Stručne k dnešnému RKC pochodu

K téme interrupcií som sa vyjadroval už toľkokrát, že mám celkom averziu vyjadriť sa opäť. Ale keďže je táto téma znovu a znova predhadzovaná, tak sa ani nedá inak.

Každý z nás má nejaký svoj postoj k tejto otázke, ale tu by som chcel povedať, že ten môj počíta aj s národnou suverenitou. Každá krajina má svoje predpisy o interrupciách, ktoré by mali odrážať alebo zohľadňovať vývoj, mentalitu, stupeň religiozity a potreby danej krajiny a národa. V tomto teda súhlasím s vyjadreniami politikov ako boli Čaputová, Pellegrini či Fico, že súčasná právna úprava zákona o umelom prerušení tehotenstva je spoločenským kompromisom, ktorý dobre zohľadnuje pomery v krajine. Tento zákon bol už sprísňovaný a ani ja nevidím dnes potrebu jeho ďalšieho sprísňovania aj vzhľadom k tomu, že majorita Slovákov si to neželá.

Blogerka Malinová z Pravdy, s ktorou nie vždy súhlasím, to dnes vo svojom príspevku, v ktorom sa venovala aj najnovšej drzosti Macrona opäť nám nanucovať nadprodukciu tretieho sveta, vyjadrila tentoraz na jedničku:

Dovolím si povedať, že všetci, čo sa ozvali (proti návrhu Macrona, pozn. autora) a to aj za SaS, čo je v tomto naša jediná odvážna liberálna strana (a preto ju chcú zlikvidovať a rozložiť), urobili pre celé Slovensko a životy ľudí v ňom viac, než keby len pochodovali v dnešnom „Pochode za život“. To, čo len pekne znie, nebýva v živote najťažšie. Práve pre bezpečnosť žien a detí urobili viac tí, ktorí chránia celú krajinu pred nelegálnou migráciou aj ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva alebo podporujú terorizmus, než tí, ktorí vedia len odsudzovať mnohodetné matky v ťažkých situáciách, že nevládzu a nechcú vynosiť štvrté, piate a šieste dieťa.

Skutoční muži ženy a deti chránia a vytvárajú im podmienky na prežitie, nie ich k niečomu len nútia, bez toho, aby vyriešili domáce násilie, keď sa tie matky s deťmi nemôžu oslobodiť od násilníkov. K tomu nepomôžu banány v tehotenstve od katolíkov a dobrý spánok, aké mám svedomie za prechádzku mestom, čo nič nevyriešila, k tomu najviac do budúcnosti pomôže, keď táto krajina bude v prvom rade bezpečná a budeme v nej riešiť len domáce násilie, aby takých žien nepribúdalo, ale ubúdalo! Síce sa to tak pekne nevolá, že ste týmto pochodovali za život, ale ochráni to oveľa viac životov.

Ja len dodám, že neviem o tom, že by RKC takto mobilizovala ľudí na Slovensku napríklad vtedy, keď tu tá sviňa Kaník proti-ústavne okrádala invalidných dôchodcov o ich almužny, teda tých najslabších z najslabších. A v tom čase bolo s Kaníkom vo vláde aj KDH, ktoré sa podieľalo na takýchto dzurindovských anti-sociálnych akciách. Kde bola vtedy tá slávna sociálna náuka cirkvi? Ono tie ženy chodia na potraty aj preto, lebo ďalšie dieťa by bol už problém uživiť. Prioritou by teda malo byť zlepšenie sociálneho stavu rodín a matiek. A takto by sa dalo pokračovať donekonečna s tým, ako RKC viac zaujíma moralizovanie okolo zygotiek, než plne vyvinutí ľudia.

Taktiež neviem o tom, že by na Slovensku niekto nútil katolíčky k podstúpeniu interrupcie a ani im sekulárna polícia nechodí do spální brať ich vaginálne teplomery a nezamieňa im ich za hormonálnu antikoncepciu a kondómy. Katolíci majú na Slovensku plnú slobodu morálnej voľby v súlade s ich náboženským presvedčením. To čo sa dnes deje je však to, že títo ľudia, ktorí majú plnú slobodu morálnej voľby, pochodujú za to, aby tú slobodu zakázali ne-katolíkom a aby sa im s katechizmom a zákazmi pchali do spální – to je ten základný problém.

Môj postoj k témam ako sú interrupcie a LGBT, ktoré sa stali postupom času akýmsi evergreenom konzervatívnej alternatívy na Slovensku, je dlhodobo konzistentný, t.j. zachovanie status quo. Ponechal by som teda súčasnú úpravu interrupčného zákona a rovnako by som ani nezavádzal záležitosti ako gay manželstvá, gay adopcie či registrované partnerstvá (ktoré stále nemajú dostatočnú podporu slovenskej verejnosti). Poďme sa už konečne venovať tým najzávažnejším problematikám, ako je pôrodnosť, dysgenika či tzv. rómsky problém, od ktorých kanalizačná téma potratov odvádza pozornosť.

Samozrejme, ak sa na Slovensku pomery zmenia a ľudia budú mať povedzme obdobný postoj, aký majú v Poľsku alebo na Malte, potom ok – nech sa teda postoj národa nejako premietne aj do legislatívy: hlas ľudu, hlas boží, ako sa hovorí. Lenže Slovensko je dnes niekde inde než Poľsko a Malta – a treba to rešpektovať.

Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom “bielostužkovcov” sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) –  napriek tomu, že len pred rokom Fico “pro-life” agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto pro-life agenda vrátane pripisovanie osobnosti blatocystám spoločne s dogmatickou mantrou “od počatia” [1] je takmer výhradne nábožensky motivovaná záležitosť. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chormíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]

Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude najmenej ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]

Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenie mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Áno, v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči “oslobodeniu” ženy spod diktátu “kresťanského patriarchátu”, t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr.i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.

Poznámky:

[1] “počatie” nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším akému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú “kultúra života”. Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo “inocentovi”. Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)

Zmení sa Smer na typickú katolícku stranu?

Ak ste si to nevšimli, tak žijete asi v inej krajine. Na Slovensku už dlhšie prebieha celkom tuhý boj o kresťanského voliča. A zdá sa, že to bude tentoraz strana Smer, ktorá vytiahne eso z rukáva.

Dvaja známi katolícki konzervatívci zo Smeru – Juraj Blanár a Ján Podmanický (Podmanický bol v minulosti kritizovaný za pozitívny postoj k 1.SR a taktiež ho Smer využíva ako svoju spojku s kotlebovcami) – momentálne pracujú na návrhu na obmedzenie interrupcií, ktorého konečnú podobu chcú oznámiť v auguste. 

Ján Podmanický pôvodne študoval za katolíckeho kňaza.

Strana Smer je naozaj aberácia medzi socialistickými stranami, keďže historicky a i všeobecne platilo, že ľavicové či socialistické strany presadzovali reprodukčné práva žien (boli tu však nejaké výnimky ako Ceausescovo Rumunsko. A vlastne aj Stalin zakázal potraty, ale zákaz až tak dlho po jeho smrti netrval).

Treba napísať, že v tomto prípade Smer nechce zakázať interrupcie, ale len skrátiť lehotu pre legálny potrat z dvanásť na približne osem či šesť týždňov, keďže práve v tomto období začína biť srdce plodu.

Juraj Blanár sa počas prezidentských volieb ostro obul do Čaputovej za jej postoj k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia.

Ja som sa k potratom vyjadroval už viackrát. Je to typická pseudo-téma či pseudo-problém, aj vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko má jednu z najnižších potratovostí v Európe a počet vykonaných zákrokov každým rokom klesá.

Jedna dôležitá poznámka: konzervatívci nemajú pravdu v tom, že by vysoká potratovosť znižovala fertilitu národa, resp. nie je tu žiaden poriadny dôkaz pre túto spojitosť (ZSSR malo vyššiu potratovosť a zároveň i vyššiu fertilitu ako dnešné Rusko, napríklad). Také Poľsko má napríklad najprísnejšiu potratovú legislatívu v EU a zároveň jednu z najnižších pôrodností v Európe. Každopádne nízka potratovosť je v zásade dobrý znak aj pre všeobecné zdravotné dôvody a celkom i pre etické. Avšak má málo čo robiť s demografickým zdravím per se.

No, volebná kampaň bude určite horúca a očakávam veľké predbiehačky medzi stranami Smer, LSNS, Sme rodina a SNS, pokiaľ ide o rôzne konzervatívne alebo nacionálno-populistické návrhy.

Birmovaný ateista a komunista Róbert Fico už dlhšiu dobu orientuje Smer konzervatívno – katolíckym smerom. Začalo to už niekedy v r. 2014, kedy Zalu nahradil ako ideológ strany Maďarič (áno, ten Maďarič, o ktorom sa dnes píše ako o zradcovskom liberálovi bol pôvodne poháňačom viac konzervatívnej orientácie Smeru).

A z tejto konzervatívnej orientácie sa nepoľavilo ani potom, čo Róbert Fico odstúpil z postu premiéra. Stačí si spomenúť na Šefčoviča a jeho vyznanie z katolicizmu, ktoré mu ešte išiel dosvedčiť aj starý Mikloško, porady s Kuffom, aby sa následne odmietol Istanbulský dohovor, Ficove hromženie nad zvrátenosťou homoadopcií či aktivita ministerky Laššákovej, ktorá zatrhla LGBTIQAPXYZ darmožráčom vyciciavať rozpočet. A aby som nezabudol, dnes už aj taký Blaha bráni kresťanstvo a konzervativizmus (aj keď je stále ateista), hoci v minulosti sa prezentoval výrazne odlišnými postojmi. Vyberám:

Za liberála v kultúrnom zmysle sa označuje aj na svojom blogu, kde ešte v decembri 2013 kritizuje pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska. Ten prirovnáva ku Kladivu na čarodejnice a dokonca kritizuje aj odpor katolíckej cirkvi k „gender ideológii“, ktorú označuje za nezmyselnú. Ďalej píše: „Vadí mi, že im chce niekto predpisovať len na základe toho, že sú ženy, čo smú a čo nie… A úplne najviac mi vadí, že ideológia, ktorá sa hlási k univerzálnej láske, a teda kresťanstvo, paradoxne odmieta podporovať rodovú rovnosť, ktorá by mohla ženy štrukturálne vyslobodiť zo submisívneho postavenia voči mužom.“  (Zdroj)

Blackmetalová kapela Ethereal Pandemonium, v ktorej Blaha písal proti-kresťanské a pro-pohanské (pro-slovanské) texty. Blaha je druhý zľava. Holt, je to jednoducho multi-talent. Muzika to veru nie je zlá. 🙂

Uvidíme ako sa ďalej situácia v Smere vyvinie. Korporátne splašky milujú písať o údajných napätých vzťahoch medzi Ficom a Pellegrinim. Ale Fico bude Pellegriniho v kampani potrebovať, takže ho pravdepodobne hodí na kandidátku ako lídra. Prečo? Lebo žiaden iný slovenský politik dnes nemá taký potenciál mobilizovať k voľbám nežnejšiu polovičku Slovenska. A zdá sa, že sa už v tomto smere rozbieha i kampaň – s ešte mužnejšou bradou a s krížikom na hrudi, lebo práve táto kombinácia má byť hlavný smerácky recept, ktorý má potenciál zabrať (popri sociálnych balíčkoch, of course).

Pellegriniho FB reklama vyslovene cieli na ženy, najmä ženy stredného a vyššieho veku (veľmi mladé ženy majú radi “gaunerov”, ale potom čo viac dospejú začnú preferovať presne také typy ako Pellegrini). Naopak, Blahova reklama sa orientuje na mladých mužov (Blaha má očividne záujem o voličov LSNS).

Nuž, budeme možno svedkami najzaujímavejšej volebnej kampane moderného Slovenska, pretože dnes je to viac a viac o kultúrnych témach. Bioetické témy ako potraty či LGBTI tak skoro nezmiznú a čoraz viac politikov bude musieť prezentovať v týchto otázkach jasný, vyhranený postoj.

Tak to by bolo k téme Smer a katolicizmus zatiaľ všetko. A ja si idem k tomu pustiť nejakú vhodnú muzičku :-):

Corpus Christi
She needs
Corpus Christi

Aké ženy chodia na potraty?

Na úvod ma napadlo, že feministky kričiace, že”ak nemáš maternicu, potom sa nemáš čo vyjadrovať k potratom” sú vlastne “transfóbne”, no nie? 🙂 Môže mať neplodná žena alebo žena bez maternice názor na potrat podľa progresívcov? Končí sa takéto právo po menopauze? Ja si myslím, že potratová legislatíva má nepochybne výrazný dopad aj na mužov, takže určite sú oprávnení vyjadriť sa k tejto otázky aj oni. 🙂

Dobre, koniec srandy. Áno, súhlasím, že existujú dobré morálne argumenty proti potratom. Nie je potrebné sa hádať o to, či ide alebo nejde o vraždu. To čo je problematické v prípade prolife postoja je však jednoduchá skutočnosť, že ženy, ktoré chodia na potraty sú často biologicky problematické.

Bez akejkoľvek srandy, ak by niekto mal ísť na potrat, tak sú to často práve ženy, ktoré na potrat aj pôjdu.

Dôvod?

Dáta nám ukazujú, že potrat je výrazne asociovaný s mentálnymi poruchami. A duševné poruchy sú z väčšej časti dôsledkom silne dedičných, pre-existujúcich podmienok, skôr než priamym dôsledkom potratu. Áno, potrat môže byť “niekedy” traumatický pre ženu, avšak korelácia medzi interrupciou a duševnou poruchou je zväčša iba dôsledkom bežnej predchádzajúcej príčiny skôr než, že by samotný potrat spôsoboval duševnú poruchu (ak už, tak správnejšie by bolo povedať, že duševná porucha spôsobuje potrat).

Podstúpenie interrupcie je štatisticky asociované s nasledujúcimi podmienkami:

  1. Predošlé problémy s mentálnym zdravím (31% – 51%) a osobnostné problémy (vyše 50%) (Link)
  2. Hraničná porucha osobnosti (50-70% dedičnosť) – je tu pomerne solídna asociácia medzi hraničnou poruchou osobnosti a nechceným tehotenstvom mladistvých, pričom táto korelácia pretrváva aj pri kontrole socioekonomického statusu. Až 23% psychiatrických pacientov liečiacich sa ambulantne a 40-44% psychatrických pacientov bolo diagnostikovaných s hraničnou poruchou osobnosti. Ide o veľmi nákladné ochorenie rovnako na osobnej ako i spoločenskej úrovni. (Link)

Na druhej strane, Charles Murray poukázal na skutočnosť, že 60% detí narodených černoškám po roku 1979 sa narodilo takým čiernym ženám, ktorých IQ je pod priemerom černošského IQ v USA (85) a iba 7% sa narodilo černoškám s IQ nad 100. Ide o to, že po legalizácii potratu začali na potraty chodiť skôr tie inteligentnejšie černošky, zatiaľ čo hlúpejšie (IQ pod 85) stále “pumpovali” jedna radosť. Mohlo by to z časti tiež vysvetliť, prečo sa černošská kriminalita zvýšila práve po liberalizácii potratu (hoci primárne príčiny budú spočívať v niečom inom). Áno, legalizácia potratu spomalila proces “brazilifikácie” Spojených štátov, ale je možné, že v rámci severoamerických negroidov mala dysgenický efekt a v skutočnosti znížila kvalitu ich ľudského kapitálu.

Potrat nepochybne má dopad na kvalitu ľudského kapitálu – a tento dopad môže byť pozitívny i negatívny, v závislosti od okolností. Každopádne, dúfajme, že ľudstvo nakoniec presadí dostupnú technológiu schopnú zaistiť vysoko kvalitný ľudský kapitál bez ohľadu na interrupčné zákony.