Mesiac: september 2019

Kalavská naložila iracionálnym kotlebám

Nedá mi sem nedať veľmi podarené vystúpenie ministerky zdravotníctva Kálavskej (SMER -SD) ohľadne očkovania. Problematike očkovania som sa podrobnejšie dotkol v tomto mojom texte. Bohužiaľ, prírodovedné vedomosti kotlieb, podobne ako v prípade ontogenézy (a aj fylogenézy) zygoty alebo ontogenézy sexuálnej orientácie, sú poslabšie, takže výsledkom je opäť ďalšie strápnenie sa.

A čo má vlastne nejaké očkovanie, číro medicínska problematika, spoločné s bojom proti sionizmu či globalizmu? To naozaj sa musí opäť rozoštvávať spoločnosť aj pri tomto?

Ako som už povedal, treba sa primárne zamerať na oblasti ako populačná politika a kontrola, t.j. zvýšenie pôrodnosti, zníženie dysgeniky, samozrejme aj cigánska otázka a problematika migrácie z globálneho juhu dlhodobo ohrozujúca Európu. Do toho určite aj témy otroctva v okovách korporátno-finančných mafií ničiacich sociálne slobody i matku prírodu a otázka globálneho mieru ohrozovaného vojnovými štváčmi spoza oceána. A určite by sa dalo ešte pokračovať. Táto Antivax agenda je však ďalšia slepá ulička, niečo na čom pro-národné sily len a len pohoria. A navyše naozaj ide aj o zahrávanie sa s ohňom, vyslovene škodlivú agendu. Myslím, že nám všetkým už naozaj stačilo.

Prečo práve Gretka?

Tak toto sa naozaj nepodarilo. Reč je o najnovšom vystúpení švédskej aspergerky Thunbergovej na klimatickom summite OSN v New Yorku, ktoré skončilo jej emocionálnym fiaskom.

A celý web si má z čoho robiť prču:

Na úvod istý základ: predovšetkým, treba si uvedomiť, že táto osoba je kompletne závislá od mediálneho systému dnešnej doby. Ani pes by po tomto in utero defekte neštekol nebyť jeho neustáleho a dobre premysleného pretláčania za každú cenu. A to až do bodu, kedy je výsledný efekt celkom opačný, než si korporatokracia želala.

Prečo si globalisti vybrali niekoho takého za svojho maskota? Nuž, vieme, že patern buržoázneho zombíkovského neomarxizmu je neustále formovať akési revolučné “podtriedy”, ktoré majú za úlohu vykonávať hlavnú špinavú prácu a pomáhať tak “vyvoleným” udržať si ich systémovú moc. A na tomto stojí a padá i celý tento fenomén autistickej Gretky a globálnej (detskej) revolúcie kvôli zmene klímy.

Všimnite si na koho je táto dnešná ekologická hystéria (a s ňou spojené globálne revolučné pohyby) zameraná. Sú to najmä deti a tínedžeri, event. infantilní dvadsiatnici až tridsiatnici (a vlastne infantili akéhokoľvek veku). Podobne ako s predošlými marxistickými revolučnými triedami (pôvodne robotníci, potom ženy, potom farební a kolonizovaní, neskôr sexuálni inverti) aj tu sa vychádza z predpokladu, že táto zmanipulovaná “bábková trieda” (mládež, infantili) sa bude prejavovať svojim preemotivovaným, hysterickým správaním tak, že umožní “progresivistickým” elitám v médiách, politike a v akademickej obci dlhšie a lepšie “usmerňovať” a udržiavať si svoju moc a privilégia a lepšie manipulovať s masami.

A toto je dôvod, prečo niekto ako Gretka, napriek svojim očividným mentálnym obmedzeniam, bola podstrčená až na samotný vrchol mediálnych príbehov namiesto nejakého skutočne inteligentného a normálneho decka (u ktorého by však bola väčšia šanca, že by si uvedomilo svoju zmanipulovanosť a neskôr, v dospelosti, by sa mohlo postaviť voči svojim “pánom”).

Ďalší dôvod, prečo si globalistická mafia vybrala zrovna Gretku ako favoritku je jej zjavná neschopnosť dospieť, ktorá sa vzťahuje k jej rozmanitým duševným aj fyzickým ochoreniam vyplývajúcim z jej vrodeného defektu. Aby sa mohla dobre udržiavať značka “novej detskej revolúcie”, potrebovali globalistickí paraziti nájsť niekoho, kto bude vyzerať na 12 rokov aj vo veku 15, 16, 17 a viac rokov, resp. tak dlho, ako sa len dá. A Gretkino ochorenie a celkový imidž tento obraz pomáhajú udržiavať. Lenže aj na celkových reakciách vidno, že tentoraz sa globalisti prepočítali a Gretka vyvoláva presne opak toho, čo sa zamýšľalo. Vážny problém klimatických zmien bol tak katastrofálne zdehonestovaný.

Stručne k dnešnému RKC pochodu

K téme interrupcií som sa vyjadroval už toľkokrát, že mám celkom averziu vyjadriť sa opäť. Ale keďže je táto téma znovu a znova predhadzovaná, tak sa ani nedá inak.

Každý z nás má nejaký svoj postoj k tejto otázke, ale tu by som chcel povedať, že ten môj počíta aj s národnou suverenitou. Každá krajina má svoje predpisy o interrupciách, ktoré by mali odrážať alebo zohľadňovať vývoj, mentalitu, stupeň religiozity a potreby danej krajiny a národa. V tomto teda súhlasím s vyjadreniami politikov ako boli Čaputová, Pellegrini či Fico, že súčasná právna úprava zákona o umelom prerušení tehotenstva je spoločenským kompromisom, ktorý dobre zohľadnuje pomery v krajine. Tento zákon bol už sprísňovaný a ani ja nevidím dnes potrebu jeho ďalšieho sprísňovania aj vzhľadom k tomu, že majorita Slovákov si to neželá.

Blogerka Malinová z Pravdy, s ktorou nie vždy súhlasím, to dnes vo svojom príspevku, v ktorom sa venovala aj najnovšej drzosti Macrona opäť nám nanucovať nadprodukciu tretieho sveta, vyjadrila tentoraz na jedničku:

“Dovolím si povedať, že všetci, čo sa ozvali (proti návrhu Macrona, pozn. autora) a to aj za SaS, čo je v tomto naša jediná odvážna liberálna strana (a preto ju chcú zlikvidovať a rozložiť), urobili pre celé Slovensko a životy ľudí v ňom viac, než keby len pochodovali v dnešnom „Pochode za život“. To, čo len pekne znie, nebýva v živote najťažšie. Práve pre bezpečnosť žien a detí urobili viac tí, ktorí chránia celú krajinu pred nelegálnou migráciou aj ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva alebo podporujú terorizmus, než tí, ktorí vedia len odsudzovať mnohodetné matky v ťažkých situáciách, že nevládzu a nechcú vynosiť štvrté, piate a šieste dieťa.

Skutoční muži ženy a deti chránia a vytvárajú im podmienky na prežitie, nie ich k niečomu len nútia, bez toho, aby vyriešili domáce násilie, keď sa tie matky s deťmi nemôžu oslobodiť od násilníkov. K tomu nepomôžu banány v tehotenstve od katolíkov a dobrý spánok, aké mám svedomie za prechádzku mestom, čo nič nevyriešila, k tomu najviac do budúcnosti pomôže, keď táto krajina bude v prvom rade bezpečná a budeme v nej riešiť len domáce násilie, aby takých žien nepribúdalo, ale ubúdalo! Síce sa to tak pekne nevolá, že ste týmto pochodovali za život, ale ochráni to oveľa viac životov.“

Ja len dodám, že neviem o tom, že by RKC takto mobilizovala ľudí na Slovensku napríklad vtedy, keď tu tá sviňa Kaník proti-ústavne okrádala invalidných dôchodcov o ich almužny, teda tých najslabších z najslabších. A v tom čase bolo s Kaníkom vo vláde aj KDH, ktoré sa podieľalo na takýchto dzurindovských anti-sociálnych akciách. Kde bola vtedy tá slávna sociálna náuka cirkvi? Ono tie ženy chodia na potraty aj preto, lebo ďalšie dieťa by bol už problém uživiť. Prioritou by teda malo byť zlepšenie sociálneho stavu rodín a matiek. A takto by sa dalo pokračovať donekonečna s tým, ako RKC viac zaujíma moralizovanie okolo zygotiek, než plne vyvinutí ľudia.

Taktiež neviem o tom, že by na Slovensku niekto nútil katolíčky k podstúpeniu interrupcie a ani im sekulárna polícia nechodí do spální brať ich vaginálne teplomery a nezamieňa im ich za hormonálnu antikoncepciu a kondómy. Katolíci majú na Slovensku plnú slobodu morálnej voľby v súlade s ich náboženským presvedčením. To čo sa dnes deje je však to, že títo ľudia, ktorí majú plnú slobodu morálnej voľby, pochodujú za to, aby tú slobodu zakázali ne-katolíkom a aby sa im s katechizmom a zákazmi pchali do spální – to je ten základný problém.

Môj postoj k témam ako sú interrupcie a LGBT, ktoré sa stali postupom času akýmsi evergreenom konzervatívnej alternatívy na Slovensku, je dlhodobo konzistentný, t.j. zachovanie status quo. Ponechal by som teda súčasnú úpravu interrupčného zákona a rovnako by som ani nezavádzal záležitosti ako gay manželstvá, gay adopcie či registrované partnerstvá (ktoré stále nemajú dostatočnú podporu slovenskej verejnosti). Poďme sa už konečne venovať tým najzávažnejším problematikám, ako je pôrodnosť, dysgenika či tzv. rómsky problém, od ktorých kanalizačná téma potratov odvádza pozornosť.

Samozrejme, ak sa na Slovensku pomery zmenia a ľudia budú mať povedzme obdobný postoj, aký majú v Poľsku alebo na Malte, potom ok – nech sa teda postoj národa nejako premietne aj do legislatívy: hlas ľudu, hlas boží, ako sa hovorí. Lenže Slovensko je dnes niekde inde než Poľsko a Malta – a treba to rešpektovať.

Čaputová je podľa Focusu najdôveryhodnejšia

Focus prišiel s novým prieskumom dôveryhodnosti politikov, ktorý ukazuje nárast dôveryhodnosti “slniečkovej” barbíny v prezidentskom úrade. Ja by som z tých čísiel veľkú vedu nerobil – veď napokon Kiskovi istú dobu vyšla podpora na úrovni 70%. Veľa robí samotný úrad prezidenta, ktorý by mal všeobecne požívať najväčšiu vážnosť. A za Čaputkou tu stojí taká mediálno-propagandistická mašinéria až hanba. Vzhľadom na vynaložené úsilie korpo-splaškov a úrad, ktorý zastáva by Čaputa v skutočnosti mala mať omnoho vyššie čísla dôveryhodnosti.

Na chvoste prieskumu sa ocitol Harabin. Hmm? Čo nám na to povie šialená krava a troll z Karibiku, ktorá sa nedávno oháňala výsledkom Focusu ohľadne preferencií politických strán? 🙂

Tu sú čísla niektorých ďalších (relatívne) pro-národných strán. Trochu ma prekvapilo koľko voličov LSNS dôveruje Pellegrinimu (ktorý predbehol Harabina, Kollára i Danka). Focus robil prieskum po zverejnení Ficovho videa, kde komentoval kauzu Mazurek.

Truban v prieskume totálne prepadol

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO (a o nej vieme, že zvykne prichádzať s pro-opozičnými číslami) si holohlavého dílera drog s potkaním ksichtom a kérkami, ktorý má o.i. problém s koktaním, želá za premiéra “až” 2,8 % občanov. Trubana predbehli aj také mená ako Harabin či Kotleba – ľudia, ktorým tu mainstream média, na rozdiel od ich obľúbeného Trubana, robia ťažko negatívnu reklamu.

A tentoraz by sa Truban nemal vyhovárať na to, že “ešte nie je taký známy”. Veď značnú časť leta sa tu rozoberala jeho drogová aféra, útoky na robotníkov a iný idiotizmus (aby to bolo následne prekryté Kočnerom). Ľudia ho už dobre poznajú – a očividne nechcú. Veď napokon aj iným opozičníkom pripadajú Trubanove ašpirácie ako nebetyčná trúfalosť. Nicholsonová mala výnimočné osvietenie: áno, nevyspelý chlapec s prehnanými ambíciami. Teraz nám aj AKO predostrelo, že toto si o ňom myslí takpovediac celé Slovensko.

Stručne k nedostatkom ohľadne štúdií s dvojičkami

Ako doplnenie k niektorým predošlým textom by som sa dnes dotkol problematiky štúdia dvojičiek. Tento druh štúdií je zameraný na identické alebo bratské dvojčatá a ich cieľom je identifikovať význam genetických a environmentálnych vplyvov na rozmanité vlastnosti, fenotypy či poruchy. Ide o jeden z kľúčových nástrojov behaviorálnej genetiky.

Moderné štúdia dvojčiat dospeli k záveru, že takmer všetky vlastnosti sú z nejakej časti ovplyvnené genetikou s tým, že niektoré vykazujú silný vplyv (napr. výška), iné strednú úroveň (rôzne osobnostné znaky) a niektoré predstavujú komplexnejší typ heredibility, kedy vidíme, že odlišné gény ovplyvňujú rôzne aspekty danej črty – príkladom môže byť taký autizmus.

Rozhodne nie som proti výskumom dvojičiek, práve naopak, avšak chcem upozorniť, že tieto výskumy majú svoje nedostatky a neukážu nám celú mozaiku – len jej časť. 

Predovšetkým, popisovať biologickú a behaviorálnu variabilitu je pomerne ťažké a kritéria pri mnohých soft štúdiach dvojičiek, najmä takých, ktoré uskutočňujú psychológovia a lekári, nie “hard-core” genetici, sú celkom vágne. Istý skepticizmus k týmto štúdiám je teda rozhodne na mieste. Štatistická metodológia takýchto lekárov a psychológov býva nezriedka celkom pochybná, pričom sa tu narába so vzorkami, ktoré nie sú ani len randomizované, sú už z podstaty konceptuálne chybné a ani sa pri nich neuvažuje o alternatívnych vysvetleniach.

Problém je už v tom, že geneticky identický ešte neznamená, že aj expresia génov musí byť identická, to by ale niektorí psychológovia a psychiatri museli lepšie rozumieť aspoň princípom ako možno z identického genotypu dostať škálu rôznych fenotypov.

Jednoducho nestačí tu byť len homozygot, potrebujete zdieľať aj tú istú placentu. A ak sa aj zdieľa tá istá placenta, tak stále existujú odlišnosti v mikroprostredí. A keby aj mikroprostredie bolo totožné, tak sú tu ešte stochastické procesy na úrovni expresie génov, ktoré jednoducho neumožňujú mať ten istý fenotyp pri rôznych koncentráciach proteínov. V súvislosti s danou problematikou by som odporučil pozrieť si napr. túto vedeckú prácu o epigenetike dvojičiek, ktorá tieto odlišnosti dobre popisuje.

Čiže možno mať kompletne identický genotyp, ale i tak vďaka epigenetickým faktorom v niečom veľmi odlišný fenotyp. A homozygotické dvojičky ho aj majú, pričom pripisovať tento rozdiel niečomu, čo sa odohráva postnatálne či nebodaj kultúrne je častá chyba, ktorej sa mnohí dopúšťajú, keďže najväčší epi efekt (t.j. efekt prostredia) je práve ten prenatálny.[1]  Vo vede slovo environmentálny totiž znamená čokoľvek, čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to automaticky znamená “výchova a kultúra” a nič viac – a to je omyl.

Poznámka:

  1. Environmentálne faktory zaiste môžu ovplyvňovať epigenetické značky u detí a ovplyvniť vyvíjajúce sa plody in utero. V tomto nie je kontroverzia. To čo je ďaleko menej jasné je to, či takéto modifikácie sú následne prenesené aj na budúce generácie. Viac o epigenetike v tomto texte od Curta Doolittla.

Tak ako je to teda s tým “homo-génom” a najnovšou štúdiou, ktorá ho nenašla?

Posledné dni obehla mainstreamové i alternatívne weby veľká správa o najnovšej veľkej peer-reviewed štúdii publikovanej prestížnym magazínom Science, ktorá informovala verejnosť o tom, že ten slávny “homo-gén” sa nakoniec nenašiel.

Ľudia z prostredia tzv. náboženskej pravice samozrejme jasali, lebo podľa ich teologickej interpretácie tým padá slávne Gagyno “Born this way”. Bohužiaľ pre nich, štúdia netvrdí to čo si myslia, že má tvrdiť. Poďme sa na to bližšie pozrieť.

Pozrime sa na záver štúdie priamo z jej abstraktu:

Same-sex sexual behavior is influenced by not one or a few genes but many. Overlap with genetic influences on other traits provides insights into the underlying biology of same-sex sexual behavior, and analysis of different aspects of sexual preference underscore its complexity and call into question the validity of bipolar continuum measures such as the Kinsey scale. Nevertheless, many uncertainties remain to be explored, including how sociocultural influences on sexual preference might interact with genetic influences.

Čiže podľa tohto najnovšieho výskumu neexistuje nejaký jediný gén [1], ale viacero génov, ktoré ovplyvňujú to, či niekto bude alebo nebude skúšať sex s rovnakým pohlavím. A tu je dôležitá pointa, ktorej treba porozumieť: toto nie je štúdia homosexuálov vs. heterosexuálov. Doslovná citácia z papiera znie ” ever versus never had a same-sex partner“, čiže porovnávali sa ľudia, ktorí mali skúsenosť s partnerom rovnakého pohlavia s tými, ktorí nemali. Nemusím snáď vysvetľovať, že je rozdiel medzi správaním a orientáciou.

V skutočnosti, ak sa lepšie pozriete na grafiku štúdie môžete jasne vidieť, že skupina “ever” (t.j. tých, ktorí majú skúsenosť s rovnakým pohlavím) predstavuje kontinuum v rámci kontinnua. Už začíname chápať? Odkaz na slávneho (alebo neslávneho?) Kinseyho spočíva práve v spochybnení jednoduchosti a nedostatočnosti Kinseyho známej stupnice sex. orientácie vzhľadom na obrovskú komplexnosť sexuálnej orientácie a sexuálneho zážitku u ľudí.

Ak genetika zohráva úlohu v tom, že niekto bude mať sex s rovnakým pohlavím (a táto štúdia konštatuje, že genetika istú úlohu zohráva), potom môžeme bezpečne predpokladať, že táto korelácia bude ešte výraznejšia u tých jednotlivcov, ktorí sa aj identifikujú ako homosexuáli.

A genetika určite istú rolu vo formovaní sex. orientácie zohráva. Nemôžete však tvrdiť, že je to celý príbeh, lebo to by sme sa ocitli na nevedeckej strane. Genetika je len jeden z mnohých faktorov. Už dlhšie sa skúma napr. dopad hormónov počas vývinu plodu in utero. Tu môže byť smerodajná napr. štúdia Barona-Cohena (btw, jeho E-S teóriu mozgu sa dodnes nepodarilo experimentálne vyvrátiť). Pozoruhodným fenoménom, ktorý ukazuje na biologické príčiny a obrovský význam vývoja v maternici je aj tzv. fraternal birth order effect (efekt poradia narodených bratov), ktorý objavil Ray Blanchard a ktorý spočíva v tom, že každé nasledujúce dieťa mužského pohlavia, ktoré žena porodí, má zvýšenú pravdepodobnosť, že skončí ako homosexuál.

Dôležitá poznámka: keď čítate túto štúdiu, alebo aj iné, často sa stretnete s frázami ako “genetické a environmentálne” faktory. Vo vede slovo environmentálny znamená čokoľvek , čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to znamená “výchova a kultúra” – a to je omyl.

Poznámka:

[1] Komplexné vlastnosti nie sú nikdy kódované len nejakým jedným génom. Rovnako žiadna takáto komplexná vlastnosť nemá 100% heredibilitu. Rovnako neexistuje ani gén inteligencie alebo gén ľavorukosti. Mimochodom, ľavorukosť má nízku heredibilitu (24% -čo je mimochodom ešte nižšia hodnota ako pri mužskej homosexualite, ktorá má heredibilitu 35-40% na základe štúdia dvojičiek). Áno, máme tiež jednovaječné dvojičky, kde jedno bude ľavoruké a druhé pravoruké. Ale asi nikto nebude tvrdiť, že ľavorukosť je nejaká voľba a nie je vrodená.