Orbán a Američania

Chcel som už skôr napísať niečo i k stretnutiu Orbána s Trumpom či všeobecne o jeho vzťahu k Amerike. Tak teda dnes a veľmi stručne. Predovšetkým, stretnutie medzi oboma “alfa-samcami” sa zdalo byť veľmi vrelé a evidentne tam zafungovala istá chémia (treba napísať, že aj stretnutie s Pellegrinim pôsobilo, že si Trump s ním dobre porozumel. Evidentne je tu zvýšený záujem o krajiny V4. A myslím, že Trump by mohol mať istú slabosť pre Slovanov či pozitívnejší náhľad na nich vzhľadom na výber jeho partneriek :-)).

Trump sa vyjadril na adresu Orbána, že je to “tvrdý a rešpektovaný chlap” a vyzdvihol jeho prístup k imigrácii a vyslovene sa vyjadril, že Maďarsko a USA majú dnes obdobný prístup ku globálnym problémov a k ilegálnej migrácii. Treba napísať, že dnes nejde len o obdiv Trumpa, ale všeobecne amerických konzervatívcov. Taká Annie Applebaumová napr. píše o tom, že Orbánovo Maďarsko je dnes u mnohých konzervatívnych intelektuálov z Ameriky vnímané ako vzor pre jeho obranu kresťanskej Európy. Ide tu o niečo podobné, ako keď niektorí americkí ľavičiari v minulosti obdivovali ZSSR.

Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Trumpa spoločne s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Oproti Szijjártovi sedí John Bolton.

Tu by som dnes chcel zdôrazniť jedno: v slovenskej alternatíve sa dnes pomerne často kritizuje slovenská vláda, predovšetkým kvôli pro-americkým aktivitám Lajčáka. Lenže Orbánovo Maďarsko, prezentované tzv. alternatívou tiež často za vzor, je dnes viac pro-americké ako Slovensko. Maďari totiž už podpísali s Američanmi kontroverznú zmluvu o obrannej spolupráci. Sám maďarský minister zahraničia Szijjártó pri tejto príležitosti tiež označil USA za „skutočného priateľa a strategického spojenca“. Orbán sa niekedy v alternatíve vynáša až do nebies, ale v realite tiež robí veľa kompromisov. Ale treba tiež povedať, že tieto kompromisy sa častokrát robia práve i preto, aby krajiny, resp. ich lídri mali “pokoj”. Istý druh poklonkovania, obzvlášť ak je spojený s nakupovaním amerických zbraní a istými ústupkami vo vojenskej sfére, je totiž ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec v iných oblastiach, event. vás USA nebudú toľko kritizovať pri vašej domácej politike.

Maďari sú viac pro-americkí ako stredoeurópsky priemer

A na záver ešte jeden prieskum. Maďarský inštitút pod názvom Nézőpont Institute prišiel s prieskumom, podľa ktorého až 59% Maďarov má pozitívny pohľad na USA. Daný inštitút skúmal 12 krajín a zistil, že stredoeurópsky priemer je 54% v prospech pro-amerického postoja. 22% Maďarov nevníma Ameriku pozitívne.

Pokiaľ ide o ostatné krajiny V4, tak ako najviac pro-americkí sa ukázali byť (neprekvapivo) Poliaci (66% respondentov vyjadrilo kladný vzťah k USA), potom Česko (62% ), nasledované Maďarskom (59) a Slovenskom (50%). Slováci sú teda z krajín V4 najmenej pro-americkí a až 44% z nich vyjadrilo negatívny postoj k USA, čo je najviac z krajín V4. A slovenská politika to trochu (treba porovnať so susedmi) i odzrkadľuje.

Zdroje:

  1. Trump Praises Orbán: ‘He’s a Tough, but Respected Man’
  2. Survey: Hungarians more Pro-American than C European Average

Faktor etnickej menšiny – podstatná sila vo voľbách

V súvislosti s (nielen) poslednými voľbami mi nedá neupozorniť na jeden silný faktor, ktorý tiež ovplyvnil ich výsledok. Zuzana Čaputová rozhodne dobre vie, prečo sa po svojom víťazstve poďakovala voličom aj v jazyku menšín – po maďarsky, po rusínsky i po rómsky.

Obzvlášť v prípade našej (stále) najpočetnejšej menšiny, t.j. maďarskej, pekne vidieť istý vzorec volebného správania známy aj u iných väčších menšín z cudziny.

Slovenskí Maďari už dlhodobo zvyknú hromadnejšie podporiť liberálneho, resp. progresivistického kandidáta (aj keď u nás na Slovensku tomu často hovoríme aj “pravica”, ale to už je iná téma) než pro-národného, inak povedané, takéto kandidáta, ktorý bude viac zdôrazňovať multietnicitu Slovenska, silne podporovať práva menšín a vyhraňovať sa voči nacionalizmu. Vieme, že slovenskí Maďari v minulosti výrazne podporovali v prezidentských voľbách i Ivetu Radičovú, o ktorej “slniečkovosti” nie sú žiadne pochybnosti. V prezidentských voľbách v r. 2014 zase podporili Kisku. Veď napokon i samotný Bugárov Híd je hodnotovo skôr liberálna strana, pričom sám Bugár sa niekoľkokrát vyhranil i voči samotnému Orbánovi.

Udivuje to predovšetkým v kontexte toho, akú politiku podporujú Maďari vo svojej domovskej krajine. Netreba ani písať, že je to dnes práve maďarský národ, ktorý má reputáciu toho najviac hrdého a proti-systémového v rámci V4, ak nie aj v celej EU. Práve Maďari sú dnes povestným vzorom hodným nasledovania.

Okrem toho, pokiaľ je mi známe, tak aj naši Maďari predsa sledujú vo veľkom maďarské médiá a čo to sa už popísalo aj o Orbánovej snahe ovplyvňovať i Maďarov žijúcich v zahraničí. Ak mám hovoriť podľa svojej skúsenosti, väčšina našich Maďarov Orbánovi fandí. Tak potom, prečo tento dvojtvárny prístup: sympatie či podpora patriota Orbána, ak ide o Maďarsko na jednej strane a na druhej zase voľba “slniečkových” kandidátov alebo strán u seba doma?

Tu treba napísať, že takéto správanie nie je charakteristické len pre Maďarov. Napríklad v USA volia hispánci demokratov, čiže dalo by sa povedať liberálov či ľavicu, napriek tomu, že ide prevažne o katolíkov s konzervatívnejšími hodnotami. Rovnako i Turci v Nemecku volia zväčša sociálnych demokratov, t.j. ľavicové strany podporujúce také záležitosti ako feminizmus či Harabinov “džendžer”, ale i migráciu, napriek faktu, že v prípade Turecka ide o silných podporovateľov pro- moslimského diktátora Erdogana (ktorého volila väčšina nemeckých Turkov s dvojitým občianstvom).

A napokon dobrým príkladom je i židovská diaspóra. Jej značná časť silne podporuje Izrael a jeho šovinistickú politiku voči Palestíncom, zatiaľ čo volá po väčšej multi-kultúre v hostiteľských krajinách. (Viac o psychológii, ktorá stojí za výraznou podporou migrácie, vrátane moslimskej, zo strany nielen liberálnych, ale aj neokonzervatívnych Židov sa dočítate v tom texte od tradicionalistického autora židovského pôvodu L. Austera). 

Toto pokrytectvo etnických menšín sa teda zdá byť celkom univerzálnym javom. Je za ním skrytá solidarita s “kmeňom” v ich národnom štáte a zároveň čo možno najväčšie zabezpečenie ochrany, či priam privilégií, v krajine “hostiteľa”.

Pro-národní kandidáti možno budú musieť do budúcna viac premýšľať aj o tejto dynamike a o tom, ako by dokázali túto dvojtvárnosť zvrátiť, keďže hlasy menšín, a to v prvom rade Maďarov, naozaj nie sú zanedbateľné a zdá sa, že i dnes tieto hlasy zohrali úlohu povestnej piatej kolóny.

Zdôrazňujem, že v nijakom prípade nechcem, aby tento text vyznel nejako proti-maďarsky. Ja do istej miery rozumiem, prečo etnické, ale aj iné, menšiny preferujú “slniečkárske” politiky. Lenže faktom je, že dokonca i pre ne samotné to z dlhodobého hľadiska nebude dobré (viď napr. príchod parazitických skupín z tretieho sveta, ktoré budú musieť živiť zo svojich daní alebo ktoré budú útočiť aj na nich).

Tu bude dôležité, aby im pro-národní kandidáti či pro-národné strany vedeli dobre ozrejmiť povrchnosť ich voľby a možné negatívne konzekvencie i pre nich samotných. Tieto volebné paterny Maďarov (a iných menšín) sú už príliš dlho takto fixné – a je to dosť škoda vzhľadom na celkový maďarský potenciál.