Macron a zvedenie národa: Prečo Francúzi reagujú na neho s takým hnevom?

V tejto miestnosti nepotrebujeme kúriť. 🙂

Na úvod: ťažko sa neubrániť úsmevu pri týchto PR fotečkách (aka reklama na tradičnú maskulinitu) nášho premiéra určených samozrejme najmä ženám – a to obzvlášť pri niektorých komentároch, ktoré zaznamenáte (či už na Istagrame alebo najmä na Facebooku). Napríklad, raz mu jedna “babka demokratka”, ktorej komentár rýchlo stihol zmazať, vypisovala ako sa nevie dočkať, kedy ho už konečne uvidí so ženou a minimálne tromi deťmi. Vraj taký švárny a múdry mládenec predsa nemôže ostať na ocot. 🙂

A toto mu tam vypisujú ženy non-stop. Človek by až povedal, že to musia byť nejakí platení provokatéri, teraz neviem či z radov opozície alebo od Fica, hehe. Ale nie, proste ženy sú v tomto vždy tak rozkošne naivné. 

Samozrejme, že manželstvo nie je vylúčené ani v takomto prípade, ak mu to napr. poradia jeho PR poradcovia, takže slovenské devy stále majú šancu :-).

Veď stačí sa pozrieť na takého Macrona. Ono nejaká tá ochotná “fag hag” sa vždy nájde (by sa niektorí aj divili koľkým ženám vyhovuje viac práve takýto typ muža) [1]. A práve o Macronovi bude tento príspevok.

Prečo Macron dnes vzbudzuje taký nevýslovný odpor a nenávisť stoviek tisícov Francúzov, ktorí sa rozhodli obliecť si žlté vesty a týždeň čo týždeň robiť v uliciach maximálny humbuk? Nuž, súvisí to práve s jeho….Ako to len povedať? Prihriatosťou? (V angličtine majú na to výraz gayness). Nepíšem tu teraz o konkrétnej sexuálnej preferencii, ale o istom type osobnosti a prejavu. A to isté platí aj pre Francúzov ako celok. O nich sa totiž často referuje, tvrdo napísané, ako o “prihriatom” národe – vo svojej expresii, preferencii, osobnosti.

Je to typ prejavu a osobnosti, ktoré stoja akoby v opozícii voči chladnej logike, drsnosti a neohrabanosti 100% maskulinity. Takýto muži budú úhľadní, distingvovaní, šarmantní, vyslovene zvodní – ale aj emocionálne manipulatívni. Je to niečo čo dnes veľmi funguje i v politike (hoci boli tu výnimky. Tou najznámejšou je Donald Trump). Obama, Trudeau, Macron – tí všetci sem dobre zapadajú.

Macron by bol skvelý výber pre bondovského zloducha. 🙂

Francúzsky národ, so svojou kolektívnou osobnosťou, na tento typ expresie zareagoval zvolením Macrona v posledných voľbách. Bol jednoducho ním zvedený. Macron s jeho zvodnými kvalitami, “gay expresiou”, svižnou rétorikou v štýle “yes, we can” od Obamu, sofistikovaným zmyslom pre módu a mediálnu zručnosť, bol jednoducho schopný ľahko oklamať voličov – voličov, z ktorých mnohí si dnes obliekajú žlté vesty. 

Áno, dáta z posledných francúzskych volieb nám ukazujú, že zatiaľ čo Le Penku volili najmä belosi zo severovýchodu a oblastí najviac “obohatených” tzv. diverzitou, tak dnešné jadro Žltých viest tvorí najmä robotnícka trieda a nižšia stredná trieda zo zväčša malých miest a vidieka.

V r. 2017 mohli byť práve takýto voliči celkom očarení tak, aby nehlasovali za kandidáta, ktorý je považovaný za “neakceptovateľného”. Všetko čo globalistom stačilo bolo predstaviť “alternatívneho” kandidáta, ktorý má potenciál ich k sebe pritiahnuť vzhľadom na ich špecifický vkus a predstavu o tom, ako by politik mal vyzerať a pôsobiť. A v osobe Emmanuela Macrona presne takéhoto človeka aj našli. 

Lenže problém so zvedením je ten, že ak po ňom nenasleduje uspokojenie, potom býva sklamanie obzvlášť trpké – človeka chytá pocit ťažkej zrady a istého sebaopovrhnutia vyplývajúceho z toho, že mohol byť tak ľahko zvedený, zmanipulovaný a oklamaný. 

Takýto mix emócií má následne potenciál vytvoriť ohromný hnev, ktorý dnes vidíme v uliciach Paríža aj v iných francúzskych mestách. Revolta Žltých viest je teda revolta zvedeného a následne podvedeného človeka.

Poznámka:

[1] Americký profesor Eward M. Miller prišiel s istou teóriou (vedec Dutton ju charakterizuje ako “Johnny Depp theory” – od 7:50 min.), ktorá môže vysvetliť istý experiment matky prírody. Vo všeobecnosti platí, že ženy selektujú u mužov pre maskulínne charakteristiky – fyzické i duševné. Ale nechcú, aby to bolo príliš vyhrotené jedným smerom. To čo nájdu ako optimálne je maskulínny muž, ktorý však má v sebe i isté femínne vlastnosti (napr. je milý, expresívny, i verbálne, starostlivý, empatický, prívetivý, atď., atp.). Isté femínne vlastnosti totiž budú zárukou toho, že bude dobrým manželom a otcom.

Pre samotnú ženu je teda výhodou, ak je priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v istých oblastiach viac femínne charakteristiky. Selekcia by teda bola pre maskulínnych mužov, ale s istými femínnymi vlastnosťami, ktoré by zostali v genofonde. Niekedy by však, čisto na základe genetickej šance, došlo k manifestácii všetkých takýchto femínnych charakteristík v jednom mužovi, ale stupeň feminizácie by pokročil natoľko, že by bol ovplyvnený i jeho sexuálny inštinkt. Možno príroda chcela nájsť istú formulu pre “optimálneho” či “lepšieho” muža, ale niečo sa pokazilo a výsledkom bude…to čo vidíte vyššie na obrázku. 🙂 Každopádne, viac tu.