Vladimír Putin kritizuje liberalizmus a tvrdí, že sa stal obsolentným

A má samozrejme pravdu. Poďme sa (skratkovito) pozrieť, čo presne Putin povedal v exkluzívnom interview pre Financial Times.

V rozhovore pre FT v Kremli v predvečer summitu G20 v japonskej Osake, ruský prezident povedal, že “liberálna myšlienka “prežila svoj účel”, s tým ako sa verejnosť obrátila proti prisťahovalectvu, otvoreným hraniciam a multikulturalizmu.

V texte sa ďalej píše, ako Putinove odmietanie liberalizmu súznie s populistickými lídrami ako Trump, Orbán či Salvini.

Podobne ako vyššie spomenuté trio aj Putin kritizoval Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie prijať viac ako milión “sýrskych utečencov” (kto príčetný si dnes myslí opak?). Jasne sa vyjadril, že išlo o “kardinálnu chybu“. Zároveň pochválil Donalda Trumpa za jeho snahu zastaviť tok migrantov a drog z Mexika.

Podľa Putina “liberáli dnes nemôžu diktovať ostatným tak, ako to robili v posledných desaťročiach”. Ďalej dodal, že liberálna myšlienka predpokladá, že nie je potrebné nič robiť. Otvorene hovorí, že migranti môžu beztrestne zabíjať, pľundrovať alebo znásilňovať, pretože ich práva z titulu ich postavenia migrantov sú chránené.

Putin ďalej riešil i vzťahy s USA a UK. Vyslovil obavu z toho, že by tu mohli byť opäť “jadrové preteky” medzi USA a Ruskom. Studená vojna medzi ZSSR a USA bola podľa neho zlá vec, ale minimálne sa dodržiavali počas nej isté pravidlá. Dnes sa však Putinovi zdá, že tu nie sú nijaké pravidlá.

Putin po vzore Salviniho alebo Marine Le Pen tiež tvrdí, že liberálne vlády sa nestarajú o bezpečnosť občanov. Namiesto toho chránia zločincov a pretláčajú bezduchý multikulturalizmus spoločne s LGBTQAPPXYZ + agendou:

“Nepokúšam sa nikoho uraziť, pretože my (Rusi) sme boli odsúdení za našu údajnú homofóbiu. Ale my nemáme problém s LGBT osobami. Bože chráň, nechajte ich žiť, ako chcú. Ale niektoré veci sa nám zdajú už prehnané. Dnes tvrdia, že deti sa môžu hrať na 5 alebo 6 genderov.

Nech je každý šťastný, nemáme s tým žiaden problém”, dodal. Ale toto nesmie zatieniť kultúru, tradície a tradičné rodinné hodnoty miliónov ľudí tvoriacich základné obyvateľstvo.”

O europeizácii Ameriky

Spojené štáty behom posledných 10-12 rokov prešli ohromnými spoločenskými zmenami, ktoré nie je na škodu bližšie zanalyzovať – aj z hľadiska predpovedania ďalšieho vývoja vzťahov medzi touto veľmocou a zvyškom sveta. Fascinujúca je jednak rýchlosť tejto zmeny, ako i skutočnosť, že najlepšie sa dá táto zmena vyjadriť tak, že Amerika sa postupne stáva európskou krajinou. Áno, národné gró Ameriky vytvorili ľudia európskeho pôvodu, ale spoločnosť tejto krajiny bola dlho v mnohých svojich tendenciách okato odlišná.

Pokračovať v čítaní článku “O europeizácii Ameriky”

Flynnov efekt do r. 2100

Istý odborný prieskum z r. 2016 založený o.i. aj na odpovediach expertov na psychometriu sa pokúsil načrtnúť budúcnosť Flynnovho efektu (Flynn + Lynn = múdry).

Autor James Thompson následne uskutočnil zhrnutie prieskumu vo svojom stĺpčeku.

Dva hlavné dôvody, prečo dôjde k ukončeniu Flynnovho efektu na Západe sú:

  1. skutočnosť, že ľudia s nižším IQ majú viac detí (inak povedané dysgenika)
  2. migrácia z krajín globálneho juhu.

Anatolyn Karlin nám ponúka nasledujúce prognózy vývoja sveta, pokiaľ ide o Flynnov efekt na IQ

1.Východná Ázia: +- 0: Ťažko povedať odkiaľ pochádzajú najvyššie odhady. Japonsko a Južná Kórea sú dnes už plne rozvinuté a zdá sa, že maximalizovali potenciál Flynnovho efektu, zatiaľ čo čínske ukazovatele z hľadiska vzdelávania, výživy a sociálneho blahobytu – ako to býva pre komunistické krajiny typické – sú vyššie ako jej HDP na obyvateľa. A prvé menované sú viac dôležité pre rozvoj IQ než čisté bohatstvo. Každopádne, akékoľvek ďalšie marginálne zisky Číny z Flynnovho efektu budú potlačené dysgenikou, ktorá začala pôsobiť na Čínu už od 60 -tych rokov (Wang et al., 2016)

2. India +-10: India má v súčasnosti IQ okolo 80 podľa IQ testov i PISA testovania. Karlin sa domnieva, že genotypové IQ Indie môže byť až 95 bodov, hoci tu bude silná diferenciácia kastou. Bohužiaľ, zdá sa, že i v Indii sú dysgenické trendy silnešie, rovnako pokiaľ ide o regióny (špinavý, chudobný a zvyčajne negramotný Bihár je najplodnejší, zatiaľ čo Kerala so svojimi úspechmi v matematike a vládnou kompetenciou má najmenej detí), ako aj kasty (nízke kasty majú najvyššiu fertilitu, zatiaľ čo podiel brahmanov klesá najmenej od 30-tych rokov).

3. Afrika +-10. V súčasnosti má okolo 70-75, ale je tu podozrenie, že by mohla mať slušných 85-90. Ale to by sa musela Afrika ohromne socio-ekonomicky rozvinúť, tak aby dokázala plne využiť Flynnov efekt. A o tom má Karlin pochybnosť.

4. Latinská Amerika – 3. Len zopár krajín Latinskej Ameriky môžeme dnes popisovať ako skutočný Tretí svet, obzvlášť to neplatí pre tie najvýznamnejšie v regióne. Výživa je tu dnes celkom primeraná (napr. Brazília skonzumuje viac mäsa na obyvateľa než Nemecko). Flynnove zisky boli pravdepodobne v tomto regióne už dosiahnuté. Medzitým budú pôsobiť dysgenické trendy, silné medzi elitami, zatiaľ čo pôvodná underclass s nižším IQ bude aj naďalej expandovať.

5. Arabské/moslimské krajiny – 3. V tomto regióne to záleží od toho, či jeho obyvatelia konečne začnú brať vážne dysgeniku spôsobovanú manželstvami medzi bratrancami a sesternicami. Ak by s touto praxou prestali, mohli by zvýšiť svoje IQ až o 10 bodov. Bohužiaľ, len zopár krajín ako Tadžikistan berú varovania vážne, väčšina ich ignoruje a tvrdohlavo zotrváva na bratraneckých manželstvách. Vzhľadom k tomu arabské a moslimské IQ bude pravdepodobne aj ďalej upadať kvôli dysgenike a úniku mozgov z dôvodu budúcich geopolitických kŕčov (a podľa niektorých výpočtov nakoniec solárna energia dosiahne paritu s nákladmi fosílnych palív. Čo sa potom stane s krajinami ako Saudská Arábia, keď stratia svoje ropné nájomné?)

6. Austrália +- 0. Akákoľvek skromná dysgenika je v Austrálii zrušená silne kognitívnou, elitárskou imigračnou politikou tejto krajiny.

7. Východná Európa – 3. U tohto regiónu je menšia pravdepodobnosť, že bude zaplavený imigrantmi z Tretieho sveta, prinajmenšom ak sa z Nemecka nestane totálna skládka. Stredná a východná Európa však už maximalizovala Flynnov efekt, zatiaľ čo v nej pokračuje odliv mozgov a prehlbuje sa cigánsky problém. Zopár bodov môžu však získať Ukrajina a Rusko, ak bude podľa očakávania ustupovať ich alkoholická epidémia – hoci tieto oblasti majú tiež imigračné problémy (centrálna Ázia = niečo ako Mexiko pre USA). Obzvlášť Ukrajina vyslovene krváca z odlivu mozgov a tento proces bude pravdepodobne pokračovať. A napokon rozmnožovacie paterny sú tu rovnako dysgenické ako v západnej Európe.

8. Izrael – 5. Ten sa pravdepodobne prepadne, keďže tupší nacionalisti a náboženskí fanatici tu výrazne prevyšujú v počte detí osvietených sekularistov. Plus majú tiež problém s odlivom mozgov.

9. Kanada +- 3. Má podobnú imigračnú politiku zameranú na kognitívnu elitu ako Austrália, avšak popri tom importuje aj somálskych utečencov a obdobný dysgenický materiál.

10. Škandinávia – 4. Sweden Yes!

11. Západná a stredo-západná Európa – 4. Silná dysgenika a obrovský zásah do IQ kvôli prisťahovalectvu ľudí z Tretieho sveta. Na druhej strane je to tlmené väčším prílevom inteligentnejších stredomorských Európanov.

Celkový výsledok Západu -4

12. Južná Európa – 6. Zníženie spôsobuje výrazná imigrácia z Tretieho sveta, veľký odliv mozgov do severnej Európy a pravdepodobne tie najsilnejšie dysgenické rozmnožovacie paterny na svete.

13. USA – 3. Latinská Amerika bude samozrejme pokračovať vo svojom pumpovaní do tejto oblasti, avšak dysgenické trendy medzi bielymi Američanmi sú relatívne mierne, navyše USA priťahujú kognitívnu elitu z celého sveta a hispánsky baby boom ustúpil po Veľkej recesii a sľuboch Trumpa, že postaví veľký, prekrásny múr. Vyhliadky USA sú teda optimistickejšie než by mnohí predpokladali. Navyše ak sa Európa dostane do recesie, USA môžu očakávať veľký kognitívny nárast zo strany bohatších Európanov utekajúcich pred dôsledkami svojich skorších (a zlých) politických rozhodnutí.

Zdroj: The FLynn Effect to 2100.

Orbán a Američania

Chcel som už skôr napísať niečo i k stretnutiu Orbána s Trumpom či všeobecne o jeho vzťahu k Amerike. Tak teda dnes a veľmi stručne. Predovšetkým, stretnutie medzi oboma “alfa-samcami” sa zdalo byť veľmi vrelé a evidentne tam zafungovala istá chémia (treba napísať, že aj stretnutie s Pellegrinim pôsobilo, že si Trump s ním dobre porozumel. Evidentne je tu zvýšený záujem o krajiny V4. A myslím, že Trump by mohol mať istú slabosť pre Slovanov či pozitívnejší náhľad na nich vzhľadom na výber jeho partneriek :-)).

Trump sa vyjadril na adresu Orbána, že je to “tvrdý a rešpektovaný chlap” a vyzdvihol jeho prístup k imigrácii a vyslovene sa vyjadril, že Maďarsko a USA majú dnes obdobný prístup ku globálnym problémov a k ilegálnej migrácii. Treba napísať, že dnes nejde len o obdiv Trumpa, ale všeobecne amerických konzervatívcov. Taká Annie Applebaumová napr. píše o tom, že Orbánovo Maďarsko je dnes u mnohých konzervatívnych intelektuálov z Ameriky vnímané ako vzor pre jeho obranu kresťanskej Európy. Ide tu o niečo podobné, ako keď niektorí americkí ľavičiari v minulosti obdivovali ZSSR.

Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Trumpa spoločne s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Oproti Szijjártovi sedí John Bolton.

Tu by som dnes chcel zdôrazniť jedno: v slovenskej alternatíve sa dnes pomerne často kritizuje slovenská vláda, predovšetkým kvôli pro-americkým aktivitám Lajčáka. Lenže Orbánovo Maďarsko, prezentované tzv. alternatívou tiež často za vzor, je dnes viac pro-americké ako Slovensko. Maďari totiž už podpísali s Američanmi kontroverznú zmluvu o obrannej spolupráci. Sám maďarský minister zahraničia Szijjártó pri tejto príležitosti tiež označil USA za „skutočného priateľa a strategického spojenca“. Orbán sa niekedy v alternatíve vynáša až do nebies, ale v realite tiež robí veľa kompromisov. Ale treba tiež povedať, že tieto kompromisy sa častokrát robia práve i preto, aby krajiny, resp. ich lídri mali “pokoj”. Istý druh poklonkovania, obzvlášť ak je spojený s nakupovaním amerických zbraní a istými ústupkami vo vojenskej sfére, je totiž ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec v iných oblastiach, event. vás USA nebudú toľko kritizovať pri vašej domácej politike.

Maďari sú viac pro-americkí ako stredoeurópsky priemer

A na záver ešte jeden prieskum. Maďarský inštitút pod názvom Nézőpont Institute prišiel s prieskumom, podľa ktorého až 59% Maďarov má pozitívny pohľad na USA. Daný inštitút skúmal 12 krajín a zistil, že stredoeurópsky priemer je 54% v prospech pro-amerického postoja. 22% Maďarov nevníma Ameriku pozitívne.

Pokiaľ ide o ostatné krajiny V4, tak ako najviac pro-americkí sa ukázali byť (neprekvapivo) Poliaci (66% respondentov vyjadrilo kladný vzťah k USA), potom Česko (62% ), nasledované Maďarskom (59) a Slovenskom (50%). Slováci sú teda z krajín V4 najmenej pro-americkí a až 44% z nich vyjadrilo negatívny postoj k USA, čo je najviac z krajín V4. A slovenská politika to trochu (treba porovnať so susedmi) i odzrkadľuje.

Zdroje:

  1. Trump Praises Orbán: ‘He’s a Tough, but Respected Man’
  2. Survey: Hungarians more Pro-American than C European Average

Otázka o Číne, 3.časť: Má Čína spojencov?

Autor: Curt Doolittle

Čína nemá spojencov. Má iba “závislých”.

Takýto princíp je však ústredný pre východoázijské zmýšľanie. Neexistuje tu žiadna rovnosť. Za každých okolností musí byť niekto nadradený a druhý podriadený.

Keď Konfucius nemohol vyriešiť nejaký politický problém, tak nariadil všetkým ľuďom organizovať sa do paternalistickej hierarchie smerom od cisára na vrchole až po novorodenca.

Keď čínska história hovorí o “kráľovstve stredu” má na mysli “centrum sveta”, kde sú Číňania na vrchole.

Čínske myslenie požaduje zachovanie harmónie – čo znamená neprerušovanie statusovej hierarchie. A to za cenu čohokoľvek, dokonca i možnosti vyhnúť sa pravde.

Čínskymi stratégiami sú oddiaľovanie a klamanie, zatiaľ čo rozvíjajú svoje útočné a defenzívne schopnosti až dokým s konkurenciou nepotrebujú rokovať, ale môžu ju jednoducho obísť.

V ich prípade ide o veľmi paternalistický model uvažovania. Nejde nevyhnutne o zlé zmýšľanie, a to pre jednoduchý dôvod: čínska snaha o harmóniu a paternalizmus sú do istej miery zakorenené v ich (skôr spornej) morálke.

Číňania sú schopní s kľudom vyzabíjať milióny vlastných ľudí, ak to bude nevyhnutné a venujú oveľa menšiu pozornosť hodnote ľudského života ako západniari (alebo indoeurópania vo všeobecnosti) pre ktorých je ťažké ich uvažovanie pochopiť.

Takže nie, Čína nemá spojencov, má iba nepriateľov, podriadených a kandidátskych podriadených.

Toto je všetko, čo je skutočne potrebné na pochopenie čínskej politiky, kultúry a civilizácie. Podobne ako suverenita, reciprocita a pravda sú všetkým pre pochopenie Západu. V tomto zmysle teda nie sme veľmi kompatibilné civilizácie.


Otázka o Číne, 2.časť: Bol “socializmus s čínskymi charakteristikami” v Číne úspešný?

Autor: Curt Doolittle

Nie, nebol. To čo prináša Číne úspech je štátny korporativizmus. Čína je riadená ako zisková spoločnosť s 1 miliardou obyvateľov využívajúc svoju medzigeneračnú schopnosť vytvárať modernú konzumnú ekonomiku tým, že hýbe obrovské počty ľudí z vidieka do mestských centier v nádeji, že takto vytvára udržateľnú hospodársku rýchlosť.

Výsledok je zatiaľ celkom dobrý, ale podobne ako experiment Francúzskej revolúcie nie je stále dokončený, tak i Čína má pred sebou ešte dlhú cestu. Stále ide o veľmi chudobnú a veľmi skorumpovanú krajinu, ktorá aj zostáva veľmi chudobnou a skorumpovanou.

A kapitál uteká z krajiny podobne ako potkany opúšťajúci potápajúcu sa loď – celkom dobrý dôkaz, že tí, ktorí žijú zo zdrojov chápu, že to čoskoro môže skončiť.