Čo robia nordici správne

Švédsko veru nemá najlepšiu reputáciu v rámci nacionálno-alternatívneho priestoru. Často sa o ňom píše ako o najslniečkárskejšej európskej krajine. Ale existuje istá oblasť, kde Švédi – a iní nordici – robia veci správne.

Podľa výpočtov demografa Ciceroneho sú Škandinávci jediným väčším svetovým regiónom, kde fertilita medzi ženami nie je dysgenická. Nordické krajiny sú jediné, kde ženy s vyšším vzdelaním majú nadpriemernú fertilitu.

Mužská fertilita je neutrálna až mierne eugenická v Spojených štátoch a pravdepodobne aj inde v rozvinutom svete, keďže deti nepredstavujú až takú záťaž, pokiaľ ide o kariéru mužov.

Zvážte nasledovné:

  1. IQ zvyčajne menej koreluje s fertilitou ako so vzdelaním.
  2. (Nižšie vzdelaní) imigranti v nordických krajinách majú podstatne vyššiu plodnosť ako natívne obyvateľstvo.

Ukazuje sa teda, že nordické ženy pravdepodobne nasledujú eugenické vzorce rozmnožovania. (Pozri tabuľku)

Vzhľadom k vyššie uvedenému je celkom možné, že Švédsko bude na tom relatívne fajn aj z dlhodobého hľadiska (ak úplne nezošalejú pokiaľ ide o import z tretieho sveta). Platí, že je to malá frakcia tých najinteligentnejších, ktorá drvivou väčšinou určuje sociálno – ekonomický úspech. A tento inteligentný podiel sa zdá byť v Škandinávii stále energický (rozumej rozmnožujúci sa). Navyše dysgenický import z hnedoidno-inbredného sveta môže byť vybalansovaný ľudským kapitálom zo Stredomoria a východnej či strednej Európy (popri anglo-germánskemu elementu). Do Škandinávie totiž dnes unikajú i mozgy z týchto oblastí.

Švédska fertilita dnes patrí k tým vyšším v rámci Európy popri Islande, Írsku, Dánsku či Francúzsku. A zdá sa, že to má čo robiť s veľmi štedrým sociálnym zabezpečením, ktoré podstatne vyrovnáva spotrebu rodín v porovnaní s bezdetnými, ako aj s rozvinutejším systémom jaslí a materských škôlok, ktoré umožňujú ženám menej kompromisov, pokiaľ ide o vzťah kariéra vs. materstvo. Bezplatné vzdelanie a silný trh práce s vysokými mzdami tiež znamenajú, že vytvorenie rodiny nemusí by z finančných dôvodov tak oddialené. Napriek tomu aj Švédi majú problémy s bývaním, podobne ako my.

Každopádne aj Slovensko potrebuje zvýšiť fertilitu (aj vzhľadom na vysokú mieru emigrácie na Západ) a inšpirácia škandinávskym modelom určite stojí za zváženie. Bude to však chcieť svoj čas. Bez zvýšenia životnej úrovne a dobudovania sociálneho štátu, aký majú na Západe, to pôjde ťažšie, ak vôbec. Selekcia pre rozmnožovanie je v rámci Európy totiž silnejšia v bohatších (post- maltuziánskych) spoločnostiach ako sú napr. tie v UK, Holandsku či v Škandinávii.

Zdroj: What the Nordics Get Right

Zachránia nás umelé maternice?

Vedcom v Spojených štátoch sa v r. 2017 podarilo vyvinúť mimotelové podporné zariadenie, ktoré svojou funkciou nahrádza maternicu a placentu. Ak vás podrobnejšie zaujíma, ako presne to funguje, potom tento text môže byť užitočný.

Cieľom takýchto umelých materníc má byť zvýšenie šance na prežitie detí narodených dlho pred termínom, t.j. zredukovanie detskej úmrtnosti či defektného vývoja. Článok z webu futurism.com spomína, že tento vynález môže spôsobiť revolúciu v pohľade na tehotenstvo, pôrod i samotnú ľudskú evolúciu.

A môj názor?

Myslím, že je to veľký krok dopredu. Som za – jednoznačne. Takáto technológia má totiž o.i. sľubný eugenický potenciál.

Je všeobecne známe, že ľudia s dobrým vzdelaním (väčším IQ) sa reprodukujú menej ako tí s horším (nižším IQ). V dôsledku toho dochádza v rozvinutom svete k dysgenickému efektu. A tento dysgenický efekt dnes prekonal Flynnov efekt, ktorý po istú dobu pretláčal (nielen) biele krajiny dopredu. Jedným z primárnych dôvodov, prečo inteligentné a vzdelané ženy majú málo detí alebo žiadne je ten, že deti sú prekážkou pre rozvoj ich kariéry. Okrem toho, netvárme sa, že každá žena chce dieťa alebo je stavaná na to byť matkou. Sú tu ženy, pre ktoré je už samotná myšlienka tehotenstva veľmi nepohodlná.

Ako vyriešiť tento vážny problém? Bohužiaľ, je tu len zopár možností.

1.Robiť to čo doteraz, t.j. nič, naďalej pseudovedecky popierať dedičnosť IQ a jeho význam pre kvalitu života a importovať afro-moslimských bubušov a s nimi splodiť budúcu generáciu inžinierov a doktorov. 🙂

2. Opäť, nerobiť nič a dúfať v akési deux ex machina riešenie – napr. vývoj nervových čípkov, na ktorých pracuje Elon Musk či umelej superinteligencie.

3. Riešenie kotlebovcov, kuffovcov a kdejakých iných “alt righterov” či tradicionalistov: kirche küche kinder., t.j. potlačiť feminizmus a poslať ženy “späť do kuchyne”.

Odhliadnuc od etických aspektov a zložitej otázky slobody, tak čisto z praktického hľadiska by riešenie č. 3, t.j. akási “biela šaría”, nespôsobila žiaden zásadný obrat (ale na Západe by mohla vyvolať masívny odpor žien). Dnes dokonca v tých najkonzervatívnejších moslimských spoločnostiach, kde je účasť žien na trhu práce veľmi nízka, dochádza k prudkému poklesu pôrodnosti (rovnako sa tiež vyrovnáva pôrodnosť moslimov žijúcich na Západe s Európanmi). A predovšetkým toto “alt right” riešenie neadresuje problém dysgeniky moderných vzorcov rozmnožovania – a to je signifikantne väčší problém ako samotný pokles pôrodnosti (ktorý má aj svoje pozitíva).

4. Vývoj umelých materníc. Umelé maternice sú výborné riešenie hneď z niekoľkých ideologických perspektív.

1.Sú dobré všeobecne pre každého. Pretože zabezpečia okamžité zvýšenie miery plodnosti v tých krajinách, v ktorých sa vyvíjajú (t.j. v bielych), najmä medzi vzdelanými ženami. Môže to spomaliť, ak nie rovno zaraziť, jednorazový dysgenický pokles.

2. Sú dobré pre liberálov. Môžu predstavovať alternatívnu možnosť pre ženy, ktoré nechcú podstúpiť tehotenstvo/pôrod z akéhokoľvek dôvodu. Nebudú už potrebné pochybné trhy pre surogátne matky – a tým dôjde aj k ukončeniu zneužívania tretieho sveta pre tento kontroverznejší spôsob vytvorenia si rodiny.

3. Sú dobré pre libertariánov. Ľudia, ktorí majú dosť peňazí na to, aby si niečo také zaplatili, t.j. milionári a pod., nebudú dlhšie obmedzovaní reprodukčnou kapacitou biológie ich partneriek alebo kultúrou ich spoločnosti (napr. skutočnosť, že neumožňuje polygamiu). Vzhľadom k tomu, že bohatstvo koreluje s IQ, pôjde o eugeniku.

4. Sú dobré pre “zensunnitov“. Kultúry, ktoré nemajú radi ženy (a že takých je – viď Čína a jej obrovská umelá potratovosť kvôli pohlaviu) ich môžu postupne “vyrábať” podľa potreby. Na druhej strane, táto technológia tiež umožňuje vznik (takmer) úplne ženských, “amazonských” spoločností. Utopické sny radikálnej feministky Shulamith Firestone o “štáte žien” sa tak môžu stať skutočnosťou (a dôjde k tým i separácii feministiek od zbytku normálnych žien).

5. Sú dobré pre futuristov. Kombinácia umelých materníc s CRISPR génovou úpravou pre IQ v masovom meradle povedie k biosingularite. Biosingularita môže byť vhodnejšia ako zrodenie strojovej superinteligencie, pretože obchádza problém zrovnávania AI a nevyvoláva riziko konca vedomého zážitku.

Tak na čo čakáme? Nájdime odvahu, zbavme sa predsudkov a pusťme sa do toho.

Ešte raz o postoji k trestu smrti

30th January 1649, The execution of Charles I, (1600 – 1649), King of Great Britain, in front of Whitehall, London. (Photo by Hulton Archive/Getty Images)

Nemám veľmi rád také to delenie na pravicu a ľavicu, ale keď už sme pri otázke trestu smrti, tak jeho obhajoba sa zvykne označovať za štandardne “pravicovú”. Napriek tomu nemám dojem, že by ho tu dokonca nacionalistická alternatíva veľmi obhajovala. Napríklad takí kotlebovci sa jasne vyjadrili, že sú proti trestu smrti. Ako som spomenul i v mojom texte “O ideologických nálepkách”, tak osobne patrím k zástancom tohto ultimátneho trestu.

Pokračovať v čítaní článku “Ešte raz o postoji k trestu smrti”

O povrchnosti spájania eugeniky a rasového realizmu s nacizmom

Jednou z oblastí, s ktorou je nacistické Nemecko neustále mylne asociované je absurdná predstava o akomsi jeho primáte v rasovej vede či v eugenike. Pre mnohých bude prekvapením skutočnosť, že NS Nemecko v skutočnosti skôr oponovalo empirickej a naturalistickej rasovej vede, ktorú mnohé západné národy v tom čase favorizovali.

Pokračovať v čítaní článku “O povrchnosti spájania eugeniky a rasového realizmu s nacizmom”

Pro-life: dopredu prehratý boj

Čítam, že kotlebovci to stále chcú skúšať cez potraty. Najnovšie sa k ním pridala profesionálna kresťanská aktivistka (akoby už tých “aktivistických” kráv v politike nebolo dosť – že áno), istá p. Žužová. Lepší obrázok o tejto bývalej exekútorke, ktorá čelila viacerým žalobám zo zneužitia svojej právomoci, snáď spraví tento rozhovor.

Pokračovať v čítaní článku “Pro-life: dopredu prehratý boj”

Belošské IQ podľa denominácie

Ide o údaje z USA, ale dosť zaujímavé. Zdá sa, že v rámci kresťanstva najvyššie hodnoty dosahujú tie denominácie, ktoré sú protestantské a liberálne.

Štúdia dánskeho psychológa Helmutha Nyborga skúmala, či sa IQ systematicky vzťahuje k denominácii a príjmu v rámci štruktúry faktoru g, pričom vychádzala z reprezentatívnych údajov Národnej longitudinálnej štúdie mládeže (National Longitudinal Study of Youth (NLSY97). Ateisti skórujú o 1.95 bodov v IQ vyššie ako agnostici, o 3.82 bodov vyššie ako liberálne presvedčenia a 5.89 bodov vyššie ako dogmatické presvedčenia. Denominácie sa odlišujú signifikantne v IQ a v príjme. Religiozita klesá vo veku od 12 do 17 rokov. Štúdia naznačuje, že IQ spôsobuje, že jedinec bude pravdepodobne smerovať k tej denominácii a úrovni úspechu, ktoré najlepšie zodpovedajú jeho alebo jej kognitívnej zložitosti. Ontogeneticky povedané, znamená to, že súčasné denominácie sú postavené v rade zväčša podľa dedičných variácií v mozgovej zdatnosti (t.j. IQ). Z pohľadu evolúcie sú moderní ateisti tí, ktorí racionálne reagujú na kognitívne a emocionálne výzvy, zatiaľ čo liberálni veriaci, a najviac dogmatici, sa stále spoliehajú na starobylé, pred-racionálne, nadprirodzené a zbožné myslenie.

Zdroj: http://helmuthnyborg.dk/wp-content/uploads/2016/07/Publ_2009_The-Intellligence-Religiosity-Nexus.pdf

Liberálna a dogmatická terminológia

Ak je náboženstvo definované ako ideológia…aktívne sa týka vlády a obrany vzorov viery a hodnôt (Geertz, 1964, p. 64), potom vyvstáva otázka, či sa denominácie odlišujú v otvorenosti alebo uzavretosti, flexibilite alebo dogmatizme. Súčasný prieskum indikuje, že denominácie sa istotne odlišujú v stupni vzdelania, pričom jeho nedostatok koreluje s autoritárstvom (Christie & Jahoda, 1954).

19 denominácii využitých v štúdii boli predbežne rozdelené do 4 skupín:

1) ateisti

2) agnostici

3) liberáli (veriaci)

4) dogmatici (veriaci)

Rozdelenie bolo založené na menšom výskume dôkazov pre rôzne úrovne dogmatizmu a autoritárstva. Liberálna denominácia bola definovaná ako pomerne otvorená, kritická, menej oddaná, metaforická a postavená na kultúrnom dedičstve. Dogmatická denominácia bola definovaná silnou oddanosťou, volaním po osobnom vzťahu s Ježišom, kladením dôrazu na hriešnosť, dodržiavaním pevných pravidiel správania a vyjadrením potreby zadosťučinenia.



Hrubé rozdelenie súčasných orientácií do 4: ateistické, agnostické, liberálne a dogmatické.