Evola o náboženstve a iniciácii

Mali by sme rozlišovať svet náboženstva od iniciácie. Nie je tu však možné zabrániť istému schématizmu. V zásade existujú náboženstvá, v ktorých je prítomná iniciácia a z tohto pohľadu dejín náboženstva sa v skutočnosti niektoré náboženstvá vyvinuli z oblasti, ktorá mala pôvodne iniciačný charakter. Došlo k tomu tak prostredníctvom procesu popularizácie, sploštenia a externalizácie pôvodných učení a praktík. Obzvlášť je to charakteristické pre budhizmus: existuje tu skutočná priepasť medzi tým, čo môže byť nazvané čistou “doktrínou prebudenia” a súvisiacimi praktikami pôvodného budhizmu a náboženstvom, ktoré sa následne šírilo.

Pokračovať v čítaní článku “Evola o náboženstve a iniciácii”

Krása je objektívny atribút korelujúci s inteligenciou


Moji čitatelia možno budú poznať japonského vedca Satoshiho Kanazawu, ktorého som prvýkrát predstavil na Prope v článku “Pôvod ideológií a ich nositelia”.

Rád by som upozornil na niekoľko jeho starších textov, ktoré vyšli v rokoch 2009 a 2010 na webe Psychologytoday. Ide o texty, v ktorých sa zaoberá vzťahom medzi fyzickou atraktivitou a inteligenciou.

Kanazawa tiež v ďalších svojich textoch vysvetľuje, že krásu nemožno vnímať ako subjektívnu, ale ako objektívnu a merateľnú hodnotu. V uvedených článkoch nás Kanazawa oboznamuje so štúdiami, ktoré zistili silnú koreláciu medzi fyzickou krásou a inteligenciou či vzdelaním.

Pokračovať v čítaní článku “Krása je objektívny atribút korelujúci s inteligenciou”

Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch

Po oboznámení sa s pojmom, cieľmi, históriou a predpokladmi eugeniky sa bližšie pozrieme na jej jednotlivé metódy či programy. Pri nich je dôležité vyjasniť si, či chceme presadzovať eugeniku na báze dobrovoľnosti alebo povinnosti. Vzhľadom na súčasný liberálny systém a jeho legislatívu by bolo presadenie povinných eugenických opatrení pomerne komplikované, hoci nie úplne vylúčené (prípad povinnej sterilizácie u osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony). Na druhej strane väčšina eugenických praktík si žiadne povinné direktívne postupy nevyžaduje a stojí a padá na dobrovoľnosti, finančnej a inej podpore či motivácii a vzdelávacích programoch. Eugenický program nie je teda v žiadnom rozpore s princípmi liberálnej demokracie. Naopak, je možné argumentovať, že upieranie niektorých eugenických metód jednotlivcom je v rozpore s ľudskými právami.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch”

Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť

Eugenika – slovo, ktoré okamžite vzbudí u mnohých kontroverzie, predovšetkým skrz svoju nešťastnú asociáciu s nacistickým Nemeckom. Ide o smer či vedný obor často opradený natoľko negatívnym významom, že tvorí doslova akýsi mystický príbeh – príbeh o tom ako sa údajne pseudovedecké hnutie maskované altruistickým cieľom pomôcť ľudským masám zmenilo na barbarskú genocídu miliónov ľudí.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť”

Rýchlosť kultúrnej zmeny

Pozeral som video z r. 1958, kde sa egyptský prezident Džamál Abd an-Násir, svojho času považovaný za jedného z najcharizmatickejších a najpopulárnejších arabských lídrov, vysmieva z návrhu jedného popredného člena Moslimského bratstva, aby egyptské ženy nosili povinne hidžáb.

Toto zaujímavé video nám môže poslúžiť ako ilustrácia istej pozoruhodnej skutočnosti: k prekvapujúcemu oživeniu islamského fundamentalizmu v oblastiach Blízkeho východu a Afriky, teda niečoho, čo sa v istom časovom bode zdalo byť predurčeným k tomu, aby ostalo len reliktom z minulosti, na ktorom sa budú ľudia z týchto oblastí zabávať podobne ako Násir a jeho politickí priaznivci.

Pokračovať v čítaní článku “Rýchlosť kultúrnej zmeny”

Zvýšenie pôrodnosti – očakávanie vs. realita

O nízkej pôrodnosti v Európe som písal už niekoľkokrát. Čítal som rozhovor s terajšou ministerkou školstva Lubyovou a rezolútna odpoveď na poslednú otázku ma najprv trochu zaskočila. Lenže naozaj sa pani ministerka mýli?

Väčšina pokusov o výraznejšie zvýšenie pôrodnosti na Západe behom posledných desaťročí viac či menej zlyhala. Mnohých však prekvapí, že tieto pokusy zlyhali dokonca v NS Nemecku napriek výrazne pro-rodinnej politike tejto ideológie a nedostatku feminizmu. Pozrite sa na graf vo fóre.

Vyberám z fóra:

Napriek všetkému tlaku verejnosti, pôrodnosť v Tretej Ríši sa nikdy nedostala na úroveň posledného obdobia “dekadentných” 20- tich rokov (Weimarská republika). Napriek tomu, že príjemcovia manželských pôžičiek mali medzi rokmi 1933 až 1939 360 000 detí, nie je jasné, či tieto pôrody boli priamo výsledkom vládnych odmien. Behom 30-tych rokov sa neustálo zvyšovalo percento potratov. Išlo o trend, ktorý autori vládnej správy považovali za “ohromujúci”! vzhľadom na nacistickú pro-rodinnú legislatívu a propagandu. Zhodnotenie štatistík plodnosti v krátkom čase nevyhnutne predstavuje problém.

V prípade Nemecka v 30-tych rokoch môžeme predbežne konštatovať, že snaha dramaticky zvýšiť plodnosť, tak ako si to predstavovali sociálni plánovači, zlyhala, hoci treba dodať, že nemecká plodnosť zostala relatívne vysoká v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi národmi.

Ani ten najlepšie premyslený pro-natalistický program akéhokoľvek industrializovaného štátu signifikantne neovlyvnil túžbu rodičov po deťoch. Rodičia brali do úvahy vyšší štandard života, atmosféru NS Nemecka, náklady na výchovu detí a nedostatok bytov, a preto limitovali počet svojich detí. Trend smerom k malým rodinám sa ukázal byť neriešiteľným.

Dokonca ani striktné presadzovanie anti-potratového zákona nemalo žiaden väčší vplyv. Funkcionár v SS odhaduje, že v r. 1936 bolo uskutočnených 500 000 potratov.

“Skutočnosť, že mnohé z týchto potratov je spáchaných v rasovo najcennejších kruhoch, ako uviedol, vzdorovalo spoločenským plánovačom. Ak by sa týmto potratom mohlo zabrániť, za 20 rokov by sme mali o 200 plukov naviac”. Veľmi málo sa zmenilo aj koncom 30-tych rokov, kedy štatistici odhadovali, že potraty sa pohybovali od 500 000 do 1 milióna každý rok. Dokonca i nižšia hodnota by naznačovala, že potraty prevýšili počet detí narodených v manželstvách podporených pôžičkami…”

Claudia Koontz, Mothers in the Fatherland, pp. 186-7

Vidíme, že ani systém tak pro-rodinne orientovaný ako bolo NS Nemecko nedokázal zvýšiť pôrodnosť, tak ako bolo plánované. Samozrejme, že celková pôrodnosť bola stále lepšia než je tomu dnes, ale ide skôr o to poukázať na isté limity a trendy modernej, industriálnej či post-industriálnej spoločnosti, ktoré ani silná iniciatíva štátu neprekoná.

Ako chceme teda docieliť zvýšenie pôrodnosti dnes, t.j. v časoch, keď máme vynález hormonálnej antikoncepcie, feminizmus dosiahol svoj vrchol, religiozita konštantne upadá (dokonca napriek o niečo vyššej pôrodnosti silne veriacich ľudí), mladí muži sú zahltení na webe pornografiou a predovšetkým bytová a celkovo finančná situácia reálne neumožňuje časti mladej populácie založenie rodiny?

Problematika nízkej pôrodnosti je teda multifaktoriálna a bude si vyžadovať komplexné opatrenia. My sme sa mohli stretnúť s nejakými pokusmi zvýšiť pôrodnosť aj v dnešnom liberálnom Nemecku, kde vláda utratila miliardy eur, aby odvrátila demografickú časovú bombu: od zvýšenie vládnych príspevkov rodinám s deťmi cez rôzne benefity pre rodičov, ktorí zostanú doma s novorodencom, náhrady za pracovné voľno pre nových otcov a rozšírenie služieb dennej starostlivosti o dieťa. Napriek všetkému tomuto úsiliu sa nepodarilo zvýšiť nemeckú pôrodnosť, ktorá sa už cca 40 rokov pohybuje na nízkej úrovni okolo 1.4 dieťaťa na ženu.

Na záver len dodám, že pokles pôrodnosti bol v mnohom pozitívnym trendom predovšetkým pokiaľ ide o udržateľnosť zdrojov, obmedzenie záťaže pre prírodu či lepšiu starostlivosť o samotné deti. Problémom sa stal predovšetkým z dôvodu, že sa nám týmto trendom zatiaľ nepodarilo adekvátne prispôsobiť ekonomiku a sociálny systém a je tu možnosť istého kolabsu v budúcnosti.

Negatívom je tiež skutočnosť, že napriek tomu, že pokles pôrodnosti je globálny fenomén, tak medzi jednotlivými krajinami, kontinentami či civilizačnými oblasťami sú príliš veľké rozdiely. Tretí svet zaznamenal prudký populačný rast a aj terajšia migračná kríza je jedným z jej dôsledkov.

Prioritou č. 1 by teda malo byť zníženie populačného rastu v krajinách tretieho sveta (o tom však inokedy). Rovnako platí, že zachovná hodnota populácie by nemala byť jediným kritériom. Rozhodujúca by mala byť kvalita populácie, nie kvantita, preto skutočne racionálna pro-natalistická politika by sa mala orientovať len na niektoré, t.j. stredné a vyššie vrstvy spoločnosti, nie na tú najnižšiu a najviac patologickú.