Trochu k tomu genderu

Opäť len na pripomenutie (ak ste náhodou nikdy nevideli) tento vynikajúci dokument od nórskeho komika Haralda Eia o tom, aká je celá tá “genderológia” neskutočná paveda.

Áno, ja som meritokrat a v zásade súhlasím s rovnosťou šancí. Radikalizmus feministiek však spočíva v tom, že pre nich je dnes rovnosť šancí primálo. Tieto ženy požadujú rovnosť výsledkov – a to aj za cenu zníženia kvality a diskriminácie schopnejších.

Najhoršie sú však feministické tézy o tzv. “genderi”, kde sa naozaj dostávame na veľmi tenký ľad.

Stručné zhrnutie feministickej teórie genderu je nasledovné: Ide o radikálne pokusy femino-genderistiek presvedčiť spoločnosť, že “pipíci” a “šušulky” sú tým jediným rozdielom (a dnes už spochybňujú aj toto) a všetko ostatné predstavuje nadvládu mužov a výsledky nimi udržiavanej spoločenskej indokrinácie batoliat autíčkami a bábikami, pričom táto nadvláda má smerovať k tomu, aby ženy ostali sexuálnymi otrokyňami vychovávajúcimi ďalších mužov, ktorí budú takto vládnuť nad ich dcérami a v ich posvätných vagínach masturbovať. Áno, toto je naozaj stručné zhrnutie ich uvažovania. Také tézy sú však absolútne choré, nepravdivé, nebezpečné a neuveriteľne stupídne.

Démonmi posadnutá femino-gender lesbiánka Shulamith Firestone bola ukážkový príklad zástankyňe vyššie uvedenej teórie. Táto dcéra ortodoxných židov snívala o vytvorení “amazonských” spoločností – štátu alebo štátov žien, separovaných od mužov.

Nór Harald Eia vo svojom dokumente perfektne ukázal aké sú gender studies neskutočná paveda (okrem iného tiež ukázal akou pavedou sú aj sociálne teórie “panbíčkárov” o sexuálnej orientácii, čo samozrejme kresťanskí konzervatívci budú radi ignorovať).

Tento “gender feminism” je len a len ideológia, žiadna veda. Ide o radikálny politický konštrukt, ktorý stojí a padá na 3 predpokladoch:

  1. Závažné rozdiely medzi pohlaviami nie sú biologické, ale kultúrne.
  2. Jediný sociálny motív je moc – a v tomto prípade moc mužov nad ženami.
  3. Sociálne vzťahy sú výsledkom výhradne skupinových stratégií a nie individuálnych konfliktov.

Všetky 3 predpoklady však vyvrátila seriózna veda ako chybné. Významné rozdiely medzi pohlaviami sú vo veľkej miere biologické, v sociálnych vzťahoch existuje široká paleta motívov a tie sa prejavujú v konfliktoch či v situáciach, ktoré prekračujú a odporujú tupému “ružovo-modrému” videniu muž vs. žena, ako ho propagujú genderistky.

Treba študovať odbornú literatúru, seriózne zdroje, nie genderkravinistky! Tu ich zopár máte:

  1. Evolúcia mužského a ženského mozgu je predmetom selekčných tlakov u primátov.
  2. Štruktúra mozgu primátov a selekcia vo vzťahu k pohlaviu.
  3. Skoršie androgény, úroveň aktivity a výber hračiek u detí v 2. roku života.
  4. Pohlavné odlišnosti u novorodencov vo vizuálnom záujme o hračky.

A takto by sa dalo pokračovať donekonečna: cez anatomické štruktúry mozgu, tým prečo je medzi mužmi viac vrahov či vyššia záľuba v porne, prečo sú muži lepší v matematike a ženy v jazykoch, prečo si ženy vyberajú neriskantné (čiže menej platené) povolania a sú menej súťaživé ako muži, atď, atp. Veda je jednoznačne proti genderistom, ktorých šialené predstavy môžu mať (a niekedy už majú) nebezpečné dopady na spoločnosť. A preto nám neostáva nič iné než ich non-stop vyvracať.

Škodlivá realita za dnešnou trans ideológiou

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o danú problematiku a zároveň ovládajú “english” by som odporučil nasledujúce video doktora Orena Amitaya, klinického psychológa špecializujúceho sa na pohlavnú dysfóriu. Na svojom youtube kanáli má hneď niekoľko dobrých videí a rozhovorov aj s inými odborníkmi (napr. klinický psychológ Michael Bailley, ktorý je jeden z najlepších odborníkov na mužskú homosexualitu), ktoré aj mne pomohli lepšie porozumieť tomuto fascinujúcemu, a dnes čoraz viac viditeľnejšiemu, javu. Ľudí ako je Dr. Amitay alebo Michael Bailley ťažko obviníte z toho, že sú to nejakí náboženskí bigoti alebo “alt righteri” (v zmysle, že by ich takáto konzervatívna ideológia ovplyvňovala pri ich výskume) a zdá sa mi, že sa snažia o čo možno najviac objektívny a výhradne vedecký prístup k veci.

Základná informácia, ktorá širšej verejnosti uniká je to, že neexistuje len jedna príčina alebo jeden typ pohlavnej dysfórie. A z toho tiež vyplýva, že existujú aj rôzne typy transgenderov.

V skutočnosti by také niečo malo byť jasné každému – ale pod vplyvom dnešnej trans ideológie nie je. Napríklad taký Bruce Jenner je už od pohľadu veľmi maskulínny muž, svalnatý a vysoký atlét, ktorý sa oženil s tromi ženami, vystriedal viacero mileniek a splodil a vychoval 6 detí. A napriek tomu na staré kolená skončil ako Caitlyn Jenner.

A teraz si Jennera porovnajte s Jazz Jennings – natálnym mužom/chlapcom, ktorý však bol natoľko femínny, že mu/jej už vo veku 4 rokoch diagnostikovali poruchu genderovej identity. Jennings je sexuálne priťahovaný/á k mužom, zatiaľ čo Jenner výlučne k ženám. Jennings a Jenner majú natoľko odlišnú históriu a prezentáciu, že je až prekvapujúce, ako by si niekto mohol myslieť, že majú rovnakú podmienku/poruchu.

Jenner a Jennings sú dva dobré príklady veľmi odlišnej genderovej dysfórie. Oba tieto typy pohlavnej dysfórie boli dlhodobo vedecky skúmané a charakterizujú ich fundamentálne odlišné motivácie, klinická prezentácia i príčiny.

3 typy pohlavnej dysfórie

  1. pohlavná dysfória, ktorá má detský onset: Objavuje sa u biologických mužov i žien. Má veľmi vysokú koreláciu s homosexualitou, t.j. sexuálnou preferenciou pre vlastné pohlavie, a to obzvlášť u natálnych mužov (avšak sexuálna orientácia nebýva očividná až dokým jedinec nedosiahne pubertu alebo až dospelosť). Ide o typ pohlavnej dysfórie, ktorú mala Jennings predtým než podstúpila tranzíciu. Treba však napísať, že 90% detí, ktorých genderová dysfória začala pred pubertou sa nakoniec stotožnili so svojim biologickým pohlavím a nepodstúpili žiadnu tranzíciu (väčšinou však skončia s homosexuálnou orientáciou). Toto sa však môže zmeniť vzhľadom na čoraz silnejšie snahy podporovať pohlavnú tranzíciu už v takomto veku.
  2. autogynefilná pohlavná dysfória: Objavuje sa len u mužov. Je asociovaná s tendenciou sexuálneho vzrušenia myšlienkou alebo obrazom seba samého ako ženy. Tento druh pohlavnej dysfórie štartuje až v adolescencii a niekedy až v dospelosti. Onset je tu graduálny (avšak pre členov rodiny a známych sa niekedy môže javiť ako náhly). Veľmi dobrým príkladom autogynefila na Slovensku je DJ Matúš Lenický, v súčasnosti požadujúci od spoločnosti oslovenie Matia.
  3. pohlavná dysfória rýchleho onsetu: objavuje sa väčšinou u adolescentných dievčat. Tento typ dysfórie je viac asociovaný vekom a rýchlosťou onsetu skôr než so sexuálnou orientáciou. Napriek tomu, že postihuje prevažne dievčatá, nedá sa limitovať len na jedno pohlavie, ako je tomu v prípade autogynefilnej dysfórie. Tento typ dysfórie postihuje najmä dcéry rodičov, ktorí čítajú 4thWaveNow alebo prispievajú na gendercriticalresources.com. Prípady rapídnej dysfórie boli ešte v 80-tych rokoch raritné, ale nadobudli až epidemický rozmer v posledných rokoch.

Zdroj: Gender dysphoria is not one thing.

Odporúčané čítanie: Prenatálny testosterón v mysli

Simona Barona Cohena som už na tomto blogu spomínal. Ide o bratranca slávnejšieho Saschu Barona Cohena. Simon Baron Cohen je svojou profesiou klinickým psychológom a profesorom na univerzite v Cambridge. Tentoraz by som odporučil sa pozrieť na jeho štúdiu (ktorú uskutočnil spoločne s inými vedcami) o účinkoch prenatálneho testosterónu. Ide o priekopnícku štúdiu, ktorá sa zaoberá účinkom prenatálneho testosterónu na postnatálny vývoj a správanie. Vieme, že hormonálne účinky na správanie boli dlhodobo skúmané u zvierat. Unikátnym prínosom tejto knihy je jej poukázanie na spojitosť medzi ľudskými fetálnymi hormónmi a neskorším ľudským správaním. Autori tu podrobnejšie popisujú účinok testosterónu na rozvoj jazyka či spoločenského správania, čím otvárajú novú cestu výskumu v rámci kognitívnej neurovedy.

Vedci sa zamerali na vzorky plodovej vody odobratej počas amniocentézy v 16. týždni tehotenstva a porovnali hladinu plodového testosterónu (ktorý je prítomný v plodoch oboch pohlaví, hoci v rôznych množstvách) s neskorším správaním dieťaťa vo veku 1, 2 či 4 rokov. Autori knihy argumentujú, že plodová tekutina nám poskytuje okno do minulosti dieťaťa – je to chemický záznam o čase dieťaťa v maternici, ktorý nám umožní predpovedať aký bude budúci mozog dieťaťa, jeho myseľ a správanie. Nejde o žiadnu retrospektívnu špekuláciu na spôsob psychoanalýzy (čo autori zdôrazňujú), ale o možnosť študovať vývojovú perspektívu a vysledovať vývojové prekurzory a príčiny neskoršej podmienky.

Daná štúdia nám naznačuje, že úroveň prenatálneho testosterónu ovplyvňuje celý rad neskoršieho správania detí, od sklonu robiť očný kontakt s inými ľuďmi až po veľkosť ich slovnej zásoby. Štúdia tiež naznačuje, že úroveň fetálneho testosterónu sa môže vzťahovať k vývoju typicky “maskulínneho” alebo “femínneho” správania. Autori ďalej rozvíjajú tézu, či prenatálny testosterón nemá spojitosť s rizikom rozvoja autizmu. Takže tu máme spojenie endokrinológie a psychológie. Autori navrhujú, že tu existuje silný biologický komponent pri správaniach, o ktorých sa často predpokladá, že sú produktom sociálneho prostredia.

Celý textu tu: Prenatálny testosterón v mysli, autori: Simon Baron – Cohen, Svetlana Luchtmaya a Rebecca Knickmeyer.

Prečo sú ženy tak často portrétované ako symbol zla alebo slabosti?

Slovo na úvod: Nasledujúci text v žiadnom prípade netvrdí, že ženy sú tým horším pohlavím. Takto sa uvažovať nemôže. Príroda totiž dobre vie, prečo to takto zariadila. Dúfam tiež, že je každému jasné, čo je to priemer ako aj existencia Gaussovej krivky. Taktiež by malo byť jasné, že len blázni by dnes volali po návrate nejakého “antického” alebo “stredovekého” patriarchátu či nebodaj toho moslimského. Absolútne nič také nechcem. Text rieši históriu a evolúciu, nie politické riešenie aktuálnych problémov. Každopádne tu je odpoveď na otázku nadpisu:

Pokračovať v čítaní článku “Prečo sú ženy tak často portrétované ako symbol zla alebo slabosti?”