Čaputová je podľa Focusu najdôveryhodnejšia

Focus prišiel s novým prieskumom dôveryhodnosti politikov, ktorý ukazuje nárast dôveryhodnosti “slniečkovej” barbíny v prezidentskom úrade. Ja by som z tých čísiel veľkú vedu nerobil – veď napokon Kiskovi istú dobu vyšla podpora na úrovni 70%. Veľa robí samotný úrad prezidenta, ktorý by mal všeobecne požívať najväčšiu vážnosť. A za Čaputkou tu stojí taká mediálno-propagandistická mašinéria až hanba. Vzhľadom na vynaložené úsilie korpo-splaškov a úrad, ktorý zastáva by Čaputa v skutočnosti mala mať omnoho vyššie čísla dôveryhodnosti.

Na chvoste prieskumu sa ocitol Harabin. Hmm? Čo nám na to povie šialená krava a troll z Karibiku, ktorá sa nedávno oháňala výsledkom Focusu ohľadne preferencií politických strán? 🙂

Tu sú čísla niektorých ďalších (relatívne) pro-národných strán. Trochu ma prekvapilo koľko voličov LSNS dôveruje Pellegrinimu (ktorý predbehol Harabina, Kollára i Danka). Focus robil prieskum po zverejnení Ficovho videa, kde komentoval kauzu Mazurek.

Truban v prieskume totálne prepadol

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO (a o nej vieme, že zvykne prichádzať s pro-opozičnými číslami) si holohlavého dílera drog s potkaním ksichtom a kérkami, ktorý má o.i. problém s koktaním, želá za premiéra “až” 2,8 % občanov. Trubana predbehli aj také mená ako Harabin či Kotleba – ľudia, ktorým tu mainstream média, na rozdiel od ich obľúbeného Trubana, robia ťažko negatívnu reklamu.

A tentoraz by sa Truban nemal vyhovárať na to, že “ešte nie je taký známy”. Veď značnú časť leta sa tu rozoberala jeho drogová aféra, útoky na robotníkov a iný idiotizmus (aby to bolo následne prekryté Kočnerom). Ľudia ho už dobre poznajú – a očividne nechcú. Veď napokon aj iným opozičníkom pripadajú Trubanove ašpirácie ako nebetyčná trúfalosť. Nicholsonová mala výnimočné osvietenie: áno, nevyspelý chlapec s prehnanými ambíciami. Teraz nám aj AKO predostrelo, že toto si o ňom myslí takpovediac celé Slovensko.

Ani s Trubanom, ani s Ficom. Tak potom s kým?

Bývalý minister vnútra a známa “kdhácka” persóna Vladimír Palko prišiel s textom, v ktorom navrhuje kresťanom, aby sa dištancovali rovnako od neoliberálneho PS, ako aj od konzervatívnej ľavice (Smer) a národných populistov (SNS).

Zaujímavé, sám Palko sa predsa takejto “čistoty” nepridržiaval, keď pôsobil v koalícii, ktorého súčasťou bolo svojho času i liberálne ANO Pavla Ruska. Vlastne kresťanskí demokrati, ak mohli, vždy si vybrali liberálov a globalistov, nie pro-sociálne a ľudovo orientované strany. Patern poznáme už dlho, a preto nás ani najnovšie počínanie Hlinu, ktoré chce Palko teraz pokrytecky kritizovať, nemôže prekvapovať.

Palkov pohľad je politicky naivný, úplne nerealistický a človek sa až diví, že jeho nositeľom je niekto, kto má vyštudovaný mat-fyz. Pretože práve čísla nás nepustia. Koľko je dnes v slovenskej spoločnosti kresťanov Palkovho typu? 8%? Toľko zvyklo mať KDH. Alebo žeby predsa len o niečo viac? Buďme teda štedrý a povedzme, že možno aj cca 20%, ak budeme vychádzať z výsledkov referenda za rodinu z r. 2015 (hoci vidíme, že väčšina z tých 20% KDH nevolila). Ale dokonca ak aj použijeme najvyšší odhad (teda tých 20%), stále ide o menšinu. A menšinám a menšinovej politike neostáva nič iné, než vytvárať aliancie či koalície s inými. Princíp zastupiteľskej politiky prostredníctvom strán netreba vysvetľovať. Naopak, Palkov prístup by skôr viedol k väčšej marginalizácii kresťanskej politiky. 

Je to na kresťanskom svedomí, či sú im lepší konzervatívni ľavičiari (Smer) a národní populisti, ľudáci (SNS, Harabin, LSNS), hoci aj s mnohými omylmi, ktorých sa za svojej dlhodobej vlády či prítomnosti dopustili a ktoré treba kritizovať a poukazovať na ne, alebo neoliberálna, prefetovaná žumpa PS s jej revolučnými radikalizmami a deštruovaním právneho štátu (prostredníctvom kdejakých korposplaškových “tódových”). Nuž, aj posledné prezidentské voľby ukázali, čo kresťania preferujú, hoci sa im kandidáti ako Harabin a Šefčovič núkali na podnos. Ale inak samozrejme “najväčšia sila”, ako mi svojho času hovoril nejeden nacionalistický kresťan, že áno. 🙂

Kóšer konzervy

Čítam, že psychotický lúzer Matovič si zase nezobral tabletky a robí humbuk pred ministerstvom spravodlivosti aj so svojou tlupou opičiek (o ktorých je známe, že sa neštítia ani brutálneho násilia na ženách). Najnovšie drzo požaduje o.i. vyslovenie nedôvery predsedovi vlády za…Za čo vlastne? Že spolu s ministrom spravodlivosti potrebujú mať na stole aj nejaké dôkazy preukazujúce údajné styky Jankovskej s dnešným slovenským arci-diablom Kočnerom? Čo tam po nejakom právnom štáte, že? Veď ten, dnes mimoriadne zúfalý Matovič, ktorému sa rozpadol poslanecký klub a voliči mu utekajú k “tiež konzervatívcovi” Kiskovi, rád deštruuje už roky.

Iné som však chcel: a to popis politiky, akú dobre stelesňuje Matovičovo OľaNO. Hovorí sa tomu i “kóšer konzervativizmus”. Áno, Oľano sa zvykne označovať za konzervatívnu stranu (hoci väčšina jeho voličov je liberálnejšie orientovaná. Imponuje im však Matovičova agresivita a vulgarita). Je pravdou, že v strane bolo zopár jedincov, ktorí sa oficiálne hlásili ku kresťanstvu a konzervativizmu (napr. Škripek, ktorý však tiež nasadol na anti-ruskú vlnu globalistov), ale bolo by fajn lepšie pochopiť k akému presne. Rovnako je pravdou, že v minulosti tam boli isté osobnosti, ktorých to tiahlo dosť aj do pro-národnej alternatívy (Mezenská, Ritomská – tá však Matoviča, potom čo odišla, veru nešetrila), ale toto všetko je už dávno pasé.

Netreba zabúdať, že Matovič bol schopný v minulosti brániť i islam. Detto jeho podriadená Dubačová, ktorá sa dokonca zúčastnila hanebnej oslavy Ramadánu. Do tretice tiež treba pripomenúť, že ďalšia poslankyňa OĽaNO, mentálne postihnutá nešťastnica Shahzadová, je vydatá za moslima z Pakistánu – klasický príklad tzv. sham marriage. Nestačí vám? Mám z toho dojem, že náboženský fanatik si bude lepšie rozumieť s iným náboženským fanatikom, než s racionalistom – obzvlášť, ak ide o bratov z kmeňa Abraháma.

OľaNO teda reprezentuje typ istého “kóšer konzervativizmu” pripomínajúceho amerických neokonov. Tieto typy si formálne adoptujú konzervatívne pozície v 2-3 bodoch (takmer vždy sú to potraty a/alebo homosexuálne manželstvá, event. “gender ideológia”), ktoré ich majú akože odlíšiť od neo-liberálov (hoci dnes už u mnohých ani toto neplatí). Niežeby uvedené spoločenské problematiky nemali svoju váhu, ale otázky ohľadne migrácie, zahraničnopolitickej orientácie či všeobecne geopolitiky sú predsa len podstatnejšie. A v tomto sú neokoni na jednej vlne s neo-liberálmi.

Dovolím si povedať, že neokoni sú v skutočnosti ešte zákernejší a škodlivejší než štandardná neo-marxistická ľavica – tým, ako sa maskujú. A asi tiež netreba spomínať, kto patrí v USA k najhorlivejším vojnovým štváčom, k tým, ktorí podnecovali a podnecujú vojny na Blízkom východe v záujme Izraela, ktoré spustili súčasnú migračnú krízu a s ňou spojený import islamu do Európy.

OĽaNO sa teda už jasne vyprofilovalo ako pro-globalistická, pro-imigračná, pro-moslimská, sionistická a radikálne neo-liberálna strana s vyslovene anarchistickými, rozvratnými tendenciami. Je to strana spoločenského rozvratu a nestability. A presne to isté platí i pre KDH, obzvlášť teraz, keď ho vedie Lojzo Hlina. Aký postoj zaujal k migračnému paktu? Nuž, opäť nie prekvapivý. Za vzor si tu Lojzo berie známeho ukrývača pedofilov a olizovača mohamedánskych hnátov Bergoglia. A druhý Lojzov vzor? Ďalší zanietený apologetik islamu – nik iný než samotná veľká Mutti, tiež akože kresťanka, tiež akože konzervatívna.

Kresťania na Slovensku voliaci tieto 2 strany sa potrebujú spamätať, prestať si vymývať mozgy sionistickými webmi ako Postoj. To isté platí i pre cirkevnú hierarchiu, ktorá ich podporuje. Žiadna strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská a chce podporovať a udržať kresťanstvo na Slovensku by nemala schvaľovať čokoľvek, čo podnecuje migráciu moslimov do Európy. Islamizmus totiž bol a je smrteľným nepriateľom kresťanstva (a samozrejme nielen jeho).

Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom “bielostužkovcov” sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) –  napriek tomu, že len pred rokom Fico “pro-life” agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto pro-life agenda vrátane pripisovanie osobnosti blatocystám spoločne s dogmatickou mantrou “od počatia” [1] je takmer výhradne nábožensky motivovaná záležitosť. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chormíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]

Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude najmenej ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]

Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenie mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Áno, v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči “oslobodeniu” ženy spod diktátu “kresťanského patriarchátu”, t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr.i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.

Poznámky:

[1] “počatie” nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším akému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú “kultúra života”. Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo “inocentovi”. Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)

PS je anti-ľudové hnutie pre zbohatlíkov

Viac ľavicový Štefunko bol nakoniec odsunutý v prospech korporátneho panáčika Trubana

Tento americký projekt Esetu je čitateľnejší než jeho tvorcovia asi chceli. Táto strana je vyslovene anti-ľudové hnutie, lepší popis má momentálne ani nenapadá. Strana pre solventných, pre Bratislavu, nie pre pracujúcu triedu, nie pre normálnu slovenskú majoritu a rodinu. Poďme sa pozrieť s čím nedávno prišli. Dobré zhrnutie ponúkla poslankyňa za Sme rodina Petra Krištúfková (zdroj Facebook):

SABATIKAL NIE JE TO, ČO SLOVENSKÉ RODINY POTREBUJÚ ❗️

Priznám sa, že návrh Progresívneho Slovenska, ktoré chce po budúcich voľbách viesť vládu, ma zaskočil. To vážne chcú zaviesť tzv. sabatikal, teda voľno na pol roka pre každého, kto odpracoval viac ako 10 rokov? A Sociálna poisťovňa to má preplatiť vo výške 70% z čistej mzdy? Prvé mi napadlo: „Pre koho tento návrh vlastne chystajú? Kto si môže dovoliť polročný „reset“ od práce a zníženie mesačného príjmu? No tí najbohatší. A my sa im na reset a polročnú dovolenku máme poskladať cez odvody všetkých v Sociálnej poisťovni. To fakt myslia vážne?“ Tak ešte raz si položme otázku: „Kto si môže dovoliť odísť z práce na pol roka a žiť zo 70% mesačného príjmu?!“ Najbohatší ľudia. 
Určite nie učiteľky, zdravotné sestry, robotníčky, živnostníčky, ktoré sa starajú o deti a možno aj samé, tie sú naozaj vyhoreté, alebo zrobené ako taký kôň a „reset“ potrebujú ako soľ. 
Takže, poďme sa poctivo baviť o riešeniach, ktoré naozaj pomôžu rodinám. Vedci a ekonómovia stále viac diskutujú na tému štvordňového pracovného týždňa. Je vedecky dokázané, že skrátený pracovný týždeň zvyšuje výkon a efektivitu práce zamestnancov. Kým k tomuto opatreniu príde, tak určite by bolo na mieste, na začiatok skrátiť pracovný týždeň pre matky so školopovinnými deťmi. Pracovný týždeň by sa pre ne skončil v piatok o 12 hodine.

Najlepšie sa však anti-ľudovosť PS ukáže pri jeho lídrovi Michalovi Trubanovi. Tu ho máte v plnej “kráse”:

Viete, s takými typmi ako Truban som sa potýkal celý život – či už na strednej alebo na vysokej. Viem si ho veľmi dobre zaradiť: synáčik pochybného zbohatlíka s jointom v ruke, ktorému sa dvere ľahko otvárali a ktorý pohŕda “špinavými a lenivými robošmi”.

Darmo sa dnes vykrúca z toho, že bol v čase, keď prezentoval svoje opovrhujúce výroky o pracujúcich ľuďoch “nedospelý”. Ja som mal tiež 18 rokov a v živote by som sa ani v tomto veku, a ani v mladšom, takto o pracujúcej triede nevyjadroval. Napokon sám z nej pochádzam a som na to ľudsky hrdý. Nie, toto nebola “mladícka nerozvážnosť”, ale ide o typickú mentalitu a postoj “trubanovských” typov. Samozrejme, že dnes mu neostáva nič iné než sa od tých nechutných výrokov dištancovať. Ale je to len kamufláž. Mentalita, prístup a reálpolitika od reality odstrihnutého “bratislavského” snobizmu ostali.

Kto zneužíva Mečiara?

LenOn is back. Alebo aspoň by veľmi chcel, a preto vraj chce založiť novú stranu. Viac nám povedia Parlamentné listy:

Podľa Mečiara sa bude od ostatných strán odlišovať vo všetkom.

„Od chápania počiatkov demokracie a výstavby štátu cez sociálnu politiku, ekonomickú politiku,“ objasňuje pre Plus JEDEN DEŇ.

Čo sa týka politickej časti, tam je najzaujímavejšia tá pasáž, ktorá hovorí o odtrhnutí sa politiky od voliča aj politických strán od voliča a zmena celého systému výberu poslancov aj funkcionárov, ktorí budú priamo volení na systém väčšinový,“ vracia sa k svojej dávnej myšlienke Mečiar.

Spoluprácu s Harabinom nevylučuje.

Toto je naozaj veľmi zlý vtip. Neviem, kto tu manipuluje s týmto senilným starcom, ale k dobru Slovenska to neprispeje ani náhodou – skôr naopak, zakladanie kvázi pro-národných strán s takýmito ľuďmi pôsobí priam ako sabotáž. Mečiara ako prvý začal vykopávať známy ezoterický striptér Rostas, čím vzbudil vlnu rozhorčenia a zakrátko svoju alternatívnu “epopej” započal i Harabin. Toho malo síce zmysel podporovať v prezidentských voľbách (i ja sám som mu otvorene vyjadril podporu), ale stranícka politika je už iná partia.

Môj postoj je dnes veľmi jednoduchý: ktokoľvek kto za súčasných podmienok založí tzv. pro-národnú stranu bez toho, aby s ňou chcel vstúpiť do väčšej volebnej koalície s inou, zabehnutou pro-národnou stranou, je jednoducho sabotér (prečítajte si čo momentálne tliacha Harabin). Národná scéna potrebuje v prvom rade jednu vec: zjednocovať, zjednocovať a ešte raz zjednocovať. Ak Harabin nemieni ísť do dvojkoalície s Kotlebom (aj keď chápem, že tam je to zložité – nielen preto, že Kotleba je tiež egomaniak) alebo s SNS, ale bude len kradnúť hlasy a vytvárať rozbroje, tak si žiadnu podporu nezaslúži. Harabinovi bola ponúknutá možnosť spolupráce s LSNS, takže ak to myslí s tou straníckou politikou seriózne, tak by mal ísť s nimi.

Predovšetkým, Mečiar a Harabin nie sú len príliš starí (je mi ľúto, ale životaschopné politické hnutie potrebuje stavať na mladšej, energickej krvi, nie na zdiskreditovaných politikoch na dôchodku) a pochybní, ale nikdy to vlastne ani neboli žiadni poriadni národovci či idealisti. Momentálne títo ľudia zacítili istý trend, tak sa chcú na staré kolená zviesť. A niekto im očividne radí – a to vskutku zle. Nech už teda ide o kohokoľvek (žeby naozaj lexovci, ktorí sa chcú pomstiť Ficovi?), tak k nemu pristupovať ako k ďalšiemu škodcovi a rozbíjačovi národných síl.