Ríša vs. národný štát

V zásade sa môžeme stretnúť s 2 spôsobmi akými udržiavajú moderné štáty svoje identity nedotknutými: ríša alebo národný štát. Ktorá z týchto možností je lepšia? Aké majú výhody a nevýhody? Poďme si ich teda trochu bližšie rozobrať. (Priemerné IQ jednotlivých národov, ktoré som spomenul v texte pochádza z tohto webu).

1.Ríša

Ríšu radíme k veľmi starobylej forme vlády, ktorá bola prvýkrát dotiahnutá takmer do dokonalosti starými Peržanmi prostredníctvom ich byrokratických satrapií. Neskôr bola táto forma adoptovaná napr. Alexandrom Macedónskym, a potom antickým Rímom. V stredoveku sme sa zase mohli stretnúť s Byzantskou ríšou a Svätou ríšou rímskou. V novoveku sme tu mali samozrejme Španielsku ríšu, ktorá siahala až do Ameriky, Habsburgskú ríšu a neskôr Britské impérium, ktoré dosiahlo pomyselný vrchol. V súčasnosti túto formu vlády reprezentuje Rusko a Čína a do značnej miery i USA.

Vo všetkých týchto ríšach existuje moc priznaná aj nižším pozíciám autority, ktoré sa podriaďuje cisárovi alebo kráľovi, ktorí zvyčajne spravujú celú ríšu, a preto sa rôznym kmeňom a etnickým skupinám zvyčajne povoľuje vláda nejakého ich vlastného miestneho kráľa alebo lokálneho vazala. Kvôli multietnickej a multikultúrnej povahe ríše je potrebné, aby cisár alebo kráľ toleroval rozhodnutia viacerých menších kráľovstiev alebo kmeňov, ktoré nasledujú vlastné kultúrne či náboženské postoje. Tí najmúdrejší vládcovia ríš tomu dobre chápu, či už to bol Kýros II. Veľký z Perzie, rímski cisári alebo Karol V., cisár Svätej ríše rímskej, ktorý toleroval rozhodnutie jeho nezávislých štátov vyznávať luteránsku vieru. Taktiež východný ortodoxný vodca Vladimír Putin musí tolerovať rozmanité ľudové spôsoby a preferencie viacerých kmeňov, ktoré obývajú jednotlivé republiky jeho obrovskej ríše. Pokiaľ ide o IQ, tak v súčasnosti majú ríše pomerne vysoké hodnoty – Rusko (97) a Čína (105).

Povedal by som, že medzi pravicovými reakcionármi/disidentmi budú najviac uprednostňovať ríšu tradiční katolíci. Nijako im ich postoj nevyčítam, ale mali by mať vždy na pamäti, že ríše kvôli svojej obrovskej územnej rozlohe, budú nevyhnutne zahŕňať rôzne náboženské skupiny, s ktorými sa musí zaobchádzať dôstojne. Ak by katolíci v tomto zlyhali mohli by sa priblížiť k stavu, ktorý poznáme na Blízkom východe u islamských totalitaristov. Nepochybujem však, že dnešní európski katolíci sú omnoho slušnejší ľudia než moslimskí radikáli na to, aby vytvorili takýto typ štátu/ríše.

Z osobností, ktoré favorizovali ríšu pred národným štátom by som osobne vypichol Nietzscheho, ktorý sníval o pan-európskej ríši. Jeho preferencia mohla vyplývať z jeho záujmu o štúdium klasikov a pravdepodobne i romantického idealizmu, ktorý prechovával k Rímskej ríši.Treba spomenúť i Európsku úniu, ktorá je v podstate akýmsi pokračovaním Rímskej ríše, avšak bohužiaľ pervertovaným. Ak by sme sa mali z EU poučiť minimálne v jednej veci, tak je to skutočnosť, že ríše nevyhnutne potrebujú dobrých lídrov – inak sa z nich stanú smrtiace pasce.

Ríša má pochopiteľne svoje výhody – napr. dáva možnosť malým skupinám ľudí a kráľovstiev, ktoré by inak boli veľmi zraniteľné, aby sa zjednotili pod väčšiu spoločnú obranu. Je tiež jedným zo spôsobov ako zosúladiť tradicionalizmus a hierarchiu s multietnickou doménou – čo je však vždy ťažké vytvoriť a kontrolovať, pretože podmienkou je tu skutočnosť, že všetci jej členovia sú ochotní žiť pod jednou strechou.

Ako negatívum treba spomenúť, že ríše sa zvyčajne, hoci nie vždy, zvyknú rozpadať kvôli konfliktným záujmom rozmanitých etnických skupín, ktoré ju obývajú. Je to takpovediac nevyhnutná súčasť životného cyklu ríše, ak dôjde k odporu menších vládcov kvôli nedostatku zdieľanej identity. Ak sa teda usilujete o stabilnejší model vlády než je ríša, potom by ste mali preskúmať národný štát.

2. Národný štát

Nacionalizmus, napriek rozšírenej predstave, nevznikol počas Osvietenstva alebo v súvislosti s reformáciou (viď často spomínaní husiti). V skutočnosti je koncept národného ostrovného štátu pravdepodobne prvým konceptom národného štátu na Západe počnúc gréckou polis a raným Rímskym štátom. Bol to boj za národný štát proti jeho podmaneniu impériom, keď kráľ Leonidas a 300 statočných Sparťanov bojovalo proti Peržanom pri Termopylách. Fundamentálnou črtou tohto typu vlády je, že zachováva identitu jednej etnickej skupiny s jednou kultúrou, ktorá zvyčajne riadi len územie, na ktorom táto etnická skupina žije. Kultúra a etnicita obyvateľov národného štátu je zachovávaná skrz prísne imigračné zákony – niečo od čoho sa moderný Západ v poslednom období výrazne vzdialil.

Historicky i v súčasnosti medzi reakcionármi mám dojem, že izolacionistický, nacionalistický prístup bol a je preferovaný najmä medzi pravoslávnymi, protestantmi, pohanmi a nenáboženskými jedincami.

Túžba po nezávislom národnom štáte bola pravdepodobne jedným z dôvodov rozchodu východnej Európy s katolíckou cirkvou v r. 1054 a taktiež stála za rozhodnutým severoeurópskych krajín rozísť sa s Rímom počas reformácie. Tieto národy cítili (či už správne alebo nie), že katolícka cirkev je príliš internacionalistická, čím je narúšaná ich národná suverenita. Z toho dôvodu si vytvorili vlastné národné cirkvi, ktoré boli zvyčajne vo vzájomnom spoločenstve buď v rámci pravoslávnej komúny, alebo spoločenstva anglikánskych, kalvínskych či luteránskych cirkví.

V súčasnosti existuje hneď niekoľko pozoruhodne dobre rozvinutých národov, ktoré nasledujú model ostrovného nacionalizmu, aby si udržali svoje etnické a kultúrne identity. Zaujímavým faktom je, že ide o krajiny s najvyšším priemerným IQ na svete: Island (101), Japonsko (105), Južná Kórea (106) a Hong Kong (108).

Práve týmto môžete pekne argumentovať, keď vám nejaký kaviarensky povaľač (údajne intelektuál) začne tvrdiť, že nacionalizmus je ideológia “hlúpych a neschopných vidlákov.”Vo všeobecnosti sú tieto štáty celkom technologicky vyspelé. Ich ostrovný mono-etnický a mono-kultúrny status vytvára pocit etnokultúrnej bezpečnosti a stability, ktoré umožňujú jednotlivcom sústrediť sa viac na rozvoj vedy a techniky (ktoré tiež zvyšujú IQ prostredníctvom Flynnovho efektu).

Inak povedané, ľudia tu môžu pretláčať vedu, pretože nemusia venovať svoj čas a energiu na udržanie nedotknutosti svojej identity skrz rôzne kultúrne vojny. Štát tu udržiava identitu ľudí v nedotknutom stave skrz prísnu imigračnú politiku a niekedy i tradičné národné náboženstvo. Toto je veľká výhoda oproti ríši: existencia pocitu zjednotenej identity a pocitu moci vytvárať si vlastné pravidlá. To zároveň vedie k silnejšiemu zmyslu národnej hrdosti, než sa môže dosiahnuť v rámci ríše.

Záver

Rôzne stratégie budú fungovať pre rôznych ľudí a budú mať rôzne výsledky. Keď uvažujem o realistických politických cieľoch, radšej by som žil v samostatnom etnickom štáte ako v ríši, ale tiež si uvedomujem, že na obranné účely môže byť nevyhnutné nejaké paneurópske impérium. Problém dnešnej EU napr. nie je až tak v jej forme, ako skôr v jej ideológii a bolo by veľkou chybou ju striktne zavrhnúť. V romantickom postoji som si tiež dobre vedomý toho, že práve ríša môže poskytnúť dôležitú príležitosť na politické spájanie všetkých ľudí európskeho pôvodu vrátane európskych Američanov žijúcich v USA a Latinskej Amerike s vlasťami ich predkov v Európe, s čím by som nemal väčší problém, pokiaľ sa Amerika niekedy ideologicky uzdraví.

One thought on “Ríša vs. národný štát

  1. Zaújmavá úvaha, no pár slovami nemožno vyjadriť zložitosť otázky a tak niet divu, že sa v článku ukazuje množstvo trhlín a nepresností. V prvom rade ríšu stmeluje nejaká spoločná ideológia. Centralistické riadenie z jedného miesta a úradná reč. Ostatné dezintegračné prvky sú len trpené pre vysokú náročnosť na vykonanie ich potierania a slabý konečný výsledok, či dokonca za výsledky zhoršujúce konečný stav. Napríklad čo vy Slováci, strpíte aj ďalší úradný jazyk okrem Slovenčiny? Kde sú aj ďalšie Slovenské nárečia okrem toho, z ktorého bol vytvorený jediný platný úradný jazyk?V tomto zdánlivo multi-kulti svete charta ludských práv a slobôd nahradila úlohu niekdajšej Biblie ktorú súčasná inkvizícia používa proti svojim odporcom. Keďže spôsoby vládnutia sa vo svojej podstate nemenia tak ani v minulosti neboli inakšie, len v špirále času a udalostí ktoré majú snahu sa neustále opakovať len na vyššej úrovni pod inými nálepkami. Komunisti mali snahu vo svojej ateistickej multi-kulti ríši pretláčať na úkor iných ideológií, vraj že sa v ich mene napáchalo vela zla. Tak v mene ateizmu páchali zločiny tie svoje a otrieskali o hlavu učenie Marxizmu-leninizmu každému, kto zmýšlal ináč v ich vlastnej komunite(r.68), alebo aj mimo nej:-). Katolicizmus vraj padne na úroveň islámu, ak si nedá pozor? Skôr si dávajte pozor vy, ktorí si namýšlate že pevne stojíte. Osmanská ríša bola do svojho rozpadu a pri svojej štátnaj ideológii Islámu tolerantná, samozrejme tam kde musela. Zaújmavá situácia vznikla v jej Španielskej kolónii ďaleko od ideologického centra, kde vzniklo doslovne semenište volnomyšlienkárstva. Naopak, po jej rozpade rôzne súperiace sekty Alávitov, Vahábistov, Sunitov Šítov…viedli rôzne krvavé spory o svoju národnú identitu. Tak ako spomenutí Protestanti v Anglicku počas krízy v Katolicizmu, kde došlo ku krvavému prenasledovaniu Katolíkov. Ale inak zaújmavá poznámka o tkzv.”národnú slobodu” Angličanov. Totížto k národnooslobodzovaciemu hnutiu v Sev.Írsku sa prikladal vždy len “náboženský” význam. K ďalšiemu bodu článku: tkzv. vysoké IQjuhoKórejského národa. Čo je to ten juhoKórejský národ, kde paradoxne jestvuje vysoká koncentrácia Katolíkov a hlavne Amerických okupačných vojsk? Takisto je nutno poukázať na ďalšiu významnú skutočnosť pri úvahách na otázku: Ríša-“vlastný národný” štát-áno či nie? Keď jestvovali také prekážky pri kolonizácii Európy ako Rakúskouhorská ríša, podporovali sa národy a “ich národné” štáty ako náhradný žalár národov-Československo. Teraz keď sú prekážkou národy a ich národné štáty, tak sa pretláča ideológia multikulturalizmu, ale spôsobom, kde sa v štátoch podporujú vnútorné susedské spory a vzájomná nenávisť, no nenávisť voči migrantom a votrelcom zvonka sa trestá. Možnože som príliš naklonený konšpiráciám a táto poznámka na záver vypadá trochu odveci, ale zaújma ma neodbytná otázka či Spartakovo povstanie bolo v starovekom Ríme spontánne a nápad otrokov, alebo zosnované zvonka na vyvolanie chaosu za účelom vyprovokovať prevrat a rozvrat v Ríme. Príklad z naších nedávnych i terajších udalostí na odôvodnenosť môjho podozrenia je neúrekom. Otázok a poznámok je vela, možno väčším rozsahom než samotný článok. Jozef

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s