Pomýlený obdiv konzervatívcov k čiernej Afrike

Počúval som rozhovor známeho excentrika Milea Yiannopoulosa (ďalej radšej len MY) s kanadským psychológom Jordanom Petersonom a musím konštatovať, že pri týchto konzervách naozaj musím len krútiť hlavou.

Pokračovať v čítaní článku “Pomýlený obdiv konzervatívcov k čiernej Afrike”

Voltaire o abrahámizme

Áno, Voltaire patril k tým, ktorí sa s tým veľmi nesr…no dobre, nedávali si servítku pred ústa. 🙂 Čo by s ním dnes robil taký Danko? 🙂

O kresťanstve

“Naše náboženstvo je nepochybne to najsmiešnejšie, najabsurdnejšie a najkrvavejšie náboženstvo aké kedy infikovalo tento svet. Vaše veličenstvo urobí ľudskej rase večnú službu, ak vykorení túto neslávnu poveru. Nehovorím to, ak sa nachádzam medzi spodinou, ktorá nie je hodná toho byť osvietená a je kedykoľvek vhodným adeptom pre žart, hovorím to, ak sa nachádzam medzi čestnými ľuďmi, medzi ľuďmi, ktorí vedia rozmýšľať, medzi tými, ktorí si želajú rozmýšľať…Mojou jedinou ľútosťou v umieraní je, že vám nemôžem pomôcť v tomto šľachetnom pláne, najdôležitejšom a najrešpektovanejšom na aký môže ľudská myseľ poukázať.”

(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)

O islame

“Korán učí strachu, nenávisti, pohŕdaniu ostatnými, vražde ako legitímneho prostriedku pre rozšírenie a zachovanie tejto satanskej doktríny. Hovorí s opovrhnutím o ženách, klasifikuje ľudí do tried a volá po krvi a ešte viac krvi. Napriek tomu mal ten obchodník s ťavami (Mohamed) vzbudiť vzburu vo svojej dedine v spojení s nejakými biednymi stúpencami, ktorých presvedčil, že hovorí s anjelom Gabrielom, že sa pýši tým, ako bol prevezený do neba, kde obdržal časť tejto nezrozumiteľnej knihy, ktorej každá strana uráža zdravý rozum, aby nakoniec títo stúpenci vzdali hold tejto knihe. Sľubuje, že uvrhne krajinu do železa a ohňa, že podreže hrdlá otcov a unesie dcéry, že dá porazeným na výber medzi jeho náboženstvom alebo smrťou: toto nemôže ospravedlňovať žiaden človek, minimálne, ak sa nenarodil ako Turek alebo ak táto povera neuhasila v ňom všetko prirodzené svetlo.”

(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)

O judaizme

“V krátkosti, považujeme židov za ignorantských a barbarských ľudí, ktorí dlho spájali to najpodlejšie lakomstvo s najodpornejšou poverou a najnezmieriteľnejšou nenávisťou pre každý národ, ktorým boli tolerovaní a obohatení. “

(Filozofický slovník)

…Títo (Židia) sa, všetci do jedného, rodia s krikľavým fanatizmom v srdciach, tak ako Bretónci a Nemci sa rodia so svetlými vlasmi. Vôbec by som nebol prekvapený, keby títo ľudia v budúcnosti privodili skazu ľudskej rasy.“

( Lettres de Memmius a Cicéron (1771)

Za lepšie kresťanstvo

Rozhodol som sa spísať pre mojich kresťanských priateľov a čitateľov (a samozrejme nielen pre nich) zopár myšlienok, bodov, o ktorých si myslím, že by z kresťanstva urobili náboženstvo viac kompatibilné s našimi potrebami (povedzme, že to píšem z anti-globalistického pohľadu). Text je mierne kritický, ale zároveň sa snaží ponúknuť možné riešenia pre zlepšenie jeho súčasného stavu. Príspevok sa nesnaží tvrdiť, či je kresťanstvo pravdivé alebo falošné, ani to či je dobré alebo zlé. Iba berie do úvahy skutočnosť, že mnohí Slováci a Európania sú kresťania, a preto by bolo rozumné prísť s takou interpretáciou viery, ktorá bude v súlade s kultúrnym a etnickým zachovaním Západu/Európy.

1. Používajte namiesto hebrejských textov pre Starý zákon Septuagintu. Predovšetkým Septuaginta je staršia ako masoterické a iné hebrejské texty a väčšina odborníkov má za to, že práve Septuagintu používali i prví apoštoli. Takáto zmena tiež pomáha odpojiť kresťanstvo od kultúry a jazyka talmudického judaizmu.

2. Skúste prísť na to, ako by sa dal harmonizovať istý bojovný duch a zároveň umiernená skupinová selekcia s kresťanskou etikou. 1.list Timotejovi 5:8 môže byť nápomocný.

3. Skúste prísť na to, ako by sa dali interpretovať slová Ježiša v evanjeliách tak, aby neviedli k marxistickým, dysgenickým sentimentom (patologická adorácia chorých a chudobných). Práve tento sentiment z evanjelií často vedie k tomu, že niektorí kritici z alternatívno-pravicového spektra chápu ľavičiarov/marxistov v podstate ako “kresťanov bez Krista” a prisudzujú kresťanstvu zodpovednosť za bláznivú a falošnú “ideológiu oslobodenia” (kultúrny marxizmus, kritická teória, atď.).

4. Interpretujte význam imperatívu “nemilujte svet” (1.epištola Jána) a podobné výroky ako neprodukčné, nefunkčné (kvázi – gnostické) sentimenty. V konečnom dôsledku človek musí akceptovať fyzickú realitu, aby bol motivovaný zlepšiť civilizáciu.

5. Systematizujte nesionistickú interpretáciu Rimanom 11 a tiež poriešte Genezis 12. Moderné židovstvo by nemalo mať akýkoľvek špeciálny duchovný status odlišný od gójov.

6. Skúste interpretovať 2. list Korinťanom 6. kapitola tak, že kresťania a nekresťania môžu medzi sebou spolupracovať, aby dosiahli spoločné politické ciele. Bez kooperácie civilizáciu nezachránite.

7. Západokresťanské cirkvi by sa mali pokúsiť reformovať ich pohľad na prvotný hriech tak, aby bol viac v súlade s názorom východnej pravoslávnej cirkvi. Vo východnom chápaní je človek vnímaný ako padlý, nie vinný, skrz prvotný hriech. Takýto prístup by aspoň čiastočne mohol zmierniť axiologické prepojenie medzi prvotným hriechom a dnešnou bielou vinou, mužskou vinou, holokaustovou vinou, a pod.

8. Snažte sa odlúčiť koncept Boha od blízkovýchodnej kmeňovej bytosti s menom “YHWH” – práve Septuaginta by mohla byť v tomto nápomocná, pretože Boh tu nie je nazývaný “YHWH”.

9. Pokúste sa prísť s takým kresťanstvom, ktoré minimálne dokáže rešpektovať a oceniť i pred-kresťanskú kultúru Európy a jasne uznať jej zásadnú úlohu v založení európskej/západnej civilizácie skrz kultúru Grékov a Rimanov (a tiež prínos Keltov, Germánov a Slovanov pri budovaní európskej aristokracie či civilizácie obecne). Je načase opäť hovoriť o 4 rímskych aristokratických cnostiach – Dignitas, Gravitas, Pietas, Virtus. Všeobecne povedané, treba zachovať organickú kontinuitu s predkresťanskou antikou. Ako inšpirácia tu môže poslúžiť i obdobie renesancie.

To by bolo zatiaľ všetko. Ak by vás napadli ešte ďalšie prínosné myšlienky ako zreformovať kresťanstvo a urobiť z neho lepšie a užitočnejšie náboženstvo budem veľmi rád.

Belošské IQ podľa denominácie

Ide o údaje z USA, ale dosť zaujímavé. Zdá sa, že v rámci kresťanstva najvyššie hodnoty dosahujú tie denominácie, ktoré sú protestantské a liberálne.

Štúdia dánskeho psychológa Helmutha Nyborga skúmala, či sa IQ systematicky vzťahuje k denominácii a príjmu v rámci štruktúry faktoru g, pričom vychádzala z reprezentatívnych údajov Národnej longitudinálnej štúdie mládeže (National Longitudinal Study of Youth (NLSY97). Ateisti skórujú o 1.95 bodov v IQ vyššie ako agnostici, o 3.82 bodov vyššie ako liberálne presvedčenia a 5.89 bodov vyššie ako dogmatické presvedčenia. Denominácie sa odlišujú signifikantne v IQ a v príjme. Religiozita klesá vo veku od 12 do 17 rokov. Štúdia naznačuje, že IQ spôsobuje, že jedinec bude pravdepodobne smerovať k tej denominácii a úrovni úspechu, ktoré najlepšie zodpovedajú jeho alebo jej kognitívnej zložitosti. Ontogeneticky povedané, znamená to, že súčasné denominácie sú postavené v rade zväčša podľa dedičných variácií v mozgovej zdatnosti (t.j. IQ). Z pohľadu evolúcie sú moderní ateisti tí, ktorí racionálne reagujú na kognitívne a emocionálne výzvy, zatiaľ čo liberálni veriaci, a najviac dogmatici, sa stále spoliehajú na starobylé, pred-racionálne, nadprirodzené a zbožné myslenie.

Zdroj: http://helmuthnyborg.dk/wp-content/uploads/2016/07/Publ_2009_The-Intellligence-Religiosity-Nexus.pdf

Liberálna a dogmatická terminológia

Ak je náboženstvo definované ako ideológia…aktívne sa týka vlády a obrany vzorov viery a hodnôt (Geertz, 1964, p. 64), potom vyvstáva otázka, či sa denominácie odlišujú v otvorenosti alebo uzavretosti, flexibilite alebo dogmatizme. Súčasný prieskum indikuje, že denominácie sa istotne odlišujú v stupni vzdelania, pričom jeho nedostatok koreluje s autoritárstvom (Christie & Jahoda, 1954).

19 denominácii využitých v štúdii boli predbežne rozdelené do 4 skupín:

1) ateisti

2) agnostici

3) liberáli (veriaci)

4) dogmatici (veriaci)

Rozdelenie bolo založené na menšom výskume dôkazov pre rôzne úrovne dogmatizmu a autoritárstva. Liberálna denominácia bola definovaná ako pomerne otvorená, kritická, menej oddaná, metaforická a postavená na kultúrnom dedičstve. Dogmatická denominácia bola definovaná silnou oddanosťou, volaním po osobnom vzťahu s Ježišom, kladením dôrazu na hriešnosť, dodržiavaním pevných pravidiel správania a vyjadrením potreby zadosťučinenia.



Hrubé rozdelenie súčasných orientácií do 4: ateistické, agnostické, liberálne a dogmatické.


O Kresťanskej Identite – ešte raz a objektívnejšie

Pred viac ako týždňom (tento text pochádza z januára) som uverejnil na svojom FB profile článok pod názvom “O jednej americkej sekte”. Daný text sa venoval náboženskému spoločenstvu pod názvom Kresťanská Identita. Text nemal za cieľ poskytnúť nejakú hlbšiu analýzu tohto náboženstva. Išlo skôr o môj pokus dištancovať sa od tohto smeru vzhľadom na moje hodnotové presvedčenie a celkový prístup.

Pokračovať v čítaní článku “O Kresťanskej Identite – ešte raz a objektívnejšie”

Evola o náboženstve a iniciácii

Mali by sme rozlišovať svet náboženstva od iniciácie. Nie je tu však možné zabrániť istému schématizmu. V zásade existujú náboženstvá, v ktorých je prítomná iniciácia a z tohto pohľadu dejín náboženstva sa v skutočnosti niektoré náboženstvá vyvinuli z oblasti, ktorá mala pôvodne iniciačný charakter. Došlo k tomu tak prostredníctvom procesu popularizácie, sploštenia a externalizácie pôvodných učení a praktík. Obzvlášť je to charakteristické pre budhizmus: existuje tu skutočná priepasť medzi tým, čo môže byť nazvané čistou “doktrínou prebudenia” a súvisiacimi praktikami pôvodného budhizmu a náboženstvom, ktoré sa následne šírilo.

Pokračovať v čítaní článku “Evola o náboženstve a iniciácii”