Kóšer konzervy

Čítam, že psychotický lúzer Matovič si zase nezobral tabletky a robí humbuk pred ministerstvom spravodlivosti aj so svojou tlupou opičiek (o ktorých je známe, že sa neštítia ani brutálneho násilia na ženách). Najnovšie drzo požaduje o.i. vyslovenie nedôvery predsedovi vlády za…Za čo vlastne? Že spolu s ministrom spravodlivosti potrebujú mať na stole aj nejaké dôkazy preukazujúce údajné styky Jankovskej s dnešným slovenským arci-diablom Kočnerom? Čo tam po nejakom právnom štáte, že? Veď ten, dnes mimoriadne zúfalý Matovič, ktorému sa rozpadol poslanecký klub a voliči mu utekajú k “tiež konzervatívcovi” Kiskovi, rád deštruuje už roky.

Iné som však chcel: a to popis politiky, akú dobre stelesňuje Matovičovo OľaNO. Hovorí sa tomu i “kóšer konzervativizmus”. Áno, Oľano sa zvykne označovať za konzervatívnu stranu (hoci väčšina jeho voličov je liberálnejšie orientovaná. Imponuje im však Matovičova agresivita a vulgarita). Je pravdou, že v strane bolo zopár jedincov, ktorí sa oficiálne hlásili ku kresťanstvu a konzervativizmu (napr. Škripek, ktorý však tiež nasadol na anti-ruskú vlnu globalistov), ale bolo by fajn lepšie pochopiť k akému presne. Rovnako je pravdou, že v minulosti tam boli isté osobnosti, ktorých to tiahlo dosť aj do pro-národnej alternatívy (Mezenská, Ritomská – tá však Matoviča, potom čo odišla, veru nešetrila), ale toto všetko je už dávno pasé.

Netreba zabúdať, že Matovič bol schopný v minulosti brániť i islam. Detto jeho podriadená Dubačová, ktorá sa dokonca zúčastnila hanebnej oslavy Ramadánu. Do tretice tiež treba pripomenúť, že ďalšia poslankyňa OĽaNO, mentálne postihnutá nešťastnica Shahzadová, je vydatá za moslima z Pakistánu – klasický príklad tzv. sham marriage. Nestačí vám? Mám z toho dojem, že náboženský fanatik si bude lepšie rozumieť s iným náboženským fanatikom, než s racionalistom – obzvlášť, ak ide o bratov z kmeňa Abraháma.

OľaNO teda reprezentuje typ istého “kóšer konzervativizmu” pripomínajúceho amerických neokonov. Tieto typy si formálne adoptujú konzervatívne pozície v 2-3 bodoch (takmer vždy sú to potraty a/alebo homosexuálne manželstvá, event. “gender ideológia”), ktoré ich majú akože odlíšiť od neo-liberálov (hoci dnes už u mnohých ani toto neplatí). Niežeby uvedené spoločenské problematiky nemali svoju váhu, ale otázky ohľadne migrácie, zahraničnopolitickej orientácie či všeobecne geopolitiky sú predsa len podstatnejšie. A v tomto sú neokoni na jednej vlne s neo-liberálmi.

Dovolím si povedať, že neokoni sú v skutočnosti ešte zákernejší a škodlivejší než štandardná neo-marxistická ľavica – tým, ako sa maskujú. A asi tiež netreba spomínať, kto patrí v USA k najhorlivejším vojnovým štváčom, k tým, ktorí podnecovali a podnecujú vojny na Blízkom východe v záujme Izraela, ktoré spustili súčasnú migračnú krízu a s ňou spojený import islamu do Európy.

OĽaNO sa teda už jasne vyprofilovalo ako pro-globalistická, pro-imigračná, pro-moslimská, sionistická a radikálne neo-liberálna strana s vyslovene anarchistickými, rozvratnými tendenciami. Je to strana spoločenského rozvratu a nestability. A presne to isté platí i pre KDH, obzvlášť teraz, keď ho vedie Lojzo Hlina. Aký postoj zaujal k migračnému paktu? Nuž, opäť nie prekvapivý. Za vzor si tu Lojzo berie známeho ukrývača pedofilov a olizovača mohamedánskych hnátov Bergoglia. A druhý Lojzov vzor? Ďalší zanietený apologetik islamu – nik iný než samotná veľká Mutti, tiež akože kresťanka, tiež akože konzervatívna.

Kresťania na Slovensku voliaci tieto 2 strany sa potrebujú spamätať, prestať si vymývať mozgy sionistickými webmi ako Postoj. To isté platí i pre cirkevnú hierarchiu, ktorá ich podporuje. Žiadna strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská a chce podporovať a udržať kresťanstvo na Slovensku by nemala schvaľovať čokoľvek, čo podnecuje migráciu moslimov do Európy. Islamizmus totiž bol a je smrteľným nepriateľom kresťanstva (a samozrejme nielen jeho).

Pokrytectvo Západu voči Saudskej Arábii

Na dnes len kratšie zamyslenie nad asi najväčším geopolitickým omylom Západu a ukážkou jeho neuveriteľného pokrytectva – obzvlášť v kontexte jeho vzťahu s takými krajinami akú sú napr. Rusko alebo Irán.

Písať budem o quid pro quo Západu so Saudskou Arábiou. V skutočnosti je presnejšie ako o Saudskej Arábii hovoriť o saudskej kráľovskej rodine. Saudská Arábia totiž nie je štát, tak ako štát zvyčajne chápeme, ale ide de facto o súkromný podnik jednej rozvetvenej a veľmi rozmaznanej (a dekadentnej a pokryteckej) rodiny s cca. 15 000 princami (a princeznami) a neexistujúcim rozdielom medzi verejnými a súkromnými zdrojmi. Pre nás nepochopiteľná spoločnosť, ale ako vidíte, svet je rozmanitý a divoký. A môžete sa vsadiť, že je tu veľmi silný záujem udržať tento systém. Veď napokon v rodinnom podniku môžete prelievať peniaze podľa svojej vôle, no nie?

Turisti, ktorí navštívia Rijád sa vraj nevedia vynadívať nad všetkým tým bohatstvom. Tu si však treba uvedomiť holú pravdu: tieto poverčivé saudské kmene aj s ich nechutným wahábizmom by boli akurát tak púštnym skanzenom islamského extrémizmu nebyť toho, že sedia na zlatej žile – rope – a od závislosti Západu od nej (ale tá nemusí, a ani nebude, trvať večne).

Bohužiaľ, kvôli všetkým tým miliardám plynúcim z obyčajného sedenia na rope a následným finančným transakciám, ktoré nám stierajú rozdiel medzi verejným a súkromným, sa tento saudskoarabský, nechutne púštny, saláfizmus zmenil z lokálneho na globálny problém.

Dôsledky tohto všetkému dnes pekne vidíme a pociťujeme i v Európe: neobmedzený tok peňazí rôznym islamským “nadáciám”, ak nie rovno teroristom, zakladanie mešít, madrás a iných islamistických centier na starom kontinente, kde sa vymýva mozog a vyrába nová generácia džihádistov bojujúcich za tyraniu šaríje nad “neveriacimi psami”, ako nás radi nazývajú.

A ako na toto reagoval a reaguje Západ? Nuž, namiesto toho, aby sa snažil vplyv Saudskej Arábie v Európe čo možno najviac oslabovať, tak Saudov ešte vyzbrojuje. A keď po 11.septembri (na ktorom sa podieľali aj Saudi) mal Západ šancu sa vplyvu tejto extrémistickej svoloče zbaviť, tak namiesto toho išiel riešiť paštúnskych talibancov v Afganistane. Lenže tí sú len wahábistickými metastázami, nie zdroj problému, a bez saudských prachov by nikdy nič nedosiahli, ani pes by po nich neštekol.

Tu treba pripomenúť, že aj sám veľký Usáma bin Ládin aj s celou jeho islamo-teroristic kou suitou boli občanmi SA. USA po 11.septembri mali teoretickú možnosť vojenskej invázie, odrezania ropných polí od Saudov, čím by došlo aj priškrteniu kohútikov islamistom po celom svete. Saudi si mohli ponechať svoju teokraciu, Mekku aj s Medinou, avšak celý západ krajiny a východ s ropnými poliami by spravoval Západ.

USA ako najväčšia veľmoc si to v tom čase mohli dovoliť a zároveň ich to mohlo zbaviť pokrytectva v ich zahraničnej politike. Je to totiž do očí bijúca dvojtvárnosť, ak na jednej strane obhajujete demokraciu a tvrdíte, že ju presadzujete vo svete a zároveň ste formálnymi spojencami jednej z absolútne najhorších diktatúr vôbec. Američania by možno týmto spravili vyššie dobro, hoci aj zo sebeckých dôvodov. Lenže nie, radšej umožnili a umožňujú extrémistickému islamskému zlu sa voľne šíriť v európskych krajinách – a to z ich sebeckých, zištných dôvodov. Veru, zdá sa, že kvôli pokrytectvu západných elít nám neostáva nič iné, než si počkať na ropný pád. Čím skôr, tým lepšie.

Islamoboľševizmus (alebo o spolupráci európskej ľavice a islamu)

V mojom kratšom článku o islamskom totalitarizme som odmietol často používaný výraz “islamofašizmus”, pretože mám za to, že ide o nesúdorodé spojenie. Ponúkol som návrh, či by nebolo správnejšie skôr písať o “islamoboľševizme” (keď už sa používa bežne výraz židoboľševizmus, prečo nie aj toto?). Vidím totiž viac podobnosti medzi islamom a marxizmom než s fašizmom.

Schválne, skúsme to takto:

  1. Moslimovia – Proletariát
  2. Kafír – nepriateľ proletariátu
  3. Kalifát – diktatúra proletariátu
  4. Korán – Kapitál

Dialektika je tu naozaj prekvapivo podobná. Ale islam bol predsa len úspešnejší ako komunizmus z jedného veľmi podstatného dôvodu: sľubuje totiž svojim stúpencom večný raj po smrti, čiže niečo, čo sa nedá dokázať. Na druhej strane Marx sľúbil ľuďom raj už tu na zemi. A vieme ako tento raj vyzeral a dopadol: vyše 100 miliónov mŕtvych (okrem iného).

O niečom možno vypovedá aj apologetika či afinita k islamu zo strany mnohých európskych ľavičiarov či ľavicových strán (u nás našťastie politická ľavica reprezentovaná Smerom týmto netrpí – naopak, všetkým je dobre známy Ficov výrok o moslimských komunitách a tvrdom monitorovaní moslimov).

Západní ľavičiari svojho času nemali problém obhajovať i stalinizmus. Dnes sa zase z nich stali v podstate ochrancovia moslimov a presadzovatelia moslimskej imigrácie a tvorby moslimských separátnych spoločenstiev (getá).

Prečo? Je možné, že tu zohráva svoju rolu i predstava, že s moslimami zdieľajú napríklad odpor voči trhu, voči bohatým a mocným (u moslimov to však často znamená odpor voči židom, kresťanom či všeobecne bielym/Západniarom), ďalej i odpor voči establishmentu a túžbu po beztriednej spoločnosti založenej na sociálnej spravodlivosti – a to je pre moslimov kalifát (v ňom sú všetci predsa moslimovia, t.j. nábožensky beztriedni). Aj platenie zakátu bohatšími tým chudobnejším je pre ľavičiarov možno niečo ako milionárska daň.

Jednoducho takýchto styčných bodov medzi ľavicou a islamistami by sa dalo nájsť celkom dosť a zdá sa, že sa to odrazilo či odráža i politicky – napr. priamou podporou moslimského terorizmu: sýrskych “rebelov”, palestínkych teroristov či rôznych “umiernených” arabských “jarných snežienok”, samozrejme aj pri “refugees welcome”, t.j. prachprostým vítaním moslimských imigrantov či zvolením takej krajiny ako je Saudská Arábia do rady pre ľudské práva, čo je teda naozaj totálny výsmech ľudským právam.

Táto islamofília ľavičiarov sa odráža aj v ich kritickejšom postoji k štátu Izrael. Ľavičiari síce nemajú taký problém kritizovať Izrael za niektoré akcie ako je napr. bombardovanie Gazy, sú však úplne ticho, keď im ich palestínski bubuši masakrujú napr. gejov a lesby v Ramalláhu, surovo popravujú politických odporcov alebo vymývajú mozgy malým deckám, ktoré sa potom odpaľujú v autobusoch.

Veru, vtedy ani nepípnu. V očiach západných ľavičiarov sú to totiž takmer vždy len slušnučkí, okupovaní chudáčikovia a to, že sa chovajú ako najhoršie zvieratá musí byť dané len frustráciou z okupácie. Určite tam nezohráva svoju rolu arabská kultúra, islamský dogmatizmus či feudálne klanové usporiadanie podporujúce inbríding, v ktorom ťavy majú viac práv ako ženy a náboženské menšiny dokopy a kde vládne krvná pomsta a neúcta k akýmkoľvek občianskym právam.

Zasnení ľavičiari si teda dnes islam romantizujú rovnako ako si v minulosti romantizovali ZSSR. Nikto z týchto naivných komančov totiž nestrávil poriadny čas v daných krajinách. Západ vo svojom orientalistickom romantizme, v ktorom zlí belosi kolonizovali hrdé púštne národy totiž akosi nepostrehol, že arabskí moslimovia nie sú synmi, ale otcami púšte.

Po islame zostáva len piesok a zničené starobylé pamiatky. Beduínske kozy postupne spásli všetku zeleň daných oblastí a v takom Egypte si zase moslimovia vykurovali múmiami stany a ničili pyramídy. A neskutočne skorumpované moslimské spoločnosti si svojimi sektárskymi vojnami nakoniec zničili aj to, čo im Francúzi a iní Európania pracne vybudovali – od Alžíru až po Bejrút. Je to stále dookola ten istý asociálny príbeh. A dnes vďaka bláznivej podpore zo strany nielen ľavičiarov (viď aj Merkelbaba a jej CDU) si moslimovia prinášajú svoje sektárske vojny aj do Európy.

Ale pointa ku ktorej sa chcem dopracovať je pochopenie, že ľudia sú si neni rovní vo svojej intelektuálnej kapacite. Nemôžu fungovať v rovnakých rámcoch v rámci ktorých posudzujú svoje konanie. Náboženstvá (najmä tie abrahamické) sú ideálne pre ľudí s IQ pod 95. Naopak, racionalizmus začne dobre fungovať u ľudí s IQ nad 105. Jednoduché štruktúry dobre pracujú pre jednoduchých ľudí. A islam je veľmi jednoduchý na pochopenie, veľmi simplistický rámec. No a moslimovia sú očividne veľmi jednoduchí ľudia (IQ 83). Preto to celé tak dobre funguje – a preto sa títo ľudia stále tak pridŕžajú islamu napriek informačnému veku.

Islam podobne ako marxizmus je teda štruktúra určená predovšetkým “roľníkom”: ľuďom permanentne ignorantským a chudobným. A radikálny islam je už vyslovene marxizmus pre najhlúpejších.

Islam a homosexualita

Dnes som tu uverejnil prieskum o arabskej religiozite (ktorá začína klesať), ale daný prieskum obsahoval i ďalšie zaujímavé údaje. Tu máte percento Arabov schvaľujúcich tzv. vraždy “zo cti” a homosexualitu.

Okrem toho, že vraždy ženských príbuzných v rámci rodín sú v arabsko – moslimskom svete schvaľované viac ako homosexualita, tak zarazí najmä korelácia medzi akceptáciou oboch fenoménov. Môže tam byť nejaký súvis?

Možno to súvisí s tým, že tzv. náhradková homosexualita (ktorú však treba rozlišovať od “pravej” alebo “jadrovej” homosexuality), s ktorou sa dá pomerne často stretnúť i v base, je viac bežná v miestach, kde je väčšia segregácia pohlaví, kde sú ženy viac strážené. Mnoho mladých moslimských mužov má tak sťažený prístup k ženám, a preto diskrétny “náhradkový” homosex (zvyčajne s homosexuálnym transsexuálom/veľmi zženštilým homosexuálom) bude ticho tolerovaný.

A nejde len o homosexualitu. V moslimskom svete je veľmi rozšírená i beštialita/zoofília (najmä v odľahlých, vidieckych oblastiach) ako forma náhrady za ženu – posvätená i miestnymi klerikmi.

Inak veľmi prekvapivé sú výsledky pre Libanon, ktorý patrí k arabským krajinám, ktoré sú najviac pozápadnené a liberalizované. Západný liberalizmus ide ruka v ruke s väčšou akceptáciou LGBT, ale v prípade Libanonu sú výsledky kontradiktórne, keďže ten vykazuje jednu z najnižších akceptácií homosexuality.

Pri tomto prieskume by však bolo dobré vedieť, ako presne boli formulované otázky a kde a ako sa prieskum uskutočnil.

Ak chceme skúmať vzťah islamu a homosexuality, treba si uvedomiť jednu základnú vec, ktorá nie je Západniarom až taká známa: Väčšina Arábie nepovažuje muža, ktorý “vráža” za “homosexuála”. Za “homosexuála” je považovaný jedine ten, kto je penetrovaný, resp. zaujíma pasívnu pozíciu pri sexe (dokonca ak sa to deje i proti jeho vôli. Koniec koncov aj znásilnená žena býva často považovaná za tú, ktorá “stratila česť”). Ide teda o veľmi odlišné porozumenie slova “homosexuál”, než ako ho vnímajú ľudia na Západe. Mimochodom, takéto nazeranie na sexualitu (nerieši sa pohlavie, ale to či je jedinec aktívny alebo pasívny) bolo typické aj pre starý Rím a množstvo iných tradičných spoločností.

Každopádne, podrobnejšie o komplexnosti vzťahu medzi islamom a homosexualitou píše Martin Konvička vo svojom článku “Homoušení dle Šárie”.

Zaujímavý je i tento dokument o populárnych sexuálnych otrokoch bači-bázi (mladší adolescentní muži až chlapci) v Afganistane:

Ruská pozícia voči islamu

Ruskú pozíciu voči islamu formujú 3 faktory:

  1. moslimské komunity v Rusku (a s nimi spojené pretrvávajúce nepokoje v regióne severného Kaukazu)
  2. prevažne moslimské komunity v bývalých sovietskych republikách Strednej Ázie.
  3. túžba udržať tlak zo strany moslimskej geopolitiky zo Stredného východu a južnej Ázie mimo územia Ruska.
Pokračovať v čítaní článku “Ruská pozícia voči islamu”

Voltaire o abrahámizme

Áno, Voltaire patril k tým, ktorí sa s tým veľmi nesr…no dobre, nedávali si servítku pred ústa. 🙂 Čo by s ním dnes robil taký Danko? 🙂

O kresťanstve

“Naše náboženstvo je nepochybne to najsmiešnejšie, najabsurdnejšie a najkrvavejšie náboženstvo aké kedy infikovalo tento svet. Vaše veličenstvo urobí ľudskej rase večnú službu, ak vykorení túto neslávnu poveru. Nehovorím to, ak sa nachádzam medzi spodinou, ktorá nie je hodná toho byť osvietená a je kedykoľvek vhodným adeptom pre žart, hovorím to, ak sa nachádzam medzi čestnými ľuďmi, medzi ľuďmi, ktorí vedia rozmýšľať, medzi tými, ktorí si želajú rozmýšľať…Mojou jedinou ľútosťou v umieraní je, že vám nemôžem pomôcť v tomto šľachetnom pláne, najdôležitejšom a najrešpektovanejšom na aký môže ľudská myseľ poukázať.”

(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)

O islame

“Korán učí strachu, nenávisti, pohŕdaniu ostatnými, vražde ako legitímneho prostriedku pre rozšírenie a zachovanie tejto satanskej doktríny. Hovorí s opovrhnutím o ženách, klasifikuje ľudí do tried a volá po krvi a ešte viac krvi. Napriek tomu mal ten obchodník s ťavami (Mohamed) vzbudiť vzburu vo svojej dedine v spojení s nejakými biednymi stúpencami, ktorých presvedčil, že hovorí s anjelom Gabrielom, že sa pýši tým, ako bol prevezený do neba, kde obdržal časť tejto nezrozumiteľnej knihy, ktorej každá strana uráža zdravý rozum, aby nakoniec títo stúpenci vzdali hold tejto knihe. Sľubuje, že uvrhne krajinu do železa a ohňa, že podreže hrdlá otcov a unesie dcéry, že dá porazeným na výber medzi jeho náboženstvom alebo smrťou: toto nemôže ospravedlňovať žiaden človek, minimálne, ak sa nenarodil ako Turek alebo ak táto povera neuhasila v ňom všetko prirodzené svetlo.”

(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)

O judaizme

“V krátkosti, považujeme židov za ignorantských a barbarských ľudí, ktorí dlho spájali to najpodlejšie lakomstvo s najodpornejšou poverou a najnezmieriteľnejšou nenávisťou pre každý národ, ktorým boli tolerovaní a obohatení. “

(Filozofický slovník)

…Títo (Židia) sa, všetci do jedného, rodia s krikľavým fanatizmom v srdciach, tak ako Bretónci a Nemci sa rodia so svetlými vlasmi. Vôbec by som nebol prekvapený, keby títo ľudia v budúcnosti privodili skazu ľudskej rasy.“

( Lettres de Memmius a Cicéron (1771)

Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia

Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.

Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.

Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia”