Islam a homosexualita

Dnes som tu uverejnil prieskum o arabskej religiozite (ktorá začína klesať), ale daný prieskum obsahoval i ďalšie zaujímavé údaje. Tu máte percento Arabov schvaľujúcich tzv. vraždy “zo cti” a homosexualitu.

Okrem toho, že vraždy ženských príbuzných v rámci rodín sú v arabsko – moslimskom svete schvaľované viac ako homosexualita, tak zarazí najmä korelácia medzi akceptáciou oboch fenoménov. Môže tam byť nejaký súvis?

Možno to súvisí s tým, že tzv. náhradková homosexualita (ktorú však treba rozlišovať od “pravej” alebo “jadrovej” homosexuality), s ktorou sa dá pomerne často stretnúť i v base, je viac bežná v miestach, kde je väčšia segregácia pohlaví, kde sú ženy viac strážené. Mnoho mladých moslimských mužov má tak sťažený prístup k ženám, a preto diskrétny “náhradkový” homosex (zvyčajne s homosexuálnym transsexuálom/veľmi zženštilým homosexuálom) bude ticho tolerovaný.

A nejde len o homosexualitu. V moslimskom svete je veľmi rozšírená i beštialita/zoofília (najmä v odľahlých, vidieckych oblastiach) ako forma náhrady za ženu – posvätená i miestnymi klerikmi.

Inak veľmi prekvapivé sú výsledky pre Libanon, ktorý patrí k arabským krajinám, ktoré sú najviac pozápadnené a liberalizované. Západný liberalizmus ide ruka v ruke s väčšou akceptáciou LGBT, ale v prípade Libanonu sú výsledky kontradiktórne, keďže ten vykazuje jednu z najnižších akceptácií homosexuality.

Pri tomto prieskume by však bolo dobré vedieť, ako presne boli formulované otázky a kde a ako sa prieskum uskutočnil.

Ak chceme skúmať vzťah islamu a homosexuality, treba si uvedomiť jednu základnú vec, ktorá nie je Západniarom až taká známa: Väčšina Arábie nepovažuje muža, ktorý “vráža” za “homosexuála”. Za “homosexuála” je považovaný jedine ten, kto je penetrovaný, resp. zaujíma pasívnu pozíciu pri sexe (dokonca ak sa to deje i proti jeho vôli. Koniec koncov aj znásilnená žena býva často považovaná za tú, ktorá “stratila česť”). Ide teda o veľmi odlišné porozumenie slova “homosexuál”, než ako ho vnímajú ľudia na Západe. Mimochodom, takéto nazeranie na sexualitu (nerieši sa pohlavie, ale to či je jedinec aktívny alebo pasívny) bolo typické aj pre starý Rím a množstvo iných tradičných spoločností.

Každopádne, podrobnejšie o komplexnosti vzťahu medzi islamom a homosexualitou píše Martin Konvička vo svojom článku “Homoušení dle Šárie”.

Zaujímavý je i tento dokument o populárnych sexuálnych otrokoch bači-bázi (mladší adolescentní muži až chlapci) v Afganistane:

Laššáková vs.paraziti

Tak máme tu nový džihád tzv. slušných. Tentokrát si zobrali na paškál ministerku kultúry za stranu Smer-SD Ľubicu Laššákovú. Dôvod? Zrušenie dotácií pre akési LGBTIAPQXYZ spolky, ktoré sa sami pasovali za akýchsi zástupcov tzv. sexuálnych menšín a ktoré robia…Čo vlastne? Kultúru? Nuž, na premietanie filmov ako Vtáčia klietka, Philadelphia či Chlapci neplačú (inak 3 moje obľúbené filmy s LGBT tématikou) podľa mňa žiadne takéto spolky netreba. A zbytok ich patetických zhovadilostí (ako napr. Dúhové prajdy) nepotrebujeme už vôbec. K homoaktivistom sa následne pridali aj ďalší darmožráči aka “umelci”, herci, jednoducho bratislavská kaviareň a samozrejme aj Šeliga, Farská, Nicholsonová a iný “slušný” odpad.

Fakty však nepustia: na poskytnutie štátneho grantu neexistuje právny nárok a je to primárne na ministerstve, ktorý projekt podporí alebo nepodporí. Laššáková chce radšej podporiť Pellegriniho obľúbený folklór a v rámci hendikepovaných zase sociálne odkázaných ľudí alebo zdravotne postihnutých – čiže to, čo by podporila, resp. podporuje i drvivá majorita normálnych Slovákov. To však neplatí o, od zvyšku Slovenska odrezaných, “kaviarnikoch” z Bratislavy, ktorým sa očividne máli a asi majú dojem, že nevysali už dosť prachov zo štátu na svoje pochybné projekty.

Vôbec už samotná skutočnosť, že si tu nejaké menšinové nátlakové spolky zastupujúce bohviečo a bohviekoho takýmto agresívnym spôsobom vynucujú ťažké peniaze od štátu kole oči. Z akého titulu by mali peniaze dostať práve oni?

A za súčasnej situácie, keď tu máme x reálnych problémov, ktoré treba riešiť, od zdravotníctva, cez nepojazdné cesty až po premnožených asociálov, sa majú vrážať peniaze na nejaké promenády autogynefila Lenického či chlpatej Alex Vortex? Vážne chcú takto provokovať ľudí? Nečudo, že im potom praskajú nervy a petícia na podporu Laššákovej prekonala v počte podpisov tú za jej odvolanie.

Homoaktivisti robia homosexuálom medvediu službu

Homoaktivistom bolo toto povedané už xkrát: rozoštvávajú spoločnosť a vytvárajú v skutočnosti veľmi škaredé stereotypy o homosexuálov. Áno, súhlasím s Martinou Šimkovičovou, že tieto nátlakové spolky nereprezentujú majoritu homosexuálnych jedincov a ich záujmy. Ja som osobne ešte nestretol LGBT jedinca, ktorý by sa nejako k týmto organizáciám a k ich agende hlásil (a to žijem a pracujem v Bratislave, kde je možné homosexuálov stretnúť relatívne bežne).

Naopak, bežní homosexuáli sa skôr chcú od aktivistov ako Schlesinger-ová, Fábry-ová, Macko a pod. dištancovať, mnohí ich vyslovene neznášajú, lebo chápu ako veľmi im škodia a vytvárajú na Slovensku homofóbne ovzdušie. O niečom vypovedá aj to, že napriek tomu, že v slovenskom showbiznise je relatívne veľa homosexuálov, tak jediný, kto sa tu k tejto agende prihlásil je akurát tak prechlastaný a rozpadávajúci sa Stanke, pri ktorom mám čoraz viac dojem, že chytím od neho AIDS už len tým, že sa budem na neho pozerať a počúvať ho. 🙂 Toto je jednoducho ich úroveň.

Poliaci a LGBT

Anatoly Karlin, zaujímavý HBD bloger ruského pôvodu, prichádza v jednom zo svojich textov, s pozoruhodným prieskumom z r. 2016, ktorý mal za cieľ identifikovať počet LGBT ľudí v Európe.

Podľa Karlina bude katolícke Poľsko v r. 2028 legalizovať gay manželstvo. Prečo? Lebo veľa Poliakov je homosexuálnych. Medzi poľskou mládežou je o 2,5x viac LGBT ľudí ako v prípade mládeže v Maďarsku. A v Poľsku postupne, napriek terajšej vláde, ktorá je silne proti LGBT, rastie podpora registrovaných partnerstiev i gay manželstiev.

Pokračovať v čítaní článku “Poliaci a LGBT”

Homoadopcie – najväčší “problém” Slovenska

V Česku sa už dlhšiu dobu spoločnosť háda kvôli homomanželstvám (a s nimi prepojenými homoadopciami). Je to ohromná téma pre miestnu havlistickú kaviareň i oponujúcich konzervatívcov, ktorí sa idú navzájom roztrhať.

Len čo sa však človek pozrie na isté reálne čísla, tak mu neostane nič iné než gúľať očami nad tým, kam naša spoločnosť dospela, že toto vôbec musí riešiť ako nejaký primárny problém.

Pokračovať v čítaní článku “Homoadopcie – najväčší “problém” Slovenska”