O treste smrti

Trest smrti – áno alebo nie? Väčšina z nás bola istotne niekedy konfrontovaná s touto otázkou. Osobne môžem spomenúť napríklad hodiny etickej výchovy počas gymnaziálneho štúdia, kde sme rozoberali o.i. aj túto problematiku a kedy nás pani učiteľka vyzvala, aby sme vytvorili 2 skupiny – odporcov a priaznivcov – pričom každá skupina mala prezentovať svoje argumenty na obranu danej pozície. Dopadlo to vtedy celkom zaujímavo: proti trestu smrti boli z celej triedy (takmer všetci chodili u nás na etiku, náboženstvo nie je v mojom okrese medzi mladými veľmi populárne) len 2 dievčatá.

Napriek jeho zrušeniu v r. 1990 vo vtedajšom Československu a dnešnej prevahe jeho odporcov v mediálnej i v akademickej sfére má trest smrti v tomto regióne stále výraznú podporu obyvateľstva. V Českej republike mu podľa nedávneho prieskumu vyslovilo podporu 53% respondentov. Áno, oproti minulosti ide o pokles (v roku 1992 podporovalo trest smrti 76 percent ľudí a len 13 percent bolo proti), ale jeho obhajcovia môžu stále argumentovať majoritným postojom. Podporovateľov bolo možné nájsť i medzi viacerými mainstreamovými politikmi.

Možno spomenúť napr. Jána Slotu alebo i Róberta Fica, ktorý sa otázke trestu smrti venoval ešte ako docent trestného práva a na začiatku jeho politickej kariéry mu viacerí ľudia fandili okrem iného aj pre jeho kvalitnú obhajobu. Dokonca i demokratický kresťan Daniel Lipšic sa blysol jeho obhajobou a kritikou samotného Fica za neskorší obrat v tejto problematike. V žiadnom prípade teda nejde len o agendu či postoj nejakých “radikálov”.

1. Stručná história

Trest smrti bol používaný takpovediac od nepamäti takmer vo všetkých kultúrach. Jeho počiatky boli neodmysliteľne spojené s obyčajovým právom a taktiež inštitútom svojpomoci, odplatou a krvnou pomstou. O histórii trestu smrti ako právneho inštitútu sa ale dá po prvýkrát hovoriť až v súvislosti s Chammurapiho zákonníkom (asi 1800 pred n.l.). Tento starobylý kódex rozlišoval 4 druhy popráv: utopenie, upálenie, obesenie a narazenie na kôl. Z iných starovekých kódexov možno ešte spomenúť i slávny Zákon dvanástich tabúľ – trest smrti bol teda inkorporovaný i do kódexov rímskeho práva, ktoré sa stalo základom dnešných moderných právnych systémov.

Následujúce obdobie stredoveku inštitucionalizovanému trestu smrti tiež prialo. Trest smrti v tomto období poznali takmer všetky právne poriadky európskych krajín. Hrdelným trestom boli postihované nielen ťažké zločiny ako vražda, ale aj bagateľnejšie trestné činy ako napr. krádež. Niektorí by možno hovorili aj o nadužívaní tohto inštitútu v tomto období (hoci práve toto nadužívanie mohlo mať pozitívne eugenické dopady na európske populácie, ako sa dočítame nižšie).

Pokiaľ stredovek znamenal pre trest smrti obdobie najväčšieho uplatnenia, potom osvietenstvo 18.storočia predstavuje obdobie jeho prehodnotenia a následného útlmu. V tomto období išiel výrazne do popredia význam prirodzených ľudských práv, ku ktorým zaraďujeme aj právo na život. Prvým štátom, ktorý zrušil trest smrti vo svojom právnom poriadku bolo Toskánsko (jeden z talianskych štátov) a to už v r. 1786. Podobný krok následne uskutočnili i ďalšie krajiny, hoci v mnohých z nich bol neskôr trest smrti obnovený. Vrchol odklonu od trestu smrti však zažilo najmä 20.storočie a to v súvislosti s oboma svetovými vojnami. Súviselo to najmä s prijatím celej rady medzinárodných dohôd a deklarácií, ale aj s výrazným posilnením moci rozmanitých nevládnych organizácií oficiálne zameraných na obhajobu ľudských práv. Trendu sa nevyhlo ani Československo, v ktorom po páde komunistického režimu došlo k viacerým spoločenským zmenám a k revidovaniu zostávajúcej právnej úpravy.

Federálne zhromaždenie v máji 1990 prijalo zákon č. 175/1990 Zb., ktorý s účinnosťou od 1.7. 1990 zrušil na území Československa trest smrti. Zrušeniu však nepredchádzala širšia odborná a spoločenská diskusia. Zároveň v tomto čase do trestného práva i života mnohých obyvateľov zasiahla rozsiahla amnestia vyhlásená prezidentom Havlom, ktorej oficiálnym cieľom malo byť prepustenie politických väzňov. Ale v realite sa na slobodu dostalo i mnoho nebezpečných recidivistov. Tí neváhali páchať ďalšiu trestnú činnosť, čo sa následne odrazilo vo veľkom náraste kriminality. Medzi prepustenými boli aj odsúdení vrahovia, z ktorých niektorí mohli dostať za minulého režimu i trest smrti.


2. Argumenty pre a proti

Napriek tomu, že osobne patrím k zástancom trestu smrti som ochotný uznať, že i jeho odporcovia vedia prísť s veľmi presvedčivými argumentmi. Ako pri množstve podobných kontroverzných tém (ako napr. potraty) i tu bude finálne rozhodnutie predovšetkým závisieť od svetonázoru či ideologických preferencií tej ktorej osoby. Pokiaľ ste viac kolektivistom budete zdôrazňovať pozitíva tohto trestu ako je jeho odstrašujúci účinok [1], ekonomické hľadisko a znemožnenie recidívneho konania páchateľa. Obzvlášť argument definitívnej poistky pred páchaním ďalšej trestnej činnosti patrí k tým najsilnejším. Páchateľ bude po vykonaní trestu zneškodnený a nebude hroziť z jeho strany žiaden útek ani eventuálna možnosť ďalšieho protiprávneho konania. Argument možno podoprieť i štatistikami ohľadne prepustených väzňov, ktoré ukazujú, že pomerne veľké percento z nich sa do väzenia opäť vráti.

Individualista však ponúkne veľmi silný argument v podobe možnosti justičného omylu. Nestáva sa to často, ale predsa sme sa mohli stretnúť s prípadmi, kedy došlo k odsúdeniu na trest smrti u nevinného, pričom jeho nevina vyšla najavo až po uplynutí dlhšej doby. K spoznaniu omylu došlo predovšetkým v súvislosti s technickým a vedeckým rozvojom a využívaním nových metód na odhalenie páchateľa (napr. test DNA). Je pochopiteľné, že absolútna eliminácia omylov ani pri najmodernejších technológiách nie je možná a ľudský faktor môže kedykoľvek zlyhať. S vyššie uvedením súvisí i možnosť zneužitia trestu smrti zo strany režimu voči nepohodlným osobám. Môžeme si spomenúť na notoricky omieľané procesy s čarodejnicami alebo vykonštruované procesy z 50-tich rokov voči tým, ktorí nesúhlasili s komunistickým režimom.


3. Dopad trestu smrti na evolúciu Európanov

Na úvod treba napísať, že evolúcia nepotrebuje milióny rokov, ale môže dôjsť i k veľmi rýchlej evolúcii behom jednej generácie. V štúdií z r. 2003 predstavil Manuel Eisner skvelú prácu v odhade historickej miery vrážd v Anglicku, Belgicku, Holandsku, Škandinávii, Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku. Medzi rokmi 1300 až 1900 došlo totiž ku kolabsu vrážd vo väčšine európskych krajín. Jedným z faktorov, ktoré prispeli k zredukovaniu násilného správania, a čo je ešte viac zaujímavé i ďalších vlastností, ktoré zvyknú sprevádzať násilnú osobnosť, mohol byť i rozšírený a správne implementovaný inštitút drakonického trestu smrti medzi rokmi 1000 až 1750 voči najrozmanitejšej kriminalite.

Vedci Henrich Harpending a Peter Frost vo svojom texte Západná Európa, štátna formácia a genetické pacifikovanie, uvádzajú, že medzi rokmi 1000 až 1750 došlo k poprave cca. 1,5 % mužskej populácie pre rôzne druhy zločinov a to buď prostredníctvom riadnych súdov, alebo obyčajným davom, resp. spoločenstvom podľa obyčajového práva. Behom viac ako 30 generácií sa dostaneme k číslu 45% mužov, resp. 22,5% z populácie. Ale vplyv, ktorý takýto proces bude mať na akýkoľvek genotyp, ktorý koreluje s kriminalitou, bude ešte väčší.

Ide o dôležitú pointu. Nielenže boli zo spoločnosti odstránení kriminálni jednotlivci, ale došlo k odstráneniu aj ich génov z celkového genofondu danej populácie. Takéto gény sa totiž nemohli ďalej rozšíriť u zvyšku populácie. Každý zločinec môže byť tak považovaný za nádobu, ktorá vytvára klaster kriminálnych génov. A len čo boli takýto ľudia popravení, tieto gény boli odstránené zo sveta. Každá nasledujúca generácia mala menej a menej ťažkých kriminálnikov, ktorí by sa prejavili, pretože menej kriminálnych génov bolo zanechaných v celkovej populácii, a preto tu bola menšia pravdepodobnosť, že by sa jednotlivec vydal na kriminálnu cestu.


4. Prístup niektorých alternatívcov a možnosť zmeny

Nemám veľmi rád delenie na politickú pravicu a ľavicu (kvôli značnej vágnosti), ale keď už sme pri otázke trestu smrti, tak jeho obhajoba sa zvykne označovať za štandardne “pravicovú”. Napriek tomu mám dojem, že dnes ho dokonca ani nacionalistická (či pravicová) alternatíva nezvykne veľmi obhajovať. Milan Uhrík zo strany Kotleba – LSNS sa jasne vyjadril, že strana vzhľadom na jej kresťanskú orientáciu je proti tomuto ultimátnemu trestu.

Pochopiteľne, že obhajoba trestu smrti by strane dnes veľmi nepomohla v zlepšení mediálneho obrazu, skôr naopak, takže možno ide aj o štandardný ústupok v tých oblastiach, ktoré sa im nejavia až také podstatné alebo kde by v súčasnosti ťažko mohlo dôjsť k zmene vzhľadom na európske dohovory o ľudských právach.

Rád by som však pripomenul, že trest smrti, napriek rozšírenej predstave, nie je uplatňovaný len v krajinách s nerozvinutou demokraciou a moderným právnym systémom. Áno, dominujú pri ňom krajiny tretieho sveta (najmä moslimské), ale treba spomenúť i USA, Japonsko, Bielorusko či Singapur (kde sa trest smrti nevzťahuje len na najzávažnejšie vraždy). Posledne menovaná krajina môže byť vzorom hneď v niekoľkých oblastiach: od zavedenia pozitívnej pro-rodinnej politiky zameranej na vysokoškolsky vzdelaných ľudí až po rozumnú imigračnú politiku (etnickí Hanovia musia zostať supermajoritou, ale zároveň je umožnená migrácia šikovných pracovníkov, či inak povedané, imigrácia založená na merite). Vďaka kombinácii takýchto politík ide o jedno z najbezpečnejších miest na svete (2. miesto po japonskom Tokyu).

Môj postoj je taký, že napriek niektorých dobrým argumentom proti tomuto trestu, ktoré beriem do úvahy, mám za to, že jeho opätovné zavedenie by predstavovalo výrazný politický signál zo strany spoločnosti v tom, že odmieta v súčasnosti dominujúci pseudohumanizmus voči kriminalite. Išlo by o vyjadrenie istej spoločenskej “tvrdosti” a nekompromisnosti k zločinu. Navyše ak by bol tento trest aplikovaný širšie než len na najzávažnejšie vraždy, mohol by mať pozitívne eugenické účinky, ktoré by sa odrazili vo zvýšenej bezpečnosti a v znížení ekonomického bremena väzníc.

Avšak ako tento trest dnes presadiť je iná otázka. Je vôbec možné o niečom takom uvažovať z právneho a politického hľadiska? Z právneho hľadiska (alebo lepšie povedané právno – technického) by obnova trestu smrti nemusela byť problém. Každopádne zmena by musela prejsť legislatívnym procesom. Trest smrti totiž v súčasnosti vylučuje naša Ústava, resp. Listina základných práv a slobôd, na ktorú sa v nej odkazuje. To znamená, že by tu bolo potrebné schválenie ústavnou väčšinou. Avšak ďalšou podstatnou prekážkou sú medzinárodné dohody, predovšetkým Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k nemu pripojený Protokol č. 6, ktorý priamo vylučuje trest smrti.

Z politického hľadiska by bolo zavedenie trestu smrti ešte komplikovanejšie. Z medzinárodného aspektu by totiž hrozili následky v súvislosti s porušením medzinárodných dohôd, prípadne vylúčenie z viacerých organizácií. Aj z týchto dôvodov sa prístup strany Kotleba – LSNS javí ako racionálny a pragmatický. I Róbert Fico sa jasne vyjadril, že na takomto kroku by sa musela dohodnúť celá Európa, čo v súčasnosti jednoducho vôbec neprichádza do úvahy. Napokon toto sa zďaleka netýka len tejto problematiky, ale mnohých iných. Slovensko nie je osamoteným ostrovom a dnešní pro-národní disidenti si to potrebujú dostatočne uvedomiť.

Poznámka:

[1] Niekoľko štúdií na univerzitách ako napr. Univerzita Colorado alebo Univerzita Illinois viedli k záveru, že trest smrti má naozaj odstrašujúci efekt, hoci ten vavíruje v závislosti od štátu a závisí aj od počtu popráv a dĺžky doby pred popravou.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Trest_smrti

http://thealternativehypothesis.org/index.php/2017/03/15/first-worldism-part-5-the-european-revolution/

https://cs.wikipedia.org/wiki/Trest_smrti

Odporúčané články:

  1. https://www.listland.com/10-reasons-the-death-penalty-should-be-legal/
  2. https://www.tyzden.sk/casopis/2276/trest-smrti–ano-ci-nie/
  3. https://www.cas.sk/clanok/134115/premier-fico-s-trestom-smrti-sa-europa-uz-rozlucila/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s