Vedecký dôkaz o rozdielnom mozgu medzi rasami

Rád by som upozornil na jeden z relatívne nedávnych výskumov ohľadne mozgových odlišností medzi rasami. Naša technológia nám dnes umožňuje zistiť rasu či etnicitu na základe funkčnej magnetickej rezonancie (angl. functional magnetic resonance imaging). Scan mozgovej aktivity medzi rasami je teda ďalším klincom do rakvy pre tých, ktorí chcú pseudovedecky popierať našu biodiverzitu. Nielenže sú fyzické odlišnosti v mozgu očividné, rovnako ako sú očividné behaviorálne odlišnosti demonštrované mozgom, ale aj vnútorná činnosť mozgu bude odlišná.

Veru, máme tu väčšie odlišnosti ako len povestná farba kože.

Veľká vďaka vedcom, ktorí sa nebáli túto štúdiu publikovať. V dnešnom svete pretláčania politickej korektnosti, obzvlášť v prípade tej najcitilivejšej otázky. t.j. odlišností medzi ľuskými populáciami/genetickými klastrami/rasami, si to zaslúži uznanie.

Odkaz na celú štúdiu: Dôkaz pre bias genetického pôvodu vo funkčnej magnetickej rezonancii

Zamyslenie sa nad pojmom tradičná rodina a zopár problematizujúcich faktov

Dnes sa veľa hovorí o tradičnej rodine a o jej ochrane pred predovšetkým tým, čo sa označuje ako “dúhová” agenda. Avšak konzervatívci sa pri tomto boji často zapletú do spleti argumentácie, ktorá pôsobí nepresvedčivo vzhľadom na to, čo sa vie o vývoji rodiny a jej formách.

Predovšetkým, tradičná rodina nie je najlepší výraz. To čo majú ľudia dnes na mysli je presnejšie nukleárna rodina západného typu – a tá je naozaj istý novotvar. Tisícročia totiž fungovala polygénna patrilokálna a matrilokálna rodina. Táto forma rodiny je dokonca opísaná aj v Tóre i v Novom zákone. Toto bola “tradičná” rodina po väčšinu ľudských dejín. Vlastne aj je – keďže podla štatistickej zbierky údajov o takmer 200 rôznych ľudských kultúrach z roku 1969 sa monogamná rodina v nejakom tom katolíckom chápaní vyskytuje v menej než 20% manželstiev celosvetovo. Zvyšok tvoria polygamné a v zanedbateľnej miere polyandrické vzťahy. A i z tých “tradičných” monogamných je menej než polovica sexuálne monogamná.

Kým v starovekých civilizáciách v biblických časoch bola normou polygénna rodina s nástupom kresťanstva sa najskôr zaviedla sociálna monogamia, a tým sa prerušili klanové usporiadania rodín (tie stále pretrvávajú napr. v moslimskom svete, v Afrike a v iných oblastiach tzv. tretieho sveta).

Do stredoveku bola tradičná rodina trojgeneračná a výchova prebiehala výhradne po ženskej línii – ženy vychovávali aj chlapcov aj dievčatá s pomocou starých mám a iných žien (hovorí sa tu o tzv. grandmother efekte a fungovaní žien aj po ukončení ich fertility). Nuž, o žiadne ženské a mužské vzory pre dieťa sa nikto nestaral: v stredoveku fungovala napr. aj taká oblácia, t.j. adopcia malých detí mníchmi do pohlavne segregovanej spoločnosti. Nevesty mávali 12-16 rokov (dnes by sme hovorili o pedofílii či hebefílii – asi preto niektorí tak radi píšu, že Kotleba sa chce vrátiť do stredoveku :-)), ženích mohol mať aj 30+. Neskôr cirkev zaviedla zákaz konsangvinných manželstiev (t.j. medzi príbuznými) a tak sa pretrhali majetkové zväzky medzi rodinami, čím postupne došlo aj k úpadku feudalizmu (treba však uviesť, že tento zákaz mal pozitívne eugenické účinky na európske populácie).

Veľký zlom neskôr predstavovali industriálna revolúcia a prechod ku kapitalizmu – tie totiž zobrali ženám domácu prácu a museli začať pracovať mimo domu (a teda aj mimo detí).

A ako presne fungovalo manželstvo a rodina na Západe v takom 19.storočí až do nejakého toho začiatku 20.storočia, teda tá v povedomí klasická tradičná romantická predstava kresťanskej či tradičnej rodiny? Nuž, manželské zväzky bývali väčšinou zaranžované rodičmi (ešte aj mne moja babka hovorila, že moji praprarodičia mali takto zaranžované manželstvo, nikto sa ich na nič nepýtal, rozhodla rodina). Išlo tu teda často čisto o ekonomický kalkul (u chudobných často len o snahu, aby bolo nejaké potomstvo a aby neostali na ocot, ako sa hovorí) a nejaká láska išla pochopiteľne bokom.

Taktiež deti boli dávané na kojenie a rýchlo do škôlok napriek tomu, že detská mortalita bola aj 50%, pretože matka musela v rozvíjajúcom sa kapitalizme už makať mimo domov a detí bolo jednoducho veľa, decká často museli už tak skoro ako od veku 10 rokov ísť z domu do práce – aj citové vzťahy medzi rodičmi a deťmi často absentovali, nehovoriac o tom, že obrovské množstvo detí vyrastalo v prepchatých ústavoch (veď aj Olivera Twista sme čítali viacerí). Zvyčajne viacero rodín obývalo jednu izbu a všetky aktivity (vrátane sexu) sa diali pred očami detí a cudzích ľudí (keďže niekedy aj posteľ bola len jedna). Domáce násilie a zneužívanie samozrejme existovali aj vtedy a dosť možno vo väčšej miere – keďže sa mohli ďaleko ľahšie ututlať a verejnosť nebola tak citlivá. Dnes sa na práva detí, ich ochranu pred týraním a zneužitím kladie ďaleko väčšia pozornosť. [1]

S tým ako sa zvyšovala zamestnanosť žien dochádza aj k väčším tlakom na plat a majetok, a tým aj na majetkové práva žien (dedenie). Postupne sa formuje sociálny štát a dochádza k presunu výchovy z domu do verejných, spočiatku pohlavne segregovaných, škôl. S tzv. ženskou emancipáciou prišli aj volebné právo, civilný sobáš a civilný rozvod (na rozvedených ľudí spočiatku padali hromy blesky, ich ťažký hriech, v podobe druhého manželstva po rozvode, ich mal zanechať umučených v pekle. Dnes už by si nikto, vrátane cirkvi, nedovolil o rozvedených takto vyjadrovať).

Konzervatívci v tých časoch boli samozrejme proti týmto novotám: žena mala byť doma, poslúchať manžela a vychovávať deti (späť v čase konzervatívci nemali žiadnu mantru o mužskom a ženskom vzore, naopak výchova dieťaťa mala byť výlučne na žene, ktorá mala ostať v domácnosti). O neplodných pároch konzervatívci hovorili ako o “vyschnutých konároch” obdarovaných utrpením, ktoré mali niesť svoj údel a nerozmýšľať nad rozvodom. S príchodom IVF a tzv. detí zo skúmaviek sú dnes takéto páry, ak tieto metódy použijú, podľa cirkvi hriešne a proti prírode a proti božím zákonom (čo tam potom, že fertilita v Európe je sakramentsky nízka a aj kvôli imigrácii inorasových etník potrebujú Európania zvyšovať fertilitu – a vzhľadom na upadajúcu plodnosť a neskorší vek vstupu do manželstva budú čoraz častejšie a potrebnejšie práve i metódy ivf).

A takto ten kolobeh funguje neustále. Vždy sa proti nejakej novote postaví argument zachovania toho, čo sa v danom čase vníma ako “tradícia” alebo “tradičná” rodina, hoci veci nie sú statické, ale sa neustále vyvíjajú, pričom aj rodina a jej chápanie podlieha tomuto vývoju a tlakom prostredia. A tak výsledkom je, že dnešné novodobé konzervy sú v porovnaní so svojimi prapraprapredkami vlastne ultra – liberálni ničitelia rodín… 🙂

Záver

Na druhej strane treba poznamenať, že nukleárna rodina západného typu sa javí v mnohom ako očividný prínos, výhodou, ktorá minimalizuje plytvanie zdrojmi na nejaké čisto márne (napr. hedonistické) ciele. Nukleárna rodina zavedená na Západe, kde sa otec a matky delia o staroslivosť o deti, pôsobí ako najlepší prostriedok efektívnej reprodukcie a výchovy detí, kedy jej sila nie je oslabená zbytočnými polyamortnými vzťahmi. Hoci uznávam, že z hľadiska propagandy je pojem tradičná rodina pre konzervatívcov skôr efektívnejší, tak pri niektorých hĺbkových debatách, obzvlášť s oponentmi, bude pre konzervatívcov pri argumentácii voči homomanželstvám možno lepšie používať výraz heteronormativita – pretože to je o čo v reáli bojujú. Vyhnú sa tak niektorým vyššie spomenutým proti-argumentom. A heteronormativitu je predsa len ľahšie obhájiť – keďže tá nie je zakotvená v spoločenských konvenciách (ako si aj konzervatívci často mylne myslia), ale v samotnej prírode.

Poznámky:

[1] Mýtom je i naivná predstava, že sexuálne zneužívanie detí kňazmi sa rozbehlo až po nejakej sexuálnej revolúcii v 60-tych rokoch (v skutočnosti drvivá väčšina týchto prípadov, o ktorých sa dnes hovorí, pochádza zo 60-tych a 70-tych rokov. Posledných 25 -30 rokov je sexuálne zneužívanie v cirkvi raritnejšie. Tento pokles však nezapadá veľmi do konzervatívneho naratívu o po-konciliárnej “liberálnej” cirkvi, v ktorej je viac zlých homosexuálov, a preto sa situácia zhoršuje – opak je pravdou ). Mimochodom, úchylných kňazov hromadne riešilo už NS Nemecko. Ba čo viac, taký Sv. Peter Damiani sa už pred tisíc rokmi sťažoval na obrovskú sexuálnu zdegenerovanosť kňazov. Pred-reformačná cirkev bola všeobecne známa pre svoju sexuálnu nemorálnosť, nedodržiavanie celibátu a pod. Spomenúť možno aj veľký pedofilný škandál piaristického rádu v 17.storočí. V skutočnosti je to dnes viac o tom, že cirkev už nemá také páky na utajovanie týchto záležitostí, je kritizovateľná a pod väčším dohľadom. Kňaz už nie je poloboh a obete sa už neboja “otvoriť ústa”. (Link) Pohľad a prístup verejnosti k obetiam sexuálneho zneužívania bol výrazne ovplyvnený i nedávno napr. v súvislosti so šokujúcim dokumentom o Michaelovi Jacksonovi.

Rasa ako sociálny konštrukt

Keď ľudia počujú, že rasa nie je biologický koncept, ale skôr sociálny, predpokladajú, že kategórie, ktoré sú platné a používané v biológii nie sú sociálnymi konštruktami. Inak povedané, ľudia predpokladajú, že platná biologická kategória a sociálny konštrukt sa vzájomne vylučujú. Lenže to nie je pravda.

Ak budeme kategorizovať objekty, potom to znamená, že sme sa rozhodli zoskupiť isté veci a odlíšiť ich od ostatných. V tomto zmysle sú teda všetky kategórie aj sociálnymi konštruktmi. Ak by sme chceli mohli by sme sa napr. zbaviť kategórie “stôl” a na namiesto nej vytvoriť dve nové kategórie: jednu pre všetky “stoly”, ktoré sú hnedej farby a ďalšie pre “stoly”, ktoré nie sú hnedé. Samozrejme, že v tomto prípade je užitočnejšie mať len jednu jedinú kategóriu, ktorá označuje všetky stoly. Pointa je však v tom, že sme sa už rozhodli používať jednu kategóriu namiesto inej alebo viacerých. Vidíme teda, že pri všetkých kategóriách máme prítomný i “umelý” alebo “sociálny” aspekt.

Sociálny konštruktivizmus sa teda netýka len rasy. Všetky kategórie, vrátane vedeckých, sú nástrojmi a ich platnosť musí byť určená podľa toho či sú alebo nie sú takéto kategórie užitočné. Jednoduché konštatovanie, že nejaká kategória je vytvorená človekom nám nepovie nič o tom, či vedcom môže pomôcť pri predpovedaní alebo vysvetľovaní prírodného sveta. To, že je rasa spoločensky konštruovaná je irelevantné, pokiaľ ide o jej platnosť.

Je dôležité si uvedomiť, že takéto “sociálne konštruované” kategórie sú tiež aj “biologicky reálne” v tom zmysle, že ide o spoločensky konštruované spôsoby, ako organizovať prirodzenú biologickú variáciu. Áno, mohli by sme si vybrať aj iné spôsoby zoskupovania. V skutočnosti existuje nespočet spôsobov, ako by ste mohli zoskupiť ľudí na základe ich biológie či biologickej variácie.

V reálnom živote si aj často vyberáme rôzne spôsoby. Napríklad, keď hovoríme o cukrovke, kategorizujeme “diabetikov” a “ne-diabetikov”. Aj v tomto prípade kategorizujeme ľudí, ktorých sme vynašli, na základe biologických odlišností medzi nim. Znamená to snáď, že “diabetici” nemajú miesto v lekárskej vede? Samozrejme, že nie.

Skutočnosť, že rasová kategorizácia je vytvorená ľuďmi skôr než prírodou, bola rozpoznaná už pred stovkami rokov. Napríklad, keď berieme do úvahy povahu odrody, hlavnej poddruhovej kategórie ranej biológie a taxanomickú úroveň, do ktorej Carl Linné zaradil rasy. Tento zakladateľ modernej biologickej taxanómie napísal, že “druhy a rody sa považujú vždy za diela prírody, ale odrody sa zvyčajne odvodzujú od kultúry”. (Link).

Erynst Mayr , pravdepodobne najdôležitejší taxonomista 20. storočia a objaviteľ najpopulárnejšieho moderného kritéria poddruhu, nazýval poddruhy “výlučne subjektívnou” kategóriou. Ďalej uviedol, že “poddruh je len striktne utilitárny klasifikačný nástroj na zachytávanie populačných vzoriek” (Keita 1993).

Keď biológ J. Tilden reagoval v 60-tych rokoch na sťažnosť ohľadne subjektivity taxanómie poddruhov napísal: “Cítim, že by sme mali mať mentálnu výhradu, že naše systémy existujú viac v našej mysli než v prírode. Náš systém môže byť užitočný ako nástroj, nemôžeme však predpokladať, že by nemohol byť navrhnutý aj iný systém, ktorý by vyjadroval rovnaké koncepty alebo dokonca lepšie. Z tohto hľadiska by tak koncept poddruhov nemal byť viac pod paľbou, než akákoľvek ďalšia úroveň klasifikácie, pretože všetky sú rovnako produktom ľudskej vynaliezavosti.” (Tilden 1961).

Je zrejmé, že tým, ktorí vidia rasu ako biologicky reálnu bolo dávno známe, že je i sociálne konštruovaná. Navyše v nespolitizovanom kontexte by sotva niečo také bolo považované za kontroverzné alebo irelevantné. Skutočnosť, že daná kategória je vytvorená človekom neznamená, že nám nemôže pomôcť predvídať a vysvetliť prírodu. Preto ani nemá veľký význam to, či má alebo nemá takáto kategória svoje miesto vo vede.

Zdroj: Race is a social construct, Alternative Hypothesis, krátené

Neexistuje ideálna vláda, iba ideálne pravidlo

autor: Curt Doolittle

Ideálne metódy vlády neexistujú. Treba ich vnímať iba ako technológie, ktoré treba aplikovať za rozličných okolností.

Ideálne pravidlo (však) existuje: je ním vláda prirodzeného práva a trhov vo všetkom, čo poskytuje dokonalú rozhodnosť v konfliktných záležitostiach. Ideálna “vláda” v zmysle produkcie obyčajov (zákonov) sa musí prispôsobiť akejkoľvek organizácii, ktorú vyžaduje trh (konflikt, mier, prosperita).

Nacizmus a fašizmus boli len konzervatívne a nacionalistické verzie socializmu. Nikto si nerobí ilúziu, že jednotlivci pod vládou nacizmu/fašizmu niečo vlastnia. Dokonca aj telá ľudí sa vtedy stávajú majetkom štátu. Ako povedal jeden môj priateľ, svetová vojna medzi rokmi 1939-45 sa bojovala, pretože triezvy poznal nebezpečenstvo.

Presne tak. Išlo tu o obdobie boja proti komunizmu. Rozdiel tu spočíval v tom, že zatiaľ čo Napoleon vynašiel totálnu vojnu nacionalizmu, marxisti a boľševici zase vytvorili totálnu vojnu podtried (underclass) prostredníctvom povstania a nahradenia mysticizmu pseudovedeckým náboženstvom, ktoré sľubovalo nebo už v tomto živote namiesto po smrti.

Fašizmus na to zase reagoval nacionalizmom rozšíreným aj o ekonomický a kultúrny boj tam, kde Napoleon reagoval len militárnym “fašizmom” rímskeho modelu.

Hitlerova genialita spočívala v skombinovaní Mussoliniho nacionalizmu s náboženskou estetikou, aby tak porazil alebo prevýšil komunistické podtriedy tým, ako spojil všetky spoločenské triedy proti komunistickému kultu.

Ani jeden z týchto modelov (fašizmus, komunizmus) však nie je ekonomicky prijateľný. Oba sú jednoducho metódami spôsobu boja pomocou propagandy, ktorú umožnili masovokomunikačné prostriedky danej doby ako telegraf, rádio a kino. Pulpil (sofizmus) by ste mohli nájsť vtedy všade.

Ale treba sa opäť učiť ako zvyčajne z Ríma: fašizmus (“generálstvo”) v časoch vojny a trhy (právny štát) v časoch mieru. Vláda sa teda musí prispôsobiť okolnostiam, či už ide o vojnu (fašizmus), mier (klasický liberalizmus) alebo prebytok (sociálna demokracia). A takáto adaptácia nie je ničím iným než vedeckou nevyhnutnosťou, skôr než úvahou o bláznovstve filozofických ideálov. Inými slovami: preferujeme technológiu (realita) pred filozofiou (ideál).

Predpokladám, že si, ako morálna bytosť, zamieňate ideál, t.j. “dobro” (klasický liberalizmus v časoch mieru) s nevyhnutnosťou (fašizmus v časoch vojny) a so sociálnou demokraciou (redistribúcia prebytku). Vlády musia byť nevyhnutne flexibilné medzi týmito troma modelmi podľa potreby a za daných okolností. A ešte lepšie, takáto flexibilita umožňuje zničenie nahromadenej renty pod každým z týchto modelov.

Kalavská naložila iracionálnym kotlebám

Nedá mi sem nedať veľmi podarené vystúpenie ministerky zdravotníctva Kálavskej (SMER -SD) ohľadne očkovania. Problematike očkovania som sa podrobnejšie dotkol v tomto mojom texte. Bohužiaľ, prírodovedné vedomosti kotlieb, podobne ako v prípade ontogenézy (a aj fylogenézy) zygoty alebo ontogenézy sexuálnej orientácie, sú poslabšie, takže výsledkom je opäť ďalšie strápnenie sa.

A čo má vlastne nejaké očkovanie, číro medicínska problematika, spoločné s bojom proti sionizmu či globalizmu? To naozaj sa musí opäť rozoštvávať spoločnosť aj pri tomto?

Ako som už povedal, treba sa primárne zamerať na oblasti ako populačná politika a kontrola, t.j. zvýšenie pôrodnosti, zníženie dysgeniky, samozrejme aj cigánska otázka a problematika migrácie z globálneho juhu dlhodobo ohrozujúca Európu. Do toho určite aj témy otroctva v okovách korporátno-finančných mafií ničiacich sociálne slobody i matku prírodu a otázka globálneho mieru ohrozovaného vojnovými štváčmi spoza oceána. A určite by sa dalo ešte pokračovať. Táto Antivax agenda je však ďalšia slepá ulička, niečo na čom pro-národné sily len a len pohoria. A navyše naozaj ide aj o zahrávanie sa s ohňom, vyslovene škodlivú agendu. Myslím, že nám všetkým už naozaj stačilo.

Prečo práve Gretka?

Tak toto sa naozaj nepodarilo. Reč je o najnovšom vystúpení švédskej aspergerky Thunbergovej na klimatickom summite OSN v New Yorku, ktoré skončilo jej emocionálnym fiaskom.

A celý web si má z čoho robiť prču:

Na úvod istý základ: predovšetkým, treba si uvedomiť, že táto osoba je kompletne závislá od mediálneho systému dnešnej doby. Ani pes by po tomto in utero defekte neštekol nebyť jeho neustáleho a dobre premysleného pretláčania za každú cenu. A to až do bodu, kedy je výsledný efekt celkom opačný, než si korporatokracia želala.

Prečo si globalisti vybrali niekoho takého za svojho maskota? Nuž, vieme, že patern buržoázneho zombíkovského neomarxizmu je neustále formovať akési revolučné “podtriedy”, ktoré majú za úlohu vykonávať hlavnú špinavú prácu a pomáhať tak “vyvoleným” udržať si ich systémovú moc. A na tomto stojí a padá i celý tento fenomén autistickej Gretky a globálnej (detskej) revolúcie kvôli zmene klímy.

Všimnite si na koho je táto dnešná ekologická hystéria (a s ňou spojené globálne revolučné pohyby) zameraná. Sú to najmä deti a tínedžeri, event. infantilní dvadsiatnici až tridsiatnici (a vlastne infantili akéhokoľvek veku). Podobne ako s predošlými marxistickými revolučnými triedami (pôvodne robotníci, potom ženy, potom farební a kolonizovaní, neskôr sexuálni inverti) aj tu sa vychádza z predpokladu, že táto zmanipulovaná “bábková trieda” (mládež, infantili) sa bude prejavovať svojim preemotivovaným, hysterickým správaním tak, že umožní “progresivistickým” elitám v médiách, politike a v akademickej obci dlhšie a lepšie “usmerňovať” a udržiavať si svoju moc a privilégia a lepšie manipulovať s masami.

A toto je dôvod, prečo niekto ako Gretka, napriek svojim očividným mentálnym obmedzeniam, bola podstrčená až na samotný vrchol mediálnych príbehov namiesto nejakého skutočne inteligentného a normálneho decka (u ktorého by však bola väčšia šanca, že by si uvedomilo svoju zmanipulovanosť a neskôr, v dospelosti, by sa mohlo postaviť voči svojim “pánom”).

Ďalší dôvod, prečo si globalistická mafia vybrala zrovna Gretku ako favoritku je jej zjavná neschopnosť dospieť, ktorá sa vzťahuje k jej rozmanitým duševným aj fyzickým ochoreniam vyplývajúcim z jej vrodeného defektu. Aby sa mohla dobre udržiavať značka “novej detskej revolúcie”, potrebovali globalistickí paraziti nájsť niekoho, kto bude vyzerať na 12 rokov aj vo veku 15, 16, 17 a viac rokov, resp. tak dlho, ako sa len dá. A Gretkino ochorenie a celkový imidž tento obraz pomáhajú udržiavať. Lenže aj na celkových reakciách vidno, že tentoraz sa globalisti prepočítali a Gretka vyvoláva presne opak toho, čo sa zamýšľalo. Vážny problém klimatických zmien bol tak katastrofálne zdehonestovaný.

Stručne k dnešnému RKC pochodu

K téme interrupcií som sa vyjadroval už toľkokrát, že mám celkom averziu vyjadriť sa opäť. Ale keďže je táto téma znovu a znova predhadzovaná, tak sa ani nedá inak.

Každý z nás má nejaký svoj postoj k tejto otázke, ale tu by som chcel povedať, že ten môj počíta aj s národnou suverenitou. Každá krajina má svoje predpisy o interrupciách, ktoré by mali odrážať alebo zohľadňovať vývoj, mentalitu, stupeň religiozity a potreby danej krajiny a národa. V tomto teda súhlasím s vyjadreniami politikov ako boli Čaputová, Pellegrini či Fico, že súčasná právna úprava zákona o umelom prerušení tehotenstva je spoločenským kompromisom, ktorý dobre zohľadnuje pomery v krajine. Tento zákon bol už sprísňovaný a ani ja nevidím dnes potrebu jeho ďalšieho sprísňovania aj vzhľadom k tomu, že majorita Slovákov si to neželá.

Blogerka Malinová z Pravdy, s ktorou nie vždy súhlasím, to dnes vo svojom príspevku, v ktorom sa venovala aj najnovšej drzosti Macrona opäť nám nanucovať nadprodukciu tretieho sveta, vyjadrila tentoraz na jedničku:

Dovolím si povedať, že všetci, čo sa ozvali (proti návrhu Macrona, pozn. autora) a to aj za SaS, čo je v tomto naša jediná odvážna liberálna strana (a preto ju chcú zlikvidovať a rozložiť), urobili pre celé Slovensko a životy ľudí v ňom viac, než keby len pochodovali v dnešnom „Pochode za život“. To, čo len pekne znie, nebýva v živote najťažšie. Práve pre bezpečnosť žien a detí urobili viac tí, ktorí chránia celú krajinu pred nelegálnou migráciou aj ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva alebo podporujú terorizmus, než tí, ktorí vedia len odsudzovať mnohodetné matky v ťažkých situáciách, že nevládzu a nechcú vynosiť štvrté, piate a šieste dieťa.

Skutoční muži ženy a deti chránia a vytvárajú im podmienky na prežitie, nie ich k niečomu len nútia, bez toho, aby vyriešili domáce násilie, keď sa tie matky s deťmi nemôžu oslobodiť od násilníkov. K tomu nepomôžu banány v tehotenstve od katolíkov a dobrý spánok, aké mám svedomie za prechádzku mestom, čo nič nevyriešila, k tomu najviac do budúcnosti pomôže, keď táto krajina bude v prvom rade bezpečná a budeme v nej riešiť len domáce násilie, aby takých žien nepribúdalo, ale ubúdalo! Síce sa to tak pekne nevolá, že ste týmto pochodovali za život, ale ochráni to oveľa viac životov.

Ja len dodám, že neviem o tom, že by RKC takto mobilizovala ľudí na Slovensku napríklad vtedy, keď tu tá sviňa Kaník proti-ústavne okrádala invalidných dôchodcov o ich almužny, teda tých najslabších z najslabších. A v tom čase bolo s Kaníkom vo vláde aj KDH, ktoré sa podieľalo na takýchto dzurindovských anti-sociálnych akciách. Kde bola vtedy tá slávna sociálna náuka cirkvi? Ono tie ženy chodia na potraty aj preto, lebo ďalšie dieťa by bol už problém uživiť. Prioritou by teda malo byť zlepšenie sociálneho stavu rodín a matiek. A takto by sa dalo pokračovať donekonečna s tým, ako RKC viac zaujíma moralizovanie okolo zygotiek, než plne vyvinutí ľudia.

Taktiež neviem o tom, že by na Slovensku niekto nútil katolíčky k podstúpeniu interrupcie a ani im sekulárna polícia nechodí do spální brať ich vaginálne teplomery a nezamieňa im ich za hormonálnu antikoncepciu a kondómy. Katolíci majú na Slovensku plnú slobodu morálnej voľby v súlade s ich náboženským presvedčením. To čo sa dnes deje je však to, že títo ľudia, ktorí majú plnú slobodu morálnej voľby, pochodujú za to, aby tú slobodu zakázali ne-katolíkom a aby sa im s katechizmom a zákazmi pchali do spální – to je ten základný problém.

Môj postoj k témam ako sú interrupcie a LGBT, ktoré sa stali postupom času akýmsi evergreenom konzervatívnej alternatívy na Slovensku, je dlhodobo konzistentný, t.j. zachovanie status quo. Ponechal by som teda súčasnú úpravu interrupčného zákona a rovnako by som ani nezavádzal záležitosti ako gay manželstvá, gay adopcie či registrované partnerstvá (ktoré stále nemajú dostatočnú podporu slovenskej verejnosti). Poďme sa už konečne venovať tým najzávažnejším problematikám, ako je pôrodnosť, dysgenika či tzv. rómsky problém, od ktorých kanalizačná téma potratov odvádza pozornosť.

Samozrejme, ak sa na Slovensku pomery zmenia a ľudia budú mať povedzme obdobný postoj, aký majú v Poľsku alebo na Malte, potom ok – nech sa teda postoj národa nejako premietne aj do legislatívy: hlas ľudu, hlas boží, ako sa hovorí. Lenže Slovensko je dnes niekde inde než Poľsko a Malta – a treba to rešpektovať.