Keď ľudia počujú, že rasa nie je biologický koncept, ale skôr sociálny, predpokladajú, že kategórie, ktoré sú platné a používané v biológii nie sú sociálnymi konštruktami. Inak povedané, ľudia predpokladajú, že platná biologická kategória a sociálny konštrukt sa vzájomne vylučujú. Lenže to nie je pravda.

Ak budeme kategorizovať objekty, potom to znamená, že sme sa rozhodli zoskupiť isté veci a odlíšiť ich od ostatných. V tomto zmysle sú teda všetky kategórie aj sociálnymi konštruktmi. Ak by sme chceli mohli by sme sa napr. zbaviť kategórie “stôl” a na namiesto nej vytvoriť dve nové kategórie: jednu pre všetky “stoly”, ktoré sú hnedej farby a ďalšie pre “stoly”, ktoré nie sú hnedé. Samozrejme, že v tomto prípade je užitočnejšie mať len jednu jedinú kategóriu, ktorá označuje všetky stoly. Pointa je však v tom, že sme sa už rozhodli používať jednu kategóriu namiesto inej alebo viacerých. Vidíme teda, že pri všetkých kategóriách máme prítomný i “umelý” alebo “sociálny” aspekt.

Sociálny konštruktivizmus sa teda netýka len rasy. Všetky kategórie, vrátane vedeckých, sú nástrojmi a ich platnosť musí byť určená podľa toho či sú alebo nie sú takéto kategórie užitočné. Jednoduché konštatovanie, že nejaká kategória je vytvorená človekom nám nepovie nič o tom, či vedcom môže pomôcť pri predpovedaní alebo vysvetľovaní prírodného sveta. To, že je rasa spoločensky konštruovaná je irelevantné, pokiaľ ide o jej platnosť.

Je dôležité si uvedomiť, že takéto “sociálne konštruované” kategórie sú tiež aj “biologicky reálne” v tom zmysle, že ide o spoločensky konštruované spôsoby, ako organizovať prirodzenú biologickú variáciu. Áno, mohli by sme si vybrať aj iné spôsoby zoskupovania. V skutočnosti existuje nespočet spôsobov, ako by ste mohli zoskupiť ľudí na základe ich biológie či biologickej variácie.

V reálnom živote si aj často vyberáme rôzne spôsoby. Napríklad, keď hovoríme o cukrovke, kategorizujeme “diabetikov” a “ne-diabetikov”. Aj v tomto prípade kategorizujeme ľudí, ktorých sme vynašli, na základe biologických odlišností medzi nim. Znamená to snáď, že “diabetici” nemajú miesto v lekárskej vede? Samozrejme, že nie.

Skutočnosť, že rasová kategorizácia je vytvorená ľuďmi skôr než prírodou, bola rozpoznaná už pred stovkami rokov. Napríklad, keď berieme do úvahy povahu odrody, hlavnej poddruhovej kategórie ranej biológie a taxanomickú úroveň, do ktorej Carl Linné zaradil rasy. Tento zakladateľ modernej biologickej taxanómie napísal, že “druhy a rody sa považujú vždy za diela prírody, ale odrody sa zvyčajne odvodzujú od kultúry”. (Link).

Erynst Mayr , pravdepodobne najdôležitejší taxonomista 20. storočia a objaviteľ najpopulárnejšieho moderného kritéria poddruhu, nazýval poddruhy “výlučne subjektívnou” kategóriou. Ďalej uviedol, že “poddruh je len striktne utilitárny klasifikačný nástroj na zachytávanie populačných vzoriek” (Keita 1993).

Keď biológ J. Tilden reagoval v 60-tych rokoch na sťažnosť ohľadne subjektivity taxanómie poddruhov napísal: “Cítim, že by sme mali mať mentálnu výhradu, že naše systémy existujú viac v našej mysli než v prírode. Náš systém môže byť užitočný ako nástroj, nemôžeme však predpokladať, že by nemohol byť navrhnutý aj iný systém, ktorý by vyjadroval rovnaké koncepty alebo dokonca lepšie. Z tohto hľadiska by tak koncept poddruhov nemal byť viac pod paľbou, než akákoľvek ďalšia úroveň klasifikácie, pretože všetky sú rovnako produktom ľudskej vynaliezavosti.” (Tilden 1961).

Je zrejmé, že tým, ktorí vidia rasu ako biologicky reálnu bolo dávno známe, že je i sociálne konštruovaná. Navyše v nespolitizovanom kontexte by sotva niečo také bolo považované za kontroverzné alebo irelevantné. Skutočnosť, že daná kategória je vytvorená človekom neznamená, že nám nemôže pomôcť predvídať a vysvetliť prírodu. Preto ani nemá veľký význam to, či má alebo nemá takáto kategória svoje miesto vo vede.

Zdroj: Race is a social construct, Alternative Hypothesis, krátené