Pokrytectvo Západu voči Saudskej Arábii

Na dnes len kratšie zamyslenie nad asi najväčším geopolitickým omylom Západu a ukážkou jeho neuveriteľného pokrytectva – obzvlášť v kontexte jeho vzťahu s takými krajinami akú sú napr. Rusko alebo Irán.

Písať budem o quid pro quo Západu so Saudskou Arábiou. V skutočnosti je presnejšie ako o Saudskej Arábii hovoriť o saudskej kráľovskej rodine. Saudská Arábia totiž nie je štát, tak ako štát zvyčajne chápeme, ale ide de facto o súkromný podnik jednej rozvetvenej a veľmi rozmaznanej (a dekadentnej a pokryteckej) rodiny s cca. 15 000 princami (a princeznami) a neexistujúcim rozdielom medzi verejnými a súkromnými zdrojmi. Pre nás nepochopiteľná spoločnosť, ale ako vidíte, svet je rozmanitý a divoký. A môžete sa vsadiť, že je tu veľmi silný záujem udržať tento systém. Veď napokon v rodinnom podniku môžete prelievať peniaze podľa svojej vôle, no nie?

Turisti, ktorí navštívia Rijád sa vraj nevedia vynadívať nad všetkým tým bohatstvom. Tu si však treba uvedomiť holú pravdu: tieto poverčivé saudské kmene aj s ich nechutným wahábizmom by boli akurát tak púštnym skanzenom islamského extrémizmu nebyť toho, že sedia na zlatej žile – rope – a od závislosti Západu od nej (ale tá nemusí, a ani nebude, trvať večne).

Bohužiaľ, kvôli všetkým tým miliardám plynúcim z obyčajného sedenia na rope a následným finančným transakciám, ktoré nám stierajú rozdiel medzi verejným a súkromným, sa tento saudskoarabský, nechutne púštny, saláfizmus zmenil z lokálneho na globálny problém.

Dôsledky tohto všetkému dnes pekne vidíme a pociťujeme i v Európe: neobmedzený tok peňazí rôznym islamským “nadáciám”, ak nie rovno teroristom, zakladanie mešít, madrás a iných islamistických centier na starom kontinente, kde sa vymýva mozog a vyrába nová generácia džihádistov bojujúcich za tyraniu šaríje nad “neveriacimi psami”, ako nás radi nazývajú.

A ako na toto reagoval a reaguje Západ? Nuž, namiesto toho, aby sa snažil vplyv Saudskej Arábie v Európe čo možno najviac oslabovať, tak Saudov ešte vyzbrojuje. A keď po 11.septembri (na ktorom sa podieľali aj Saudi) mal Západ šancu sa vplyvu tejto extrémistickej svoloče zbaviť, tak namiesto toho išiel riešiť paštúnskych talibancov v Afganistane. Lenže tí sú len wahábistickými metastázami, nie zdroj problému, a bez saudských prachov by nikdy nič nedosiahli, ani pes by po nich neštekol.

Tu treba pripomenúť, že aj sám veľký Usáma bin Ládin aj s celou jeho islamo-teroristic kou suitou boli občanmi SA. USA po 11.septembri mali teoretickú možnosť vojenskej invázie, odrezania ropných polí od Saudov, čím by došlo aj priškrteniu kohútikov islamistom po celom svete. Saudi si mohli ponechať svoju teokraciu, Mekku aj s Medinou, avšak celý západ krajiny a východ s ropnými poliami by spravoval Západ.

USA ako najväčšia veľmoc si to v tom čase mohli dovoliť a zároveň ich to mohlo zbaviť pokrytectva v ich zahraničnej politike. Je to totiž do očí bijúca dvojtvárnosť, ak na jednej strane obhajujete demokraciu a tvrdíte, že ju presadzujete vo svete a zároveň ste formálnymi spojencami jednej z absolútne najhorších diktatúr vôbec. Američania by možno týmto spravili vyššie dobro, hoci aj zo sebeckých dôvodov. Lenže nie, radšej umožnili a umožňujú extrémistickému islamskému zlu sa voľne šíriť v európskych krajinách – a to z ich sebeckých, zištných dôvodov. Veru, zdá sa, že kvôli pokrytectvu západných elít nám neostáva nič iné, než si počkať na ropný pád. Čím skôr, tým lepšie.

CNN novinár vs. pro-belošský advokát

Angličtinárom by som odporučil pozrieť si tento pozoruhodný rozhovor amerického novinára CNN indického pôvodu Fareeda Zakaria s Jaredom Taylorom, ktorý je editorom webu American Renaissance a sebadeklarovaným obhajcom záujmov belošskej (ešte stále) majority v USA. Rozhovory s Taylorom je vždy radosť pozerať, keďže sú to výborné ukážky argumentačnej zručnosti kombinovanej s veľkou trpezlivosťou. Zakaria sa naozaj veľmi snažil (obzvlášť veľmi využíval taktiku známu ako red herring), ale mal voči sebe príliš ťažký kaliber, ktorého argumenty sú zakorenené v realite i v histórii.

O europeizácii Ameriky

Spojené štáty behom posledných 10-12 rokov prešli ohromnými spoločenskými zmenami, ktoré nie je na škodu bližšie zanalyzovať – aj z hľadiska predpovedania ďalšieho vývoja vzťahov medzi touto veľmocou a zvyškom sveta. Fascinujúca je jednak rýchlosť tejto zmeny, ako i skutočnosť, že najlepšie sa dá táto zmena vyjadriť tak, že Amerika sa postupne stáva európskou krajinou. Áno, národné gró Ameriky vytvorili ľudia európskeho pôvodu, ale spoločnosť tejto krajiny bola dlho v mnohých svojich tendenciách okato odlišná.

Pokračovať v čítaní článku “O europeizácii Ameriky”

Kalifornia: prvý americký štát na úrovni tretieho sveta

Ukážka dysgenického kolabsu v priamom prenose: to je štát Kalifornia, ktorý svojho času patril k prémiovým v rámci USA a očarúval všetkých nielen fantastickou klímou a prekrásnou a diverzitnou geografiou, ale i dynamickou “ázijskou” ekonomikou a bohatým dedičstvom baníctva, energetiky a flexibilnej miestnej a štátnej vlády. Dnes však táto časť sveta čoraz viac pripomína tretí svet.

Aké sú symptómy tretieho sveta? Predovšetkým skorumpovaná vláda, nerovná alebo neexistujúca aplikovateľnosť práva, skôr dve než tri spoločenské triedy a výskyt stredovekých chorôb. Krajiny tretieho sveta tiež trpia vysokými daňami a zároveň slabými sociálnymi službami, pred-modernou infraštruktúrou, zlou dopravou, gagnsterským tribalizmom a nedostatkom bezpečnosti. To čo však najlepšie definuje tretí svet je radikálna divergencia medzi vyvolenou elitou a masívnou underclass. A slabá stredná trieda medzi nimi.

Kalifornia 21. storočia začína čoraz viac spĺňať vyššie spomenuté parametre. Štát má najvyšší podiel bezdomoveckej populácie (135 000, čo predstavuje 22% zo všetkých bezdomovcov v USA) napriek tomu, že jeho ekonomika je najväčšia v rámci USA a poháňa najväčší počet amerických miliardárov či celkovo ľudí s obrovskými príjmami.

To je ten radikálny dualizmus: Hollywood, celebrity, Silicon Valley a iné ohromné podniky, zábery luxusných štvrtí typu Beverly Hills na jednej strane a kopa bezdomovcov prespávajúcich v stanoch, haldy odpadkov v uliciach, hispánske gangy a iné patológie na strane druhej.

Bohužiaľ, stredná trieda sa v Kalifornii zmenšuje – v dôsledku masívnych regulácií, vysokého zdanenia, rastu kriminality “farebných” či vysokých cien bývania došlo k masívnej emigrácii ľudí prevažne zo strednej a vyššej strednej triedy. Milióny, ktoré opustili Kaliforniu behom posledných 30 rokov boli postupne nahradené ilegálnymi migrantmi a inou spodinou.

Rady stanov na chodníku v centre Los Angeles. Los Angeles je podľa jednej štúdie štvrté najbohatšie mesto sveta. Sídli tu Hollywood, veľké podniky a bývajú tu aj mnohé americké celebrity. Momentálne však mnohé jeho ulice vyzerajú skôr ako v treťom svete.

Obrovské množstvo bezdomovcov tu dnes prenáša tie najhoršie choroby. Hygienické štandardy priestorov, v ktorých sa pohybujú sú horšie ako v utečeneckých táboroch v Sýrii. Bežná je najmä epidémia hepatitídy A a i prípady týfusu.

Zhoršuje sa všetko: od úrovne kriminality cez čoraz slabšiu úroveň verejných škôl až po zdravie. Jeden z troch Kalifornčanov trpí cukrovkou alebo pre-diabetom. Ide tu už o epidémiu, ktorá výrazne postihuje najmä hispánsku komunitu. Daný stav nie je len o ich predispozícii k tomuto ochoreniu, ale aj o nedostatočnom efekte verejného zdravia. Štátne dialyzačné kliniky poriadne nefungujú, chýbajú peniaze. Je to tragický príznak miestnej “diétnej” kultúry, masívneho nelegálneho prisťahovalectva a slabej snahy o verejnú zdravotnú výchovu.

Prípad Kalifornie nech je varovaním pre všetkých naivistov s ich nebezpečnou politikou otvorených hraníc voči tretiemu svetu, ako aj podpory dysgenických paternov v rámci štátu (nezregulovanie pôrodnosti underclass). Múdri sa učia na chybách druhých, hlúpi si ich musia zažiť.

Zdroj: America’s First Third-World State

Orbán a Američania

Chcel som už skôr napísať niečo i k stretnutiu Orbána s Trumpom či všeobecne o jeho vzťahu k Amerike. Tak teda dnes a veľmi stručne. Predovšetkým, stretnutie medzi oboma “alfa-samcami” sa zdalo byť veľmi vrelé a evidentne tam zafungovala istá chémia (treba napísať, že aj stretnutie s Pellegrinim pôsobilo, že si Trump s ním dobre porozumel. Evidentne je tu zvýšený záujem o krajiny V4. A myslím, že Trump by mohol mať istú slabosť pre Slovanov či pozitívnejší náhľad na nich vzhľadom na výber jeho partneriek :-)).

Trump sa vyjadril na adresu Orbána, že je to “tvrdý a rešpektovaný chlap” a vyzdvihol jeho prístup k imigrácii a vyslovene sa vyjadril, že Maďarsko a USA majú dnes obdobný prístup ku globálnym problémov a k ilegálnej migrácii. Treba napísať, že dnes nejde len o obdiv Trumpa, ale všeobecne amerických konzervatívcov. Taká Annie Applebaumová napr. píše o tom, že Orbánovo Maďarsko je dnes u mnohých konzervatívnych intelektuálov z Ameriky vnímané ako vzor pre jeho obranu kresťanskej Európy. Ide tu o niečo podobné, ako keď niektorí americkí ľavičiari v minulosti obdivovali ZSSR.

Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Trumpa spoločne s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Oproti Szijjártovi sedí John Bolton.

Tu by som dnes chcel zdôrazniť jedno: v slovenskej alternatíve sa dnes pomerne často kritizuje slovenská vláda, predovšetkým kvôli pro-americkým aktivitám Lajčáka. Lenže Orbánovo Maďarsko, prezentované tzv. alternatívou tiež často za vzor, je dnes viac pro-americké ako Slovensko. Maďari totiž už podpísali s Američanmi kontroverznú zmluvu o obrannej spolupráci. Sám maďarský minister zahraničia Szijjártó pri tejto príležitosti tiež označil USA za „skutočného priateľa a strategického spojenca“. Orbán sa niekedy v alternatíve vynáša až do nebies, ale v realite tiež robí veľa kompromisov. Ale treba tiež povedať, že tieto kompromisy sa častokrát robia práve i preto, aby krajiny, resp. ich lídri mali “pokoj”. Istý druh poklonkovania, obzvlášť ak je spojený s nakupovaním amerických zbraní a istými ústupkami vo vojenskej sfére, je totiž ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec v iných oblastiach, event. vás USA nebudú toľko kritizovať pri vašej domácej politike.

Maďari sú viac pro-americkí ako stredoeurópsky priemer

A na záver ešte jeden prieskum. Maďarský inštitút pod názvom Nézőpont Institute prišiel s prieskumom, podľa ktorého až 59% Maďarov má pozitívny pohľad na USA. Daný inštitút skúmal 12 krajín a zistil, že stredoeurópsky priemer je 54% v prospech pro-amerického postoja. 22% Maďarov nevníma Ameriku pozitívne.

Pokiaľ ide o ostatné krajiny V4, tak ako najviac pro-americkí sa ukázali byť (neprekvapivo) Poliaci (66% respondentov vyjadrilo kladný vzťah k USA), potom Česko (62% ), nasledované Maďarskom (59) a Slovenskom (50%). Slováci sú teda z krajín V4 najmenej pro-americkí a až 44% z nich vyjadrilo negatívny postoj k USA, čo je najviac z krajín V4. A slovenská politika to trochu (treba porovnať so susedmi) i odzrkadľuje.

Zdroje:

  1. Trump Praises Orbán: ‘He’s a Tough, but Respected Man’
  2. Survey: Hungarians more Pro-American than C European Average

Prečo v USA klesá kriminalita?

Napriek masovej migrácii z tretieho sveta zločinnosť v USA za posledné roky v skutočnosti poklesla. Prečo je tomu tak? Propertarián Curt Doolittle nám veľmi stručne uvedie niekoľko dôvodov.

Všetka zločinnosť v Spojených štátoch upadá a poznáme odpoveď na otázku prečo. Dôvody sú:

  1. potraty a antikoncepcia.
  2. častejšie (a agresívnejšie) trestné stíhanie (nulová tolerancia) a uväznenie.
  3. častejšie (a agresívnejšie) trestné stíhanie (nulová tolerancia) a uväznenie.
  4. rozsiahle rozšírenie a užívanie lacnej a zároveň silnej marihuany.
  5. lacné vysokokalorické potraviny obsahujúce množstvo cukru a glutamanu sodného (sedatívum) a s tým spojená obezita.
  6. lacné videohry a obdobná zábava.
  7. nekonečná pornografia zadarmo – v skutočnosti sa značne podhodnocuje jej spoločenský benefit.
  8. zredukovanie olova v plyne, vo farbách a v iných produktoch.
  9. dramatický pokles úrovne testosterónu v dôsledku potlačenia mužskej dominancie a celkového fitness (a pravdepodobne aj v dôsledku estrogénov nachádzajúcich sa v plastoch).

Taktiež platí, že kriminalita sa takmer úplne koncentruje len v určitých demografických distribúciách, a mimo týchto distribúcií je americká zločinnosť podobná ako v Európe, t.j. s viac menej drobnými občasnými zločinmi/priestupkami, zväčša ide o tzv. zločiny bielych golierov.

Zdroj: https://propertarianism.com/2018/04/09/why-is-crime-decreasing-in-the-usa/

Julian Assange a Lady Gaga

Takže nakoniec Američania dostali čo chceli a Assange bol v Londýne zatknutý. Blaha mal k tomu dobrý status, kde opäť upozornil na pokrytectvo tzv. liberálov (už som písal, ako neznášam tento výraz pre takýchto ľudí? :-)), ktorí síce radi tárajú o slobode a demokracii, ale v tomto prípade platí “skutek utek” – žiadne protesty, žiadne petície vo väčšom počte a zo strany významnejších ľudí z tejto sorty akosi nevidno (ak mi teda niečo významné uniklo, tak dajte vedieť). Ale natrafil som na tento rozhovor Assangea s popovou princezničkou Lady Gaga (nie, naozaj nie som fanúšik. Kam sa táto vulgárna talianska striptérka hrabe na takú Kate Bush alebo Mylene Farmer :-)). To len na pripomenutie, že istú dobu sa slniečkári aj zaujímali o nejakú poctivosť a hodnoty. Na prípade Assange však teraz vidno, že je to s nimi čoraz horšie, že už sa naozaj prestali čo i len trochu snažiť. Čo už s nimi narobíme? 🙂