Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom “bielostužkovcov” sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) –  napriek tomu, že len pred rokom Fico “pro-life” agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto pro-life agenda vrátane pripisovanie osobnosti blatocystám spoločne s dogmatickou mantrou “od počatia” [1] je takmer výhradne nábožensky motivovaná záležitosť. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chormíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]

Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude najmenej ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]

Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenie mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Áno, v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči “oslobodeniu” ženy spod diktátu “kresťanského patriarchátu”, t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr.i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.

Poznámky:

[1] “počatie” nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším akému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú “kultúra života”. Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo “inocentovi”. Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)

Zmení sa Smer na typickú katolícku stranu?

Ak ste si to nevšimli, tak žijete asi v inej krajine. Na Slovensku už dlhšie prebieha celkom tuhý boj o kresťanského voliča. A zdá sa, že to bude tentoraz strana Smer, ktorá vytiahne eso z rukáva.

Dvaja známi katolícki konzervatívci zo Smeru – Juraj Blanár a Ján Podmanický (Podmanický bol v minulosti kritizovaný za pozitívny postoj k 1.SR a taktiež ho Smer využíva ako svoju spojku s kotlebovcami) – momentálne pracujú na návrhu na obmedzenie interrupcií, ktorého konečnú podobu chcú oznámiť v auguste. 

Ján Podmanický pôvodne študoval za katolíckeho kňaza.

Strana Smer je naozaj aberácia medzi socialistickými stranami, keďže historicky a i všeobecne platilo, že ľavicové či socialistické strany presadzovali reprodukčné práva žien (boli tu však nejaké výnimky ako Ceausescovo Rumunsko. A vlastne aj Stalin zakázal potraty, ale zákaz až tak dlho po jeho smrti netrval).

Treba napísať, že v tomto prípade Smer nechce zakázať interrupcie, ale len skrátiť lehotu pre legálny potrat z dvanásť na približne osem či šesť týždňov, keďže práve v tomto období začína biť srdce plodu.

Juraj Blanár sa počas prezidentských volieb ostro obul do Čaputovej za jej postoj k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia.

Ja som sa k potratom vyjadroval už viackrát. Je to typická pseudo-téma či pseudo-problém, aj vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko má jednu z najnižších potratovostí v Európe a počet vykonaných zákrokov každým rokom klesá.

Jedna dôležitá poznámka: konzervatívci nemajú pravdu v tom, že by vysoká potratovosť znižovala fertilitu národa, resp. nie je tu žiaden poriadny dôkaz pre túto spojitosť (ZSSR malo vyššiu potratovosť a zároveň i vyššiu fertilitu ako dnešné Rusko, napríklad). Také Poľsko má napríklad najprísnejšiu potratovú legislatívu v EU a zároveň jednu z najnižších pôrodností v Európe. Každopádne nízka potratovosť je v zásade dobrý znak aj pre všeobecné zdravotné dôvody a celkom i pre etické. Avšak má málo čo robiť s demografickým zdravím per se.

No, volebná kampaň bude určite horúca a očakávam veľké predbiehačky medzi stranami Smer, LSNS, Sme rodina a SNS, pokiaľ ide o rôzne konzervatívne alebo nacionálno-populistické návrhy.

Birmovaný ateista a komunista Róbert Fico už dlhšiu dobu orientuje Smer konzervatívno – katolíckym smerom. Začalo to už niekedy v r. 2014, kedy Zalu nahradil ako ideológ strany Maďarič (áno, ten Maďarič, o ktorom sa dnes píše ako o zradcovskom liberálovi bol pôvodne poháňačom viac konzervatívnej orientácie Smeru).

A z tejto konzervatívnej orientácie sa nepoľavilo ani potom, čo Róbert Fico odstúpil z postu premiéra. Stačí si spomenúť na Šefčoviča a jeho vyznanie z katolicizmu, ktoré mu ešte išiel dosvedčiť aj starý Mikloško, porady s Kuffom, aby sa následne odmietol Istanbulský dohovor, Ficove hromženie nad zvrátenosťou homoadopcií či aktivita ministerky Laššákovej, ktorá zatrhla LGBTIQAPXYZ darmožráčom vyciciavať rozpočet. A aby som nezabudol, dnes už aj taký Blaha bráni kresťanstvo a konzervativizmus (aj keď je stále ateista), hoci v minulosti sa prezentoval výrazne odlišnými postojmi. Vyberám:

Za liberála v kultúrnom zmysle sa označuje aj na svojom blogu, kde ešte v decembri 2013 kritizuje pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska. Ten prirovnáva ku Kladivu na čarodejnice a dokonca kritizuje aj odpor katolíckej cirkvi k „gender ideológii“, ktorú označuje za nezmyselnú. Ďalej píše: „Vadí mi, že im chce niekto predpisovať len na základe toho, že sú ženy, čo smú a čo nie… A úplne najviac mi vadí, že ideológia, ktorá sa hlási k univerzálnej láske, a teda kresťanstvo, paradoxne odmieta podporovať rodovú rovnosť, ktorá by mohla ženy štrukturálne vyslobodiť zo submisívneho postavenia voči mužom.“  (Zdroj)

Blackmetalová kapela Ethereal Pandemonium, v ktorej Blaha písal proti-kresťanské a pro-pohanské (pro-slovanské) texty. Blaha je druhý zľava. Holt, je to jednoducho multi-talent. Muzika to veru nie je zlá. 🙂

Uvidíme ako sa ďalej situácia v Smere vyvinie. Korporátne splašky milujú písať o údajných napätých vzťahoch medzi Ficom a Pellegrinim. Ale Fico bude Pellegriniho v kampani potrebovať, takže ho pravdepodobne hodí na kandidátku ako lídra. Prečo? Lebo žiaden iný slovenský politik dnes nemá taký potenciál mobilizovať k voľbám nežnejšiu polovičku Slovenska. A zdá sa, že sa už v tomto smere rozbieha i kampaň – s ešte mužnejšou bradou a s krížikom na hrudi, lebo práve táto kombinácia má byť hlavný smerácky recept, ktorý má potenciál zabrať (popri sociálnych balíčkoch, of course).

Pellegriniho FB reklama vyslovene cieli na ženy, najmä ženy stredného a vyššieho veku (veľmi mladé ženy majú radi “gaunerov”, ale potom čo viac dospejú začnú preferovať presne také typy ako Pellegrini). Naopak, Blahova reklama sa orientuje na mladých mužov (Blaha má očividne záujem o voličov LSNS).

Nuž, budeme možno svedkami najzaujímavejšej volebnej kampane moderného Slovenska, pretože dnes je to viac a viac o kultúrnych témach. Bioetické témy ako potraty či LGBTI tak skoro nezmiznú a čoraz viac politikov bude musieť prezentovať v týchto otázkach jasný, vyhranený postoj.

Tak to by bolo k téme Smer a katolicizmus zatiaľ všetko. A ja si idem k tomu pustiť nejakú vhodnú muzičku :-):

Corpus Christi
She needs
Corpus Christi

Prieskum obľúbenosti politikov a zopár úvah k výsledkom

Včera prišla renomovaná agentúra Focus s prieskumom dôveryhodnosti (môžeme kľudne nahradiť slovo dôveryhodnosť aj slovom obľúbenosť alebo sympatia) smerom k vybraným politikom. Výsledok? Podľa Focusu najviac ľudí dôveruje súčasnému premiérovi Petrovi Pellegrinimu a čochvíľa inaugurovanej prezidentke Zuzane Čaputovej. Na chvoste prieskumu, ako tí najmenej sympatickí a dôveryhodní, sa objavili mená ako Fico, Hlina, Kotleba, Bugár a ako úplne posledný Harabin. Prekvapivé výsledky? Ale vôbec nie.

Pokračovať v čítaní článku “Prieskum obľúbenosti politikov a zopár úvah k výsledkom”

Smer: PS alebo LSNS?

Z FB stránky “Menej štátu”:

Moderátor na TA3 dnes krásne trafil klinec po hlavičke a popísal tým zhruba aj podstatu samotného výsledku volieb, ďalšieho vývoja a možných koalícií v budúcnosti.

Moderátor: “Progresívne slovensko prevzalo časť agendy, ktorú by teoreticky ako sociálno-demokratická strana mohol mať SMER. Nie je vám ľúto, že témy, ktoré mohol SMER už dávno komunikovať, ktorými už mohol dávno oslovovať voličov, dnes s nimi prichádza úplne iná strana, a to celkom úspešne?”

Monika Beňová: “Je mi to ľúto…” 🙂

A ešte Blahove slová z minulosti:

„Prekáža im to, že tu život ovládajú korporácie, zbohatlíci, biznismeni. Sociálna demokracia by ich preto vedela osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Ale zase na druhej strane slovenskí voliči, aspoň v istých častiach Slovenska, sú kultúrne veľmi konzervatívni. Práve tu je problém s tými témami, ktoré sú typické pre západnú sociálnu demokraciu. To sú tie témy kultúrnej ľavice, ako sú manželstvá homosexuálov, ako je zrovnoprávnenie menšín, alebo zvýhodňovanie menšín v istých oblastiach,“ konštatoval s tým, že z tohto hľadiska sociálna demokracia historicky na Slovensku nemá takú pevnú tradíciu a pragmaticky preto Smer postupuje veľmi opatrne v týchto témach, lebo vie, že by tým de facto mohol ohroziť svoje politické pozície, a tým pádom by ohrozil aj presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení. „A to by sme tu mali tvrdý neoliberalizmus, čo nikto z ľavičiarov nechce,“dodal Blaha.

Tak tomu bolo v r. 2013. Smer je dnes v pasci: ak by sa liberalizoval aj tak by to nestačilo, lebo mestský liberálny volič má dnes PS. A ak bude radikálnejší v konzervatívno-národnej oblasti, tak tam má opäť volič na výber z viacerých úprimnejšie pôsobiacich alternatív. Takže nech sa Smer vyhrotí akokoľvek je otázne či mu to nejako pomôže. A strana stavajúca prevažne len na dôchodcoch nie je perspektívna strana.

Laššáková vs.paraziti

Tak máme tu nový džihád tzv. slušných. Tentokrát si zobrali na paškál ministerku kultúry za stranu Smer-SD Ľubicu Laššákovú. Dôvod? Zrušenie dotácií pre akési LGBTIAPQXYZ spolky, ktoré sa sami pasovali za akýchsi zástupcov tzv. sexuálnych menšín a ktoré robia…Čo vlastne? Kultúru? Nuž, na premietanie filmov ako Vtáčia klietka, Philadelphia či Chlapci neplačú (inak 3 moje obľúbené filmy s LGBT tématikou) podľa mňa žiadne takéto spolky netreba. A zbytok ich patetických zhovadilostí (ako napr. Dúhové prajdy) nepotrebujeme už vôbec. K homoaktivistom sa následne pridali aj ďalší darmožráči aka “umelci”, herci, jednoducho bratislavská kaviareň a samozrejme aj Šeliga, Farská, Nicholsonová a iný “slušný” odpad.

Fakty však nepustia: na poskytnutie štátneho grantu neexistuje právny nárok a je to primárne na ministerstve, ktorý projekt podporí alebo nepodporí. Laššáková chce radšej podporiť Pellegriniho obľúbený folklór a v rámci hendikepovaných zase sociálne odkázaných ľudí alebo zdravotne postihnutých – čiže to, čo by podporila, resp. podporuje i drvivá majorita normálnych Slovákov. To však neplatí o, od zvyšku Slovenska odrezaných, “kaviarnikoch” z Bratislavy, ktorým sa očividne máli a asi majú dojem, že nevysali už dosť prachov zo štátu na svoje pochybné projekty.

Vôbec už samotná skutočnosť, že si tu nejaké menšinové nátlakové spolky zastupujúce bohviečo a bohviekoho takýmto agresívnym spôsobom vynucujú ťažké peniaze od štátu kole oči. Z akého titulu by mali peniaze dostať práve oni?

A za súčasnej situácie, keď tu máme x reálnych problémov, ktoré treba riešiť, od zdravotníctva, cez nepojazdné cesty až po premnožených asociálov, sa majú vrážať peniaze na nejaké promenády autogynefila Lenického či chlpatej Alex Vortex? Vážne chcú takto provokovať ľudí? Nečudo, že im potom praskajú nervy a petícia na podporu Laššákovej prekonala v počte podpisov tú za jej odvolanie.

Homoaktivisti robia homosexuálom medvediu službu

Homoaktivistom bolo toto povedané už xkrát: rozoštvávajú spoločnosť a vytvárajú v skutočnosti veľmi škaredé stereotypy o homosexuálov. Áno, súhlasím s Martinou Šimkovičovou, že tieto nátlakové spolky nereprezentujú majoritu homosexuálnych jedincov a ich záujmy. Ja som osobne ešte nestretol LGBT jedinca, ktorý by sa nejako k týmto organizáciám a k ich agende hlásil (a to žijem a pracujem v Bratislave, kde je možné homosexuálov stretnúť relatívne bežne).

Naopak, bežní homosexuáli sa skôr chcú od aktivistov ako Schlesinger-ová, Fábry-ová, Macko a pod. dištancovať, mnohí ich vyslovene neznášajú, lebo chápu ako veľmi im škodia a vytvárajú na Slovensku homofóbne ovzdušie. O niečom vypovedá aj to, že napriek tomu, že v slovenskom showbiznise je relatívne veľa homosexuálov, tak jediný, kto sa tu k tejto agende prihlásil je akurát tak prechlastaný a rozpadávajúci sa Stanke, pri ktorom mám čoraz viac dojem, že chytím od neho AIDS už len tým, že sa budem na neho pozerať a počúvať ho. 🙂 Toto je jednoducho ich úroveň.

Smer s Kotlebom – je to reálne?

Poznámka: ide o starší text z augusta minulého roku, v ktorom som sa hlbšie zamyslel nad tým, či by po budúcich parlamentných voľbách v r. 2020 mohla vzniknúť koalícia Smeru a K-LSNS. Dnes sa čoraz viac javí, že takéto spojenie dáva zmysel, ale bude to asi viac závisieť od Kotlebu než Fica. Prekoná nakoniec LSNS svoj nepragmatický prístup? Nechajme sa prekvapiť.

Pokračovať v čítaní článku “Smer s Kotlebom – je to reálne?”