Tak ako je to teda s tým “homo-génom” a najnovšou štúdiou, ktorá ho nenašla?

Posledné dni obehla mainstreamové i alternatívne weby veľká správa o najnovšej veľkej peer-reviewed štúdii publikovanej prestížnym magazínom Science, ktorá informovala verejnosť o tom, že ten slávny “homo-gén” sa nakoniec nenašiel.

Ľudia z prostredia tzv. náboženskej pravice samozrejme jasali, lebo podľa ich teologickej interpretácie tým padá slávne Gagyno “Born this way”. Bohužiaľ pre nich, štúdia netvrdí to čo si myslia, že má tvrdiť. Poďme sa na to bližšie pozrieť.

Pozrime sa na záver štúdie priamo z jej abstraktu:

Same-sex sexual behavior is influenced by not one or a few genes but many. Overlap with genetic influences on other traits provides insights into the underlying biology of same-sex sexual behavior, and analysis of different aspects of sexual preference underscore its complexity and call into question the validity of bipolar continuum measures such as the Kinsey scale. Nevertheless, many uncertainties remain to be explored, including how sociocultural influences on sexual preference might interact with genetic influences.

Čiže podľa tohto najnovšieho výskumu neexistuje nejaký jediný gén [1], ale viacero génov, ktoré ovplyvňujú to, či niekto bude alebo nebude skúšať sex s rovnakým pohlavím. A tu je dôležitá pointa, ktorej treba porozumieť: toto nie je štúdia homosexuálov vs. heterosexuálov. Doslovná citácia z papiera znie ” ever versus never had a same-sex partner“, čiže porovnávali sa ľudia, ktorí mali skúsenosť s partnerom rovnakého pohlavia s tými, ktorí nemali. Nemusím snáď vysvetľovať, že je rozdiel medzi správaním a orientáciou.

V skutočnosti, ak sa lepšie pozriete na grafiku štúdie môžete jasne vidieť, že skupina “ever” (t.j. tých, ktorí majú skúsenosť s rovnakým pohlavím) predstavuje kontinuum v rámci kontinnua. Už začíname chápať? Odkaz na slávneho (alebo neslávneho?) Kinseyho spočíva práve v spochybnení jednoduchosti a nedostatočnosti Kinseyho známej stupnice sex. orientácie vzhľadom na obrovskú komplexnosť sexuálnej orientácie a sexuálneho zážitku u ľudí.

Ak genetika zohráva úlohu v tom, že niekto bude mať sex s rovnakým pohlavím (a táto štúdia konštatuje, že genetika istú úlohu zohráva), potom môžeme bezpečne predpokladať, že táto korelácia bude ešte výraznejšia u tých jednotlivcov, ktorí sa aj identifikujú ako homosexuáli.

A genetika určite istú rolu vo formovaní sex. orientácie zohráva. Nemôžete však tvrdiť, že je to celý príbeh, lebo to by sme sa ocitli na nevedeckej strane. Genetika je len jeden z mnohých faktorov. Už dlhšie sa skúma napr. dopad hormónov počas vývinu plodu in utero. Tu môže byť smerodajná napr. štúdia Barona-Cohena (btw, jeho E-S teóriu mozgu sa dodnes nepodarilo experimentálne vyvrátiť). Pozoruhodným fenoménom, ktorý ukazuje na biologické príčiny a obrovský význam vývoja v maternici je aj tzv. fraternal birth order effect (efekt poradia narodených bratov), ktorý objavil Ray Blanchard a ktorý spočíva v tom, že každé nasledujúce dieťa mužského pohlavia, ktoré žena porodí, má zvýšenú pravdepodobnosť, že skončí ako homosexuál.

Dôležitá poznámka: keď čítate túto štúdiu, alebo aj iné, často sa stretnete s frázami ako “genetické a environmentálne” faktory. Vo vede slovo environmentálny znamená čokoľvek , čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to znamená “výchova a kultúra” – a to je omyl.

Poznámka:

[1] Komplexné vlastnosti nie sú nikdy kódované len nejakým jedným génom. Rovnako žiadna takáto komplexná vlastnosť nemá 100% heredibilitu. Rovnako neexistuje ani gén inteligencie alebo gén ľavorukosti. Mimochodom, ľavorukosť má nízku heredibilitu (24% -čo je mimochodom ešte nižšia hodnota ako pri mužskej homosexualite, ktorá má heredibilitu 35-40% na základe štúdia dvojičiek). Áno, máme tiež jednovaječné dvojičky, kde jedno bude ľavoruké a druhé pravoruké. Ale asi nikto nebude tvrdiť, že ľavorukosť je nejaká voľba a nie je vrodená. 

Zachránia nás umelé maternice?

Vedcom v Spojených štátoch sa v r. 2017 podarilo vyvinúť mimotelové podporné zariadenie, ktoré svojou funkciou nahrádza maternicu a placentu. Ak vás podrobnejšie zaujíma, ako presne to funguje, potom tento text môže byť užitočný.

Cieľom takýchto umelých materníc má byť zvýšenie šance na prežitie detí narodených dlho pred termínom, t.j. zredukovanie detskej úmrtnosti či defektného vývoja. Článok z webu futurism.com spomína, že tento vynález môže spôsobiť revolúciu v pohľade na tehotenstvo, pôrod i samotnú ľudskú evolúciu.

A môj názor?

Myslím, že je to veľký krok dopredu. Som za – jednoznačne. Takáto technológia má totiž o.i. sľubný eugenický potenciál.

Je všeobecne známe, že ľudia s dobrým vzdelaním (väčším IQ) sa reprodukujú menej ako tí s horším (nižším IQ). V dôsledku toho dochádza v rozvinutom svete k dysgenickému efektu. A tento dysgenický efekt dnes prekonal Flynnov efekt, ktorý po istú dobu pretláčal (nielen) biele krajiny dopredu. Jedným z primárnych dôvodov, prečo inteligentné a vzdelané ženy majú málo detí alebo žiadne je ten, že deti sú prekážkou pre rozvoj ich kariéry. Okrem toho, netvárme sa, že každá žena chce dieťa alebo je stavaná na to byť matkou. Sú tu ženy, pre ktoré je už samotná myšlienka tehotenstva veľmi nepohodlná.

Ako vyriešiť tento vážny problém? Bohužiaľ, je tu len zopár možností.

1.Robiť to čo doteraz, t.j. nič, naďalej pseudovedecky popierať dedičnosť IQ a jeho význam pre kvalitu života a importovať afro-moslimských bubušov a s nimi splodiť budúcu generáciu inžinierov a doktorov. 🙂

2. Opäť, nerobiť nič a dúfať v akési deux ex machina riešenie – napr. vývoj nervových čípkov, na ktorých pracuje Elon Musk či umelej superinteligencie.

3. Riešenie kotlebovcov, kuffovcov a kdejakých iných “alt righterov” či tradicionalistov: kirche küche kinder., t.j. potlačiť feminizmus a poslať ženy “späť do kuchyne”.

Odhliadnuc od etických aspektov a zložitej otázky slobody, tak čisto z praktického hľadiska by riešenie č. 3, t.j. akási “biela šaría”, nespôsobila žiaden zásadný obrat (ale na Západe by mohla vyvolať masívny odpor žien). Dnes dokonca v tých najkonzervatívnejších moslimských spoločnostiach, kde je účasť žien na trhu práce veľmi nízka, dochádza k prudkému poklesu pôrodnosti (rovnako sa tiež vyrovnáva pôrodnosť moslimov žijúcich na Západe s Európanmi). A predovšetkým toto “alt right” riešenie neadresuje problém dysgeniky moderných vzorcov rozmnožovania – a to je signifikantne väčší problém ako samotný pokles pôrodnosti (ktorý má aj svoje pozitíva).

4. Vývoj umelých materníc. Umelé maternice sú výborné riešenie hneď z niekoľkých ideologických perspektív.

1.Sú dobré všeobecne pre každého. Pretože zabezpečia okamžité zvýšenie miery plodnosti v tých krajinách, v ktorých sa vyvíjajú (t.j. v bielych), najmä medzi vzdelanými ženami. Môže to spomaliť, ak nie rovno zaraziť, jednorazový dysgenický pokles.

2. Sú dobré pre liberálov. Môžu predstavovať alternatívnu možnosť pre ženy, ktoré nechcú podstúpiť tehotenstvo/pôrod z akéhokoľvek dôvodu. Nebudú už potrebné pochybné trhy pre surogátne matky – a tým dôjde aj k ukončeniu zneužívania tretieho sveta pre tento kontroverznejší spôsob vytvorenia si rodiny.

3. Sú dobré pre libertariánov. Ľudia, ktorí majú dosť peňazí na to, aby si niečo také zaplatili, t.j. milionári a pod., nebudú dlhšie obmedzovaní reprodukčnou kapacitou biológie ich partneriek alebo kultúrou ich spoločnosti (napr. skutočnosť, že neumožňuje polygamiu). Vzhľadom k tomu, že bohatstvo koreluje s IQ, pôjde o eugeniku.

4. Sú dobré pre “zensunnitov“. Kultúry, ktoré nemajú radi ženy (a že takých je – viď Čína a jej obrovská umelá potratovosť kvôli pohlaviu) ich môžu postupne “vyrábať” podľa potreby. Na druhej strane, táto technológia tiež umožňuje vznik (takmer) úplne ženských, “amazonských” spoločností. Utopické sny radikálnej feministky Shulamith Firestone o “štáte žien” sa tak môžu stať skutočnosťou (a dôjde k tým i separácii feministiek od zbytku normálnych žien).

5. Sú dobré pre futuristov. Kombinácia umelých materníc s CRISPR génovou úpravou pre IQ v masovom meradle povedie k biosingularite. Biosingularita môže byť vhodnejšia ako zrodenie strojovej superinteligencie, pretože obchádza problém zrovnávania AI a nevyvoláva riziko konca vedomého zážitku.

Tak na čo čakáme? Nájdime odvahu, zbavme sa predsudkov a pusťme sa do toho.