Truban v prieskume totálne prepadol

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO (a o nej vieme, že zvykne prichádzať s pro-opozičnými číslami) si holohlavého dílera drog s potkaním ksichtom a kérkami, ktorý má o.i. problém s koktaním, želá za premiéra “až” 2,8 % občanov. Trubana predbehli aj také mená ako Harabin či Kotleba – ľudia, ktorým tu mainstream média, na rozdiel od ich obľúbeného Trubana, robia ťažko negatívnu reklamu.

A tentoraz by sa Truban nemal vyhovárať na to, že “ešte nie je taký známy”. Veď značnú časť leta sa tu rozoberala jeho drogová aféra, útoky na robotníkov a iný idiotizmus (aby to bolo následne prekryté Kočnerom). Ľudia ho už dobre poznajú – a očividne nechcú. Veď napokon aj iným opozičníkom pripadajú Trubanove ašpirácie ako nebetyčná trúfalosť. Nicholsonová mala výnimočné osvietenie: áno, nevyspelý chlapec s prehnanými ambíciami. Teraz nám aj AKO predostrelo, že toto si o ňom myslí takpovediac celé Slovensko.

Stručne k nedostatkom ohľadne štúdií s dvojičkami

Ako doplnenie k niektorým predošlým textom by som sa dnes dotkol problematiky štúdia dvojičiek. Tento druh štúdií je zameraný na identické alebo bratské dvojčatá a ich cieľom je identifikovať význam genetických a environmentálnych vplyvov na rozmanité vlastnosti, fenotypy či poruchy. Ide o jeden z kľúčových nástrojov behaviorálnej genetiky.

Moderné štúdia dvojčiat dospeli k záveru, že takmer všetky vlastnosti sú z nejakej časti ovplyvnené genetikou s tým, že niektoré vykazujú silný vplyv (napr. výška), iné strednú úroveň (rôzne osobnostné znaky) a niektoré predstavujú komplexnejší typ heredibility, kedy vidíme, že odlišné gény ovplyvňujú rôzne aspekty danej črty – príkladom môže byť taký autizmus.

Rozhodne nie som proti výskumom dvojičiek, práve naopak, avšak chcem upozorniť, že tieto výskumy majú svoje nedostatky a neukážu nám celú mozaiku – len jej časť. 

Predovšetkým, popisovať biologickú a behaviorálnu variabilitu je pomerne ťažké a kritéria pri mnohých soft štúdiach dvojičiek, najmä takých, ktoré uskutočňujú psychológovia a lekári, nie “hard-core” genetici, sú celkom vágne. Istý skepticizmus k týmto štúdiám je teda rozhodne na mieste. Štatistická metodológia takýchto lekárov a psychológov býva nezriedka celkom pochybná, pričom sa tu narába so vzorkami, ktoré nie sú ani len randomizované, sú už z podstaty konceptuálne chybné a ani sa pri nich neuvažuje o alternatívnych vysvetleniach.

Problém je už v tom, že geneticky identický ešte neznamená, že aj expresia génov musí byť identická, to by ale niektorí psychológovia a psychiatri museli lepšie rozumieť aspoň princípom ako možno z identického genotypu dostať škálu rôznych fenotypov.

Jednoducho nestačí tu byť len homozygot, potrebujete zdieľať aj tú istú placentu. A ak sa aj zdieľa tá istá placenta, tak stále existujú odlišnosti v mikroprostredí. A keby aj mikroprostredie bolo totožné, tak sú tu ešte stochastické procesy na úrovni expresie génov, ktoré jednoducho neumožňujú mať ten istý fenotyp pri rôznych koncentráciach proteínov. V súvislosti s danou problematikou by som odporučil pozrieť si napr. túto vedeckú prácu o epigenetike dvojičiek, ktorá tieto odlišnosti dobre popisuje.

Čiže možno mať kompletne identický genotyp, ale i tak vďaka epigenetickým faktorom v niečom veľmi odlišný fenotyp. A homozygotické dvojičky ho aj majú, pričom pripisovať tento rozdiel niečomu, čo sa odohráva postnatálne či nebodaj kultúrne je častá chyba, ktorej sa mnohí dopúšťajú, keďže najväčší epi efekt (t.j. efekt prostredia) je práve ten prenatálny.[1]  Vo vede slovo environmentálny totiž znamená čokoľvek, čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to automaticky znamená “výchova a kultúra” a nič viac – a to je omyl.

Poznámka:

  1. Environmentálne faktory zaiste môžu ovplyvňovať epigenetické značky u detí a ovplyvniť vyvíjajúce sa plody in utero. V tomto nie je kontroverzia. To čo je ďaleko menej jasné je to, či takéto modifikácie sú následne prenesené aj na budúce generácie. Viac o epigenetike v tomto texte od Curta Doolittla.

Tak ako je to teda s tým “homo-génom” a najnovšou štúdiou, ktorá ho nenašla?

Posledné dni obehla mainstreamové i alternatívne weby veľká správa o najnovšej veľkej peer-reviewed štúdii publikovanej prestížnym magazínom Science, ktorá informovala verejnosť o tom, že ten slávny “homo-gén” sa nakoniec nenašiel.

Ľudia z prostredia tzv. náboženskej pravice samozrejme jasali, lebo podľa ich teologickej interpretácie tým padá slávne Gagyno “Born this way”. Bohužiaľ pre nich, štúdia netvrdí to čo si myslia, že má tvrdiť. Poďme sa na to bližšie pozrieť.

Pozrime sa na záver štúdie priamo z jej abstraktu:

Same-sex sexual behavior is influenced by not one or a few genes but many. Overlap with genetic influences on other traits provides insights into the underlying biology of same-sex sexual behavior, and analysis of different aspects of sexual preference underscore its complexity and call into question the validity of bipolar continuum measures such as the Kinsey scale. Nevertheless, many uncertainties remain to be explored, including how sociocultural influences on sexual preference might interact with genetic influences.

Čiže podľa tohto najnovšieho výskumu neexistuje nejaký jediný gén [1], ale viacero génov, ktoré ovplyvňujú to, či niekto bude alebo nebude skúšať sex s rovnakým pohlavím. A tu je dôležitá pointa, ktorej treba porozumieť: toto nie je štúdia homosexuálov vs. heterosexuálov. Doslovná citácia z papiera znie ” ever versus never had a same-sex partner“, čiže porovnávali sa ľudia, ktorí mali skúsenosť s partnerom rovnakého pohlavia s tými, ktorí nemali. Nemusím snáď vysvetľovať, že je rozdiel medzi správaním a orientáciou.

V skutočnosti, ak sa lepšie pozriete na grafiku štúdie môžete jasne vidieť, že skupina “ever” (t.j. tých, ktorí majú skúsenosť s rovnakým pohlavím) predstavuje kontinuum v rámci kontinnua. Už začíname chápať? Odkaz na slávneho (alebo neslávneho?) Kinseyho spočíva práve v spochybnení jednoduchosti a nedostatočnosti Kinseyho známej stupnice sex. orientácie vzhľadom na obrovskú komplexnosť sexuálnej orientácie a sexuálneho zážitku u ľudí.

Ak genetika zohráva úlohu v tom, že niekto bude mať sex s rovnakým pohlavím (a táto štúdia konštatuje, že genetika istú úlohu zohráva), potom môžeme bezpečne predpokladať, že táto korelácia bude ešte výraznejšia u tých jednotlivcov, ktorí sa aj identifikujú ako homosexuáli.

A genetika určite istú rolu vo formovaní sex. orientácie zohráva. Nemôžete však tvrdiť, že je to celý príbeh, lebo to by sme sa ocitli na nevedeckej strane. Genetika je len jeden z mnohých faktorov. Už dlhšie sa skúma napr. dopad hormónov počas vývinu plodu in utero. Tu môže byť smerodajná napr. štúdia Barona-Cohena (btw, jeho E-S teóriu mozgu sa dodnes nepodarilo experimentálne vyvrátiť). Pozoruhodným fenoménom, ktorý ukazuje na biologické príčiny a obrovský význam vývoja v maternici je aj tzv. fraternal birth order effect (efekt poradia narodených bratov), ktorý objavil Ray Blanchard a ktorý spočíva v tom, že každé nasledujúce dieťa mužského pohlavia, ktoré žena porodí, má zvýšenú pravdepodobnosť, že skončí ako homosexuál.

Dôležitá poznámka: keď čítate túto štúdiu, alebo aj iné, často sa stretnete s frázami ako “genetické a environmentálne” faktory. Vo vede slovo environmentálny znamená čokoľvek , čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to znamená “výchova a kultúra” – a to je omyl.

Poznámka:

[1] Komplexné vlastnosti nie sú nikdy kódované len nejakým jedným génom. Rovnako žiadna takáto komplexná vlastnosť nemá 100% heredibilitu. Rovnako neexistuje ani gén inteligencie alebo gén ľavorukosti. Mimochodom, ľavorukosť má nízku heredibilitu (24% -čo je mimochodom ešte nižšia hodnota ako pri mužskej homosexualite, ktorá má heredibilitu 35-40% na základe štúdia dvojičiek). Áno, máme tiež jednovaječné dvojičky, kde jedno bude ľavoruké a druhé pravoruké. Ale asi nikto nebude tvrdiť, že ľavorukosť je nejaká voľba a nie je vrodená. 

Problematika očkovania

Téma očkovania nikdy nebola centrom môjho záujmu. Túto problematiku som riešil len raz, na svojom FB profile. Napriek tomu, že som za celý môj čas vo webovom priestore riešil rozmanité kontroverzné problematiky a vymenil si názory, aj ostrým spôsobom, s kdekým, tak práve téma očkovania bola jediná, ktorá spôsobila, že mi prišli súkromné správy plné nechutných vulgarizmov a osočovania nasledované blokáciou zo strany dotyčnej osoby (“už nikdy viac nechcem čítať tvoje príspevky”).

Je evidentné, že niektorí jedinci to na webe jednoducho nezvládajú, sú preemotivovaní a rozmýšľajú viac maternicou, než tým čím by mali – jednoducho hystéria (išlo o matku, ktorá tvrdila, že ona a jej dieťa musia mať isté zdravotné problémy z očkovania). Na rovinu: skutočnosť, že ste porodili dieťa vás ešte nerobí stredobom galaxie ani vševedom, ktorý sa môže povyšovať nad ostatných.

V minulosti som k téme očkovania zaujímal libertariánsky postoj. Tento postoj však vyplýval z nevedomosti o danej problematike. Laické strašenie vakcináciami je totiž založené na anektodických pozorovaniach a ich zovšeobecňovaní a vymýšľaní si, že tzv. herd immunity nebola vedecky preukázaná – a to je lož.  

Kolektívna imunita nielenže je preukázaná, ale ide o jednu z mála oblastí v epidemiológii, ktorá dokonca má ešte i matematické modely, teóriu a aj vysvetlenie.

Každopádne tu máte ešte viac vedeckých zdrojov o vakcinácii a vakcínach:

  1. Odporúčané vakcíny podľa choroby.
  2. Prečo je detské očkovanie tak dôležité?
  3. Čo by sa stalo, ak by sme prestali očkovať?
  4. FAQ o vakcínach.
  5. Očkovanie a kolektívna imunita

Ja i všetci v rodine sme boli zaočkovaní a nijaké problémy som nespozoroval. Dôverujem mojim doktorom a známym, ktorí študovali medicínu (a ktorých som sa na problematiku pýtal a ktorých postoj je úplne jasný). A dôverujem štúdiám a meta-analýzam, ktoré tiež hovoria jasnou rečou. Nech sa akokoľvek rozhliadnem okolo seba, nevidím tie hororové príbehy, o ktorých nám píšu anti-vaxeri.

Odmietnutie očkovania je v lepšom prípade sebecký free-riding, v tom horšom hlúposť s fatálnymi následkami. Pochopiteľne, je tu rozdiel medzi tým, keď sa niekto nedá zaočkovať proti síce infekčnému, ale nie nákazlivému ochoreniu (ako je napr. tetanus), alebo voči infekčným a nákazlivých chorobám ako sú poxy, polia a pod.

Kým v prvom prípade je hlúpy iba daný jednotlivec a jeho potomstvo môže kandidovať na Darwinovu cenu, ale v podstate sami nebudú rizikoví (a ak ešte eliminujú svoj genóm z populácie, tak to bude ďalšie +). Tu ide o individuálne zhodnotenie rizika s tým, že aj škody budú individuálne. V takýchto prípadoch nič proti, očkovanie môže byť kľudne dobrovoľné.

Horšie je to už v tých druhých prípadoch, kedy môže dôjsť k narušeniu kolektívnej imunity. Ak je (samozrejme v závislosti od danej choroby) zaočkovaných viac ako 80% populácie, potom je nezaočkovaný človek nimi chránený. Je však sebecký free-rider, pretože nemusí znášať potencionálne riziká očkovania a čerpá iba benefity. Problém je v tom, že ak by sa % takýchto podvodníkov zvýšilo nad istú konkrétnu hranicu, za ktorou môže vypuknúť epidémia, tak to pohltí nielen týchto free-riderov, ale aj časť okolitej populácie, ktorá sa z rôznych dôvodov nemôže očkovať.

A práve z tohto dôvodu sa v niektorých krajinách zaviedlo povinné očkovanie, keďže ľudia vo všeobecnosti asi nebudú veľmi nadšení, keď by kvôli zopár neinformovaným, resp. skôr propagandou anti-waxerov vymletým, nadšencom mali miesto do kolísky ukladať svoje deti do hrobu.

Záver

Znova opakujem: témy ako očkovanie, Chemtrails, pristátie na Mesiaci, nórsky Barnevernet a pod. osobne považujem za toxické a veľmi pochybné. Poslúžia skôr na zdiskreditovanie iných alternatívnych postojov, ktoré je potrebné viac spropagovať. Taktiež slúžia na odvádzanie pozornosti od podstatnejších otázok, ktorým by sa alternatívne sily mali venovať a spropagovať ich.

Ja by som všetkým tým konšpirátorom – od kotlebovcov až po Rostasa – napísal, že keď už nejaká konšpirácia, tak skôr tá, že isté témy sú vám podhadzované či vnucované zámerne, aby ste vyzerali ako blázni alebo sa venovali nepodstatnému. A potom je to všetko hodené do jedného vreca s postojmi, ktoré sú naozaj pravdivé i veľmi kontroverzné zároveň. A poškodenie je na svete.

Tento postoj som mal odjakživa a aj z tohto dôvodu som veľmi skoro začal kritizovať časopis Zem a Vek, ktorý sa zbytočne ponoril do takýchto tém. Aj z tohto dôvodu kritizujem kotlebovcov, ktorí sa zaštitujú bojom za národ, avšak ten zhadzujú jeho spájaním s nesúvisiacimi pochybnými témami ako je anti-očkovacia agenda. Možno to má istý komerčný potenciál, asi áno, ale stojí to za ten zlý dojem?

Ani s Trubanom, ani s Ficom. Tak potom s kým?

Bývalý minister vnútra a známa “kdhácka” persóna Vladimír Palko prišiel s textom, v ktorom navrhuje kresťanom, aby sa dištancovali rovnako od neoliberálneho PS, ako aj od konzervatívnej ľavice (Smer) a národných populistov (SNS).

Zaujímavé, sám Palko sa predsa takejto “čistoty” nepridržiaval, keď pôsobil v koalícii, ktorého súčasťou bolo svojho času i liberálne ANO Pavla Ruska. Vlastne kresťanskí demokrati, ak mohli, vždy si vybrali liberálov a globalistov, nie pro-sociálne a ľudovo orientované strany. Patern poznáme už dlho, a preto nás ani najnovšie počínanie Hlinu, ktoré chce Palko teraz pokrytecky kritizovať, nemôže prekvapovať.

Palkov pohľad je politicky naivný, úplne nerealistický a človek sa až diví, že jeho nositeľom je niekto, kto má vyštudovaný mat-fyz. Pretože práve čísla nás nepustia. Koľko je dnes v slovenskej spoločnosti kresťanov Palkovho typu? 8%? Toľko zvyklo mať KDH. Alebo žeby predsa len o niečo viac? Buďme teda štedrý a povedzme, že možno aj cca 20%, ak budeme vychádzať z výsledkov referenda za rodinu z r. 2015 (hoci vidíme, že väčšina z tých 20% KDH nevolila). Ale dokonca ak aj použijeme najvyšší odhad (teda tých 20%), stále ide o menšinu. A menšinám a menšinovej politike neostáva nič iné, než vytvárať aliancie či koalície s inými. Princíp zastupiteľskej politiky prostredníctvom strán netreba vysvetľovať. Naopak, Palkov prístup by skôr viedol k väčšej marginalizácii kresťanskej politiky. 

Je to na kresťanskom svedomí, či sú im lepší konzervatívni ľavičiari (Smer) a národní populisti, ľudáci (SNS, Harabin, LSNS), hoci aj s mnohými omylmi, ktorých sa za svojej dlhodobej vlády či prítomnosti dopustili a ktoré treba kritizovať a poukazovať na ne, alebo neoliberálna, prefetovaná žumpa PS s jej revolučnými radikalizmami a deštruovaním právneho štátu (prostredníctvom kdejakých korposplaškových “tódových”). Nuž, aj posledné prezidentské voľby ukázali, čo kresťania preferujú, hoci sa im kandidáti ako Harabin a Šefčovič núkali na podnos. Ale inak samozrejme “najväčšia sila”, ako mi svojho času hovoril nejeden nacionalistický kresťan, že áno. 🙂

Kóšer konzervy

Čítam, že psychotický lúzer Matovič si zase nezobral tabletky a robí humbuk pred ministerstvom spravodlivosti aj so svojou tlupou opičiek (o ktorých je známe, že sa neštítia ani brutálneho násilia na ženách). Najnovšie drzo požaduje o.i. vyslovenie nedôvery predsedovi vlády za…Za čo vlastne? Že spolu s ministrom spravodlivosti potrebujú mať na stole aj nejaké dôkazy preukazujúce údajné styky Jankovskej s dnešným slovenským arci-diablom Kočnerom? Čo tam po nejakom právnom štáte, že? Veď ten, dnes mimoriadne zúfalý Matovič, ktorému sa rozpadol poslanecký klub a voliči mu utekajú k “tiež konzervatívcovi” Kiskovi, rád deštruuje už roky.

Iné som však chcel: a to popis politiky, akú dobre stelesňuje Matovičovo OľaNO. Hovorí sa tomu i “kóšer konzervativizmus”. Áno, Oľano sa zvykne označovať za konzervatívnu stranu (hoci väčšina jeho voličov je liberálnejšie orientovaná. Imponuje im však Matovičova agresivita a vulgarita). Je pravdou, že v strane bolo zopár jedincov, ktorí sa oficiálne hlásili ku kresťanstvu a konzervativizmu (napr. Škripek, ktorý však tiež nasadol na anti-ruskú vlnu globalistov), ale bolo by fajn lepšie pochopiť k akému presne. Rovnako je pravdou, že v minulosti tam boli isté osobnosti, ktorých to tiahlo dosť aj do pro-národnej alternatívy (Mezenská, Ritomská – tá však Matoviča, potom čo odišla, veru nešetrila), ale toto všetko je už dávno pasé.

Netreba zabúdať, že Matovič bol schopný v minulosti brániť i islam. Detto jeho podriadená Dubačová, ktorá sa dokonca zúčastnila hanebnej oslavy Ramadánu. Do tretice tiež treba pripomenúť, že ďalšia poslankyňa OĽaNO, mentálne postihnutá nešťastnica Shahzadová, je vydatá za moslima z Pakistánu – klasický príklad tzv. sham marriage. Nestačí vám? Mám z toho dojem, že náboženský fanatik si bude lepšie rozumieť s iným náboženským fanatikom, než s racionalistom – obzvlášť, ak ide o bratov z kmeňa Abraháma.

OľaNO teda reprezentuje typ istého “kóšer konzervativizmu” pripomínajúceho amerických neokonov. Tieto typy si formálne adoptujú konzervatívne pozície v 2-3 bodoch (takmer vždy sú to potraty a/alebo homosexuálne manželstvá, event. “gender ideológia”), ktoré ich majú akože odlíšiť od neo-liberálov (hoci dnes už u mnohých ani toto neplatí). Niežeby uvedené spoločenské problematiky nemali svoju váhu, ale otázky ohľadne migrácie, zahraničnopolitickej orientácie či všeobecne geopolitiky sú predsa len podstatnejšie. A v tomto sú neokoni na jednej vlne s neo-liberálmi.

Dovolím si povedať, že neokoni sú v skutočnosti ešte zákernejší a škodlivejší než štandardná neo-marxistická ľavica – tým, ako sa maskujú. A asi tiež netreba spomínať, kto patrí v USA k najhorlivejším vojnovým štváčom, k tým, ktorí podnecovali a podnecujú vojny na Blízkom východe v záujme Izraela, ktoré spustili súčasnú migračnú krízu a s ňou spojený import islamu do Európy.

OĽaNO sa teda už jasne vyprofilovalo ako pro-globalistická, pro-imigračná, pro-moslimská, sionistická a radikálne neo-liberálna strana s vyslovene anarchistickými, rozvratnými tendenciami. Je to strana spoločenského rozvratu a nestability. A presne to isté platí i pre KDH, obzvlášť teraz, keď ho vedie Lojzo Hlina. Aký postoj zaujal k migračnému paktu? Nuž, opäť nie prekvapivý. Za vzor si tu Lojzo berie známeho ukrývača pedofilov a olizovača mohamedánskych hnátov Bergoglia. A druhý Lojzov vzor? Ďalší zanietený apologetik islamu – nik iný než samotná veľká Mutti, tiež akože kresťanka, tiež akože konzervatívna.

Kresťania na Slovensku voliaci tieto 2 strany sa potrebujú spamätať, prestať si vymývať mozgy sionistickými webmi ako Postoj. To isté platí i pre cirkevnú hierarchiu, ktorá ich podporuje. Žiadna strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská a chce podporovať a udržať kresťanstvo na Slovensku by nemala schvaľovať čokoľvek, čo podnecuje migráciu moslimov do Európy. Islamizmus totiž bol a je smrteľným nepriateľom kresťanstva (a samozrejme nielen jeho).

Pokrytectvo Západu voči Saudskej Arábii

Na dnes len kratšie zamyslenie nad asi najväčším geopolitickým omylom Západu a ukážkou jeho neuveriteľného pokrytectva – obzvlášť v kontexte jeho vzťahu s takými krajinami akú sú napr. Rusko alebo Irán.

Písať budem o quid pro quo Západu so Saudskou Arábiou. V skutočnosti je presnejšie ako o Saudskej Arábii hovoriť o saudskej kráľovskej rodine. Saudská Arábia totiž nie je štát, tak ako štát zvyčajne chápeme, ale ide de facto o súkromný podnik jednej rozvetvenej a veľmi rozmaznanej (a dekadentnej a pokryteckej) rodiny s cca. 15 000 princami (a princeznami) a neexistujúcim rozdielom medzi verejnými a súkromnými zdrojmi. Pre nás nepochopiteľná spoločnosť, ale ako vidíte, svet je rozmanitý a divoký. A môžete sa vsadiť, že je tu veľmi silný záujem udržať tento systém. Veď napokon v rodinnom podniku môžete prelievať peniaze podľa svojej vôle, no nie?

Turisti, ktorí navštívia Rijád sa vraj nevedia vynadívať nad všetkým tým bohatstvom. Tu si však treba uvedomiť holú pravdu: tieto poverčivé saudské kmene aj s ich nechutným wahábizmom by boli akurát tak púštnym skanzenom islamského extrémizmu nebyť toho, že sedia na zlatej žile – rope – a od závislosti Západu od nej (ale tá nemusí, a ani nebude, trvať večne).

Bohužiaľ, kvôli všetkým tým miliardám plynúcim z obyčajného sedenia na rope a následným finančným transakciám, ktoré nám stierajú rozdiel medzi verejným a súkromným, sa tento saudskoarabský, nechutne púštny, saláfizmus zmenil z lokálneho na globálny problém.

Dôsledky tohto všetkému dnes pekne vidíme a pociťujeme i v Európe: neobmedzený tok peňazí rôznym islamským “nadáciám”, ak nie rovno teroristom, zakladanie mešít, madrás a iných islamistických centier na starom kontinente, kde sa vymýva mozog a vyrába nová generácia džihádistov bojujúcich za tyraniu šaríje nad “neveriacimi psami”, ako nás radi nazývajú.

A ako na toto reagoval a reaguje Západ? Nuž, namiesto toho, aby sa snažil vplyv Saudskej Arábie v Európe čo možno najviac oslabovať, tak Saudov ešte vyzbrojuje. A keď po 11.septembri (na ktorom sa podieľali aj Saudi) mal Západ šancu sa vplyvu tejto extrémistickej svoloče zbaviť, tak namiesto toho išiel riešiť paštúnskych talibancov v Afganistane. Lenže tí sú len wahábistickými metastázami, nie zdroj problému, a bez saudských prachov by nikdy nič nedosiahli, ani pes by po nich neštekol.

Tu treba pripomenúť, že aj sám veľký Usáma bin Ládin aj s celou jeho islamo-teroristic kou suitou boli občanmi SA. USA po 11.septembri mali teoretickú možnosť vojenskej invázie, odrezania ropných polí od Saudov, čím by došlo aj priškrteniu kohútikov islamistom po celom svete. Saudi si mohli ponechať svoju teokraciu, Mekku aj s Medinou, avšak celý západ krajiny a východ s ropnými poliami by spravoval Západ.

USA ako najväčšia veľmoc si to v tom čase mohli dovoliť a zároveň ich to mohlo zbaviť pokrytectva v ich zahraničnej politike. Je to totiž do očí bijúca dvojtvárnosť, ak na jednej strane obhajujete demokraciu a tvrdíte, že ju presadzujete vo svete a zároveň ste formálnymi spojencami jednej z absolútne najhorších diktatúr vôbec. Američania by možno týmto spravili vyššie dobro, hoci aj zo sebeckých dôvodov. Lenže nie, radšej umožnili a umožňujú extrémistickému islamskému zlu sa voľne šíriť v európskych krajinách – a to z ich sebeckých, zištných dôvodov. Veru, zdá sa, že kvôli pokrytectvu západných elít nám neostáva nič iné, než si počkať na ropný pád. Čím skôr, tým lepšie.