Predpokladám, že už ste to zachytili: Kollárova strana nakoniec chce vstúpiť do frakcie talianskeho ministra vnútra a predsedu strany Liga severu Mattea Salviniho.

V máji sa dokonca majú práve v Bratislave stretnúť “krajniakovci” s jednotlivými zástupcami strán v Salviniho veľkej proti-migračnej frakcii. A možno sa dočkáme i Le Penovej so samotným Salvinim.

Sám Salvini dokonca natočil video, kde hovorí o budúcej spolupráci s Kollárom a spol.

Moje dojmy sú akési zmiešané. Ide o to, že je veľmi ťažké dôverovať strane, za ktorou stojí taká pochybná persóna ako Krajniak, strane, ktorá sa formálne hlási viac k dnešnej pro-americkej či pro-globalistickej opozícii než k stranám ľudovejšieho charakteru typu Smer či SNS (Kollár vehementne vylúčil spoluprácu so Smerom, ale aj s LSNS, pokiaľ kotlebovci nezmenia svoj názor na holokaust a 1. SR ).

Na druhej strane spojenectvo so Salvinim môže Kollárovi sťažiť možnú budúcu spoluprácu s terajšou opozíciou. Zachytil som, že taká Nicholsonová sa už stihla vyjadriť, že Sme rodina je pre ňu to isté čo LSNS – a sme doma. 🙂

Popravde, ak by sa aj terajšej opozícii podarilo zostaviť vládu, tak pôjde pravdepodobne o zlepenec, aký tu ešte nemal obdobu: zmes neoliberálov, neomarxistov, kresťanských sionistov a fanatikov, anarchistov a do toho nacionálne populistické Sme-rodina. Ako dlho môže niečo také asi vydržať? A koľko hanby môže takýto zlepenec narobiť? A ako vlastne môže strana ako Sme-rodina, ísť do koalície s niečim takým ako je Progresívne Slovensko?

Pokiaľ karty nezamieša nejaká nová strana (a nemyslím tým len na Kisku), tak jediná zmysluplná koalícia po parlamentných voľbách je Smer, SNS a Sme rodina s tichou podporou kotlebovcov.

Apropó, ešte kotlebovci. Všimnite si, že s nimi nemajú záujem spolupracovať ani národno-populistické strany zo Západu. Alebo je v tom len neiniciatívnosť LSNS? Treba si to vyjasniť: medzi stranami ako Lega Nord, Front National či nemecká AfD a našou LSNS sú pomerne diametrálne rozdiely.

Vieme, že Salviniho či Le Penovú ich politickí oponenti non-stop častujú prevarenou, politicky korektnou nadávkou fašizmus. Lenže táto nálepka pri nich nevyznie dvakrát úprimne – na rozdiel od prípadu Kotleba.

Salvini ani Le Penova nepochodovali v “poštárskych” uniformách, ani ich nikto nikdy nevidel dvíhať pravicu, a ani nepopierali isté naratívy o 2. sv. vojne (Le Penova uskutočnila svojho času vo svojej strane čistky zamerané na odstránenie popieračov holokaustu). Prejav strán ako FN alebo Lega Nord je v porovnaní s kotlebovcami niekoľkonásobne distingvovanejší, sofistikovanejší.

Ak s Kotlebom nedokážu spolupracovať ani takéto nacionálne strany zo Západu, potom čo čakať od takého Smeru? Dávnejšie som napísal zamyslenie nad ich spoluprácou, ale tá sa s odstupom času javí menej a menej pravdepodobnou. “Fašistického” bremena sa totiž Kotleba tak skoro nezbaví. Samozrejme, je to nefér, že niektorým sa ich marxistická minulosť či dokonca i terajšia marxistická apologetika ľahko odpustí, zatiaľ čo hlásenie sa k tzv. pravicovým medzivojnovým hnutiam predstavuje trvalú diskvalifikáciu. Ale tak buď prijmete istú realitu sveta, alebo budete len donekonečna tápať a žiť v ilúzii. A pri Kotlebovi sa zdá, že on sa tohto bremena vlastne ani veľmi vzdať nechce. Stal sa z toho začarovaný kruh.