Islam a homosexualita

Dnes som tu uverejnil prieskum o arabskej religiozite (ktorá začína klesať), ale daný prieskum obsahoval i ďalšie zaujímavé údaje. Tu máte percento Arabov schvaľujúcich tzv. vraždy “zo cti” a homosexualitu.

Okrem toho, že vraždy ženských príbuzných v rámci rodín sú v arabsko – moslimskom svete schvaľované viac ako homosexualita, tak zarazí najmä korelácia medzi akceptáciou oboch fenoménov. Môže tam byť nejaký súvis?

Možno to súvisí s tým, že tzv. náhradková homosexualita (ktorú však treba rozlišovať od “pravej” alebo “jadrovej” homosexuality), s ktorou sa dá pomerne často stretnúť i v base, je viac bežná v miestach, kde je väčšia segregácia pohlaví, kde sú ženy viac strážené. Mnoho mladých moslimských mužov má tak sťažený prístup k ženám, a preto diskrétny “náhradkový” homosex (zvyčajne s homosexuálnym transsexuálom/veľmi zženštilým homosexuálom) bude ticho tolerovaný.

A nejde len o homosexualitu. V moslimskom svete je veľmi rozšírená i beštialita/zoofília (najmä v odľahlých, vidieckych oblastiach) ako forma náhrady za ženu – posvätená i miestnymi klerikmi.

Inak veľmi prekvapivé sú výsledky pre Libanon, ktorý patrí k arabským krajinám, ktoré sú najviac pozápadnené a liberalizované. Západný liberalizmus ide ruka v ruke s väčšou akceptáciou LGBT, ale v prípade Libanonu sú výsledky kontradiktórne, keďže ten vykazuje jednu z najnižších akceptácií homosexuality.

Pri tomto prieskume by však bolo dobré vedieť, ako presne boli formulované otázky a kde a ako sa prieskum uskutočnil.

Ak chceme skúmať vzťah islamu a homosexuality, treba si uvedomiť jednu základnú vec, ktorá nie je Západniarom až taká známa: Väčšina Arábie nepovažuje muža, ktorý “vráža” za “homosexuála”. Za “homosexuála” je považovaný jedine ten, kto je penetrovaný, resp. zaujíma pasívnu pozíciu pri sexe (dokonca ak sa to deje i proti jeho vôli. Koniec koncov aj znásilnená žena býva často považovaná za tú, ktorá “stratila česť”). Ide teda o veľmi odlišné porozumenie slova “homosexuál”, než ako ho vnímajú ľudia na Západe. Mimochodom, takéto nazeranie na sexualitu (nerieši sa pohlavie, ale to či je jedinec aktívny alebo pasívny) bolo typické aj pre starý Rím a množstvo iných tradičných spoločností.

Každopádne, podrobnejšie o komplexnosti vzťahu medzi islamom a homosexualitou píše Martin Konvička vo svojom článku “Homoušení dle Šárie”.

Zaujímavý je i tento dokument o populárnych sexuálnych otrokoch bači-bázi (mladší adolescentní muži až chlapci) v Afganistane:

Prečo moslimovia oceňujú právo šaría?

Skôr než začneme diskusiu na túto tému, musíme pochopiť, že islamská civilizácia, mimo bývalého ZSSR, je veľká, chudobná, pomerne ignorantská a beznádejne ignorantská voči tomu, čo označujeme ako “vedecké myslenie” (alebo dokonca len inžinierstvo), pričom jej úroveň negramotnosti sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 60%.

Pokračovať v čítaní článku “Prečo moslimovia oceňujú právo šaría?”

O tom, ako katolícka cirkev pomáha islamizovať Európu

Pohľad na horiacu katedrálu určite pohol s mnohými. Nech už to so spálením Notre Dame bolo akokoľvek, tak kresťania môžu kľudne túto udalosť interpretovať ako Božie varovanie. Posolstvo je tu jasné: Boh je sklamaný svojou cirkvou a v istom zmysle ju teda opúšťa. A odkomunikuje to spálením jedného z jej najväčších a najznámejších chrámov.

Pokračovať v čítaní článku “O tom, ako katolícka cirkev pomáha islamizovať Európu”

Čo prinesie horiaci Notre Dame?

Píšu o tom teraz všetci, takže z mojej strany len stručne. Najlepší komentár, ktorý sa zatiaľ ku mne dostal je ten od českého sociológa Petra Hampla.

Autor si správne kladie otázku, že čo možno očakávať od národa, ktorý už pred tým akceptoval také záležitosti ako masaker v Charlie Hebdo, teroristický útok v koncertnej hale Bataclan a mnohé iné? Francúzov (a to bude asi platiť u väčšiny národov) na nohy neposadia masakre ani spálené kostoly, ale skôr to, keď začnú mať poriadne hlboko do vrecka, ako to v súčasnosti vidíme pri hnutí Žlté vesty.

Veľmi úsmevné sú opäť mainstreamové správy o “alt right konšpiráciách” o moslimoch (ktoré nezabudnú niekedy spomenúť i Sorosa. A možno niektoré i jašteričky). Je to naozaj už trápne. Kostoly vo Francúzsku boli predmetom vandalizácie a podpaľačstva už dlhšiu dobu a nedovolená pochybnosť o týchto činoch okamžite nálepkovaná ako “rasistická” konšpiračná teória. Keď však náhodou zhorí mešita, synagóga alebo černošský kostol, tak vinník je pre mainstream jasný.

Samozrejme, nevieme stále na isto, čo presne sa mohlo stať. Ale vyprosím si, aby korpo-splašky, ktoré okamžite favorizovali teóriu o”nehode”, opäť robili z ľudí volov.
To, že niekoho okamžite napadli moslimovia je úplne pochopiteľné, je to absolútne korektná otázka či predstava (pri páde WTC vás čo napadlo ako prvé?)

Treba si však uvedomiť podstatu. Dokonca i v prípade, že by išlo len o nehodu, o nedbanlivosť niektorých robotníkov, tak symbolika Notre Dame ako mementa pre úpadok Západu stále platí.

Čo si budeme nahovárať, pri rôznych takýchto manuálnych prácach dnes na Západe najímajú nebielych. Pracovníci v Notre Dame boli zaiste do značnej miery tvorení Alžírčanmi, Maročanmi, Tunisami, pravdepodobne aj nejakými černochmi a obdobnými “alienmi”. Pre takýchto cudzincov, ktorí tam pracovali, bola táto katedrála bezvýznamná. Oni nebudú k nej pociťovať tú istú spätosť ako Francúz, alebo akýkoľvek iný Európan.

A takéto nehody sú tiež odrazom postupne upadajúceho g na Západe, o čom som na tomto blogu už viackrát písal (a aj budem písať). Ak si sem naveziete takéto slabé g (moslimovia), očakávajte slabý výsledok a nedbanlivosť aj s takýmito strašnými následkami.

Tak či onak, Francúzsko je v podstate dnes už v občianskej vojne a to so 4 hráčmi:
1. Žlté vesty (pracujúca biela trieda), ktoré majú už po krk globalistického vykorisťovania a násilnej invázie moslimov.
2. moslimovia, ktorí po pálení a ničení áut a metských centier začali svoju novú kampaň vandalizáciou a podpaľovaním kostolov.
3. (((investori))) , ktorí budú manipulovať s napätím a určite financovať rôzne skupiny, aby profitovali z chaosu.
4. francúzska vláda, ktorej primárny cieľ bude udržať status quo – tu bude zaujímavé vidieť kam až bude ochotná kvôli tomu zájsť.

Francúzsko sa ukazuje byť opäť zásadným pre celú Európu. Francúzi sa dnes jasne ocitajú v revolučnej nálade, kde platí, že čím viac radikalizmu, tým lepšie. Len, aby sa nedali “učičíkať” planými sľubmi, ako veľakrát predtým. Chcem im držať palce, ale kto môže mať po toľkých zlyhaniach ešte vieru v tento národ? Rád sa však nechám prekvapiť. 🙂