Kratšia úvaha o nacionalizme

Nacionalizmus býva často vnímaný, predovšetkým jeho oponentmi, ako ideológia. Ja ho však často preferujem vnímať ako druh politického prístupu, ktorý umožňuje danej etnickej skupine získať teritoriálnu suverenitu. Nacionalizmus tiež môže vytvoriť štáty, ktoré budú dostatočne silné na to, aby sa mohli brániť, ale nie natoľko veľké, aby sa stali oslabenými vnútornými konfliktami spôsobenými vysokou etnickou rozmanitosťou (ako je tomu často v prípade ríše). Chcem však upozorniť, že mnohí (vrátane mojej maličkosti v minulosti) robia chybu, keď stotožňujú mestské štáty a/alebo kmeňové politiky s nacionalizmom.

Zároveň som dospel k záveru, že je v skutočnosti fajn, že existujú i ne-etnické nacionalistické štáty (Brazília, USA a mnohé iné), ktoré môžu hostiť kozmopolitných jednotlivcov, ktorí sa neidentifikujú so žiadnou etnickou skupinou, ale stále majú záujem participovať v politike, čím by mohli nepriaznivo ovplyvniť etnické štáty, v ktorých by zostali. Vskutku, ideálne by bolo, ak by sme všetkých našich „slniečkárov či svetoobčanov, ktorí nemôžu vystáť všetkých tých slovenských “rasistov”, poslali niekam do Brazílie alebo Kalifornie, no nie?

Ne-etnické štáty tiež môžu vytvoriť dôležité bariéry medzi etnickými štátmi, v ktorých žijú vzájomne nepriateľské etnické skupiny medzi ktorými neexistujú prirodzené bariéry. V univerzálnom zmysle by teda bolo pre mňa vhodnejšie označovať sa za “regionalistu” nie za “nacionalistu”. V bežnom diskurze však preferujem nazývať sa “nacionalistom” z dôvodu, že osobne preferujem žiť v národnom (etnickom) štáte a tento výraz býva zrozumiteľnejší.