôžu byť vyvrátené tým, že poukážeme na niekoho, kto povedal to a to pred niekym iným alebo neskôr. Počíta sa iba logika, empirické dáta a argumenty založené na obsahu. Ak Židia alebo gójovia, alebo “vládnuca trieda” (alebo “utláčaná trieda”), kapitalisti (alebo robotníci). bieli, Európania (alebo Afričania) či ktokoľvek iný získava benefity z inteligencie alebo z výskumu inteligencie, stále to neznamená, že nejaký výrok o inteligencii je kvôli tomu viac alebo menej chybný alebo správny.

Je pravdou, že v modernite a aspoň čiastočne v meritokratických spoločnostiach bude mať “vyššia trieda” v priemere i vyššiu inteligenciu (inteligencia totiž pomáha vyšplhať sa vyššie po spoločenskom rebríku, Deary et.al., 2005, Saunders, 1997). Belosi, Európania a Židia, majú vyššiu priemernú inteligenciu, pričom práve Židia sú nadmerne zastúpení aj vo výskume inteligencie. Ale mení sa tým veridikalita výrokov? Pokiaľ je niečo také ako koncept inteligencie odmietnutý kvôli etnickému alebo sociálnemu kontextu, potom s rovnakou argumentáciou môžeme odmietnuť aj peniaze, knihy, psychológiu alebo samotnú vedu. Vedecké (epistemické) výroky musia byť hodnotené na základe ich priblíženia sa k pravde a k zisteniu novej pravdy. Politické, ideologické alebo etické kritéria nemôžu nahrádzať kritérium pravdy.

Podobne ako v národnom socializme, i v komunizme bol výskum inteligencie odsudzovaný. Alexander Luria nebol schopný publikovať svoju priekopnícku medzikultúrnu štúdiu o kognitívnych schopnostiach pred rokom 1974, štúdiu, ktorú vykonal štyri desaťročia predtým, v tridsiatych rokoch v Uzbekistane.

Dánsky vedec Emil Kirkegaard k tomu ďalej dodáva, že informovaný čitateľ si môže všimnúť paralelu medzi prístupom komunistov a nacistov a uvažovaním o inteligencii zo strany takých ľudí ako je židovský psychológ Robert Sternberg , t.j. popieranie faktoru g/jednej dimenzie a dôraz na dôležitosť praktickej inteligencie namiesto teoretickej (akademickej) inteligencie.

Tu sú 2 nemecké zdroje, z ktorých Rindermann vo svojej knihe čerpal:

1. Jaensch, E. R. (1938). Grundsätze fur Auslese, Intelligenzprüfung und ihre praktische Verwirklichung. [Principles for selection, intelligence measurement and its application.] Zeitschrift für angewandte Psychologie und Charakterkunde, 55, 1–14.

2. Becker, F. (1938). Die Intelligenzprüfung unter völkischem und typologischem Gesichtspunkt. [Intelligence measurement from a national and typological point of view.] Zeitschrift für angewandte Psychologie und Charakterkunde, 55, 15–111.

Viac o Rudolfovi Jaenschovi tu: nemecká Wiki: https://de.wikipedia.org/wiki/Erich_Rudolf_Jaensch

Celý zdroj pre článok tu: http://emilkirkegaard.dk/en/?p=7472

Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch

Po oboznámení sa s pojmom, cieľmi, históriou a predpokladmi eugeniky sa bližšie pozrieme na jej jednotlivé metódy či programy. Pri nich je dôležité vyjasniť si, či chceme presadzovať eugeniku na báze dobrovoľnosti alebo povinnosti. Vzhľadom na súčasný liberálny systém a jeho legislatívu by bolo presadenie povinných eugenických opatrení pomerne komplikované, hoci nie úplne vylúčené (prípad povinnej sterilizácie u osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony). Na druhej strane väčšina eugenických praktík si žiadne povinné direktívne postupy nevyžaduje a stojí a padá na dobrovoľnosti, finančnej a inej podpore či motivácii a vzdelávacích programoch. Eugenický program nie je teda v žiadnom rozpore s princípmi liberálnej demokracie. Naopak, je možné argumentovať, že upieranie niektorých eugenických metód jednotlivcom je v rozpore s ľudskými právami.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch” →

Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť

Eugenika – slovo, ktoré okamžite vzbudí u mnohých kontroverzie, predovšetkým skrz svoju nešťastnú asociáciu s nacistickým Nemeckom. Ide o smer či vedný obor často opradený natoľko negatívnym významom, že tvorí doslova akýsi mystický príbeh – príbeh o tom ako sa údajne pseudovedecké hnutie maskované altruistickým cieľom pomôcť ľudským masám zmenilo na barbarskú genocídu miliónov ľudí.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť” →