Čítal som nejaké zaujímavé texty o selekcii inteligencie v chladnejších oblastiach (a nielen o tom) a rád by som sa s vami podelil o nejaké to info. Z niektorých limitovaných informácii došlo napríklad k zovšeobecneniu, že agrikultúrne populácie, bez ohľadu na klímu, zvyknú mať vyššie IQ až o 13 bodov v porovnaní s ne-agrikultúrnymi populáciami (tu je zdroj). Vysvetlením pre tento fenomén bolo, že populačný rast vyvolaný poľnohospodárstvom vytvoril väčšiu genetickú diverzitu, ktorá by následne zahŕňala vývoj niektorých génových variantov, ktoré vedú k väčšej inteligencii.

Poľnohospodárstvo tiež produkuje výrobky, s ktorými sa dá ľahko obchodovať (ako napr. obilie) než lov a zber, a to následne vytvára väčšiu motiváciu pre skupinovú spoluprácu. Takáto kooperácia musí byť nejako udržiavaná zákonmi, ktoré budú často kriminalizovať správanie, ktorým sa vyznačujú menej inteligentní jedinci (krádež, vražda, atď.), čím dôjde k odstráneniu menej inteligentných jedincov z genofondu.

Ak ide o rozdiely v klíme tie môžu ovplyvňovať aj iné charakteristiky než je inteligencia. Chladné počasie môže zredukovať detskú úmrtnosť zabitím patogénov, ktoré disproporčne spôsobujú u detí chorobnosť, čím sa odstráni selektívny tlak, ktorý je v teplejších klímách kompenzovaný vyššou pôrodnosťou a skorším dospievaním, čím môže dôjsť k väčšiemu investovaniu do každého individuálneho dieťaťa, čo následne môže umožniť rozvoj vyššej inteligencie. Takže vyššia inteligencia, ako aj nižšia pôrodnosť a oneskorené dozrievanie sa objavujú v tých populáciách, ktoré sa vyvíjali v chladnejšej klíme. (Zdroje: Rushton, 1985, Lynn a Vanhanen,Rushton, 2004).

Našiel som nejaký relatívne nedávny výskum (Bouwell, 2013), ktorý naznačuje, že existuje negatívny vzťah medzi IQ a plodnosťou dokonca i vtedy, keď sa kontrolujú ďalšie potencionálne premenné. Ako zvyčajne, zástancovia teórie chladných zím, resp. života v severnejších zemepisných šírkach naznačujú, že selekcia pre inteligenciu bola potrebná i z hľadiska vyrovnania sa s obmedzenou dostupnosťou jedla vyvolanou chladným, zimným počasím.

Bohužiaľ, treba opäť spomenúť aj isté negatívum. Sú tu nejaké dôkazy (Woodley et al, 2013), na základe merania reakčných časov, že inteligencia medzi Európanmi od konca 19.storočia klesla o 12 až 14 bodov. Autori naznačujú, že to mohlo byť spôsobené poklesom infekčných ochorení, ktoré predtým limitovali reprodukciu nižších tried. Nemal by nás preto prekvapovať masívny rozvoj eugenického hnutia práve v 19.storočí.