Cárske Rusko – príliš dobré na svoj vlastný úkor

Aké bolo Rusko cára Mikuláša II., t.j. predtým než ho ovládli boľševici?

Všeobecná predstava by sa dala zhrnúť do týchto 2 pohľadov:

  1. Cárske Rusko bola poverčivá krajina pravoslávnych ikon a hliadkujúcich kozákov s nagajkami v ruke – a bola to úplne strašná krajina! – liberáli, marxisti.
  2. Cárske Rusko bola poverčivá krajina pravoslávnych ikon a hliadkujúcich kozákov s nagajkami v ruke – a bola to úžasná krajina! – neoreakcionári.

A teraz (pre mnohých prekvapivá) realita: Cárske Rusko bolo v mnohých ohľadoch spoločensky liberálnou krajinou dokonca aj v porovnaní so štandardmi západnej Európy.

Poďme sa na to bližšie pozrieť.

Právo

To čo komunistickí propagandisti nechcú, aby ste vedeli je skutočnosť, že medzi rokmi 1904 – 1907 bolo cca 4500 cárskych úradníkov zavraždených ľuďmi, ktorých by ste dnes klasifikovali ako radikálne ľavicových teroristov.

Pre porovnanie, v celom Rusku bolo medzi rokmi 1825 – 1917 uskutočnených len 6 321 popráv. Je to v zásade chyba v zaokrúhľovaní vzhľadom na štandardy multikultúrnej koalície boľševikov, vrátane ich “progresívnej” trockistickej fázy, kedy ich západní ľavičiarski akademici a novinári milovali chváliť. Nepriaznivo pre nich sa to tiež porovnáva s cca 16 000 popravami v USA od r. 1700. Myslím, že tu netreba podrobnejšie písať čo sa začalo v Rusku diať po r. 1917.

Ruská tajná polícia (Okhranka) predstavovala iba 1000 ľudí v ríši 150 miliónov obyvateľov – išlo o malé bábätko v porovnaní s Čekou. Vyhnanstvá na Sibír v podstate predstavovali pre väzňov prázdniny, ktoré mohli zrušiť podľa uváženia. Taký Džugašvili (Stalin) “unikol” zo Sibíru okolo 7 alebo 9krát.

Stalin mal rád opaľovanie na Sibíri

Akékoľvek formy telesných trestov boli v cárskom Rusku zakázané v r. 1904, skôr ako v UK alebo v USA. Napriek 70-ročnému odkazu oficiálneho ateizmu, je iróniou, že také Pussy Riot by za svoju blasfémiu v pravoslávnom chráme strávili maximálne 3 mesiace vo väzení v cárskom Rusku (ak by teda vôbec išli do väzenia).

Ak už, tak presnejšie by bolo napísať, že Ruská ríša bola až príliš liberálna, príliš humánna na úkor vlastného dobra. Bola nakoniec odsúdená za svoju prílišnú láskavosť a slušnosť k budúcim “pol potovcom”. Aspoň niekoľko ekvivalentov novodobejších “voľných jázd” z helikoptér alebo prísnejšie presadzovanie trestných zákonov by urobili inú dobrotu v r. 1917.

Spoločenský progresivizmus

Prístup k vyššiemu vzdelaniu bol v neskorej Ruskej ríši viac meritokratický ako v súčasnom Nemecku alebo Francúzsku faktorom 2-3x viac.

Ženy tvorili približne tretinu celkového počtu univerzitných študentov, čo bol ďaleko väčší podiel než v akejkoľvek inej európskej krajine – Rusko dokonca malo v r. 1913 najväčší počet univerzitných študentov v Európe (127 000 v porovnaní s 80 000 v Nemecku a okolo 40 000 vo Francúzsku a Rakúsku). Rovnako tvorili absolútnu väčšinu, pokiaľ išlo o gymnázia, mnoho desaťročí pred zvyškom Európy. V r. 1915 boli na základe rozhodnutia cára a jeho Rady ministrov zrušené obmedzenia pre koedukáciu.

Britské sufražetky? Ale kdeže! To len Rusky vás pozývajú pozrieť si Ženský batalión smrti.

Multikulturalizmus

Dve zo 4 dnešných moskovských mešít boli postavené za cárstva (vrátane tej najväčšej, na ktorú nacionalistickí kritici Putina radi poukazujú. Putin ju totiž iba renovoval). Ďalšie moskovské mešity zahŕňajú historickú Starú mešitu (postavenú v r. 1823), moskovskú pamätnú mešitu (skôr vojnový pamätník než miesto uctievania) a ďalšia mešita je súčasťou rozsiahleho komplexu náboženských budov, ktoré zahŕňajú aj budhistickú stuppu. Zo všetkých troch mešít v Petrohrade najpôsobivejšie pôsobí tá s kapacitou pre 5000 veriacich postavená v r. 1913.

Kultúra

Ruskí bobos a aristokrati neskorej ríše milovali tetovania.

Tetovanie cára Mikuláša II.

Taktiež si prečítajte ako jeden ruský konzervatívec lamentoval v r. 1909 o spoločenskom úpadku vo Vekhi:

Prevažná väčšina našich detí už pred vstupom na univerzitu stratí svoje panenstvo. Kto z nás nevie, že vo vyšších triedach gymnázií sotva nájdete chlapca, ktorý nemá skúsenosť s devou alebo bordelom.

Dokonca i vo Francúzsku, ktoré je v našich mysliach spojené so všetkými druhmi sexuálnych degenerácií, dokonca v tejto krajine, v zemi južného slnka a frivolnej literatúry, nie je taká prevalencia “rýchlo dozrievajúcich plodov” ako v chladnom, severnom Rusku.

Podľa prieskumu 967 študentov, ktorí uviedli vek ich prvého sexuálneho kontaktu, 61% povedalo, že neboli starší ako 17 rokov, z nich 53 chlapcov začalo pred vekom 12 rokov, 152 pred vekom 14 rokov. (Link)

Zdá sa, že toto sa odrazilo aj na vyššej kultúre neskorej Ríše: v ruskej avantgarde, prvej veľkej penetrácii post-modernizmu do tradičného umenia.

Stravinského “Svätenie jari” vyvolalo škandalóznu senzáciu v Paríži, nie však v Moskve alebo Petrohrade.

Ďalšie mená:

Scriabin a jeho consummate bohémienne.

Kandinskij

Malevič

Malevičova stupídna maľba čierneho námestia z r. 1915

Je tiež dôležité porozumieť tomu, že extrémny liberalizmus danej doby – t.j. legalizácia homosexuality, potratu a zrušenie skúšok na univerzitu – ku ktorým došlo v Rusku v 20-tych rokoch (čiže za boľševikov) – neprišli len tak z ničoho. Naopak, už za cára sa tieto liberalizácie tešili podpore signifikantného percenta ruskej inteligencie.

Stalin samozrejme toto všetko zvrátil a nielenže opätovne zaviedol konkurenčné skúšky na univerzitách, ale došlo aj k opätovnému zavedeniu školného. Okrem toho vyvraždil i signifikantné percento profesorov, uvrhol krajinu do tvrdej ideologickej ortodoxie na celé desaťročia a anuloval akúkoľvek zmysluplnú slobodu slova, čím odsunul Rusko na okraj globálnej kultúry až do dnešného dňa.

Aká by bola Ruská ríša v r. 2019?

Aké by boli Rusko a ruská kultúra nebyť komunistickej okupácie vrátane Stalinových výrazných dopadov?

Bolo by pravdepodobne omnoho liberálnejšie než je tomu dnes.

Musíme však počítať so skutočnosťou, že liberálno-ľavičiarske spektrum ruského kultúrneho života by bolo vyvážené tiež liberálno-konzervatívnymi a dokonca i konzervatívno-libertariánskymi trendmi.

Napríklad také práva na zbrane boli veľmi silné v Ruskej ríši, na rozdiel od Sovietskeho zväzu a jeho nástupkyne Ruskej federácie.

Pištoľnícky obchod v Čeljabinsku – ak si odmyslite azbuku, môže ísť kľudne o Divoký západ.

V Rusku rozhodne nebol nedostatok konzervatívnych a nacionalistických učencov, ktorí by v prípade normálnej trajektórie 20.storočia rozvinuli podobné konzervatívne rádiá ako ich kolegovia v USA.

Navyše v modernej dobe fungujú cykly spoločenského liberalizmu a spoločenského konzervativizmu. Dobrým príkladom sú USA, kde ste mali v 20-tych rokoch liberalizmus, v 50-tych konzervativizmus, liberalizmus opäť v 70-tych rokoch, v 80-tych konzervativizmus, a liberalizmus až doteraz (teraz za Trumpa v podstate opäť konzervativizmus).

Rusko sa jednoducho počas posledných rokov Ríše nachádzalo v liberálnej fáze a to až do 20-tych rokov. Ale to neznamená, že by v nej zostalo natrvalo. Mierna korekcia by bola očakávaná analogicky pri akejkoľvek krajine s normálnou vývojovou trajektóriou.

Počítať by sme tiež mohli s menším americkým vplyvom – ruská (a európska) kultúra by totiž boli omnoho silnejšie, ak by neboli podrobené ničivej svetovej vojne a dôsledkom dvojitého totalitarizmu: nacizmu a stalinizmu. V tomto ohľade je nacizmus signifikantným – ak nie kľúčovým – komponentom v dnešnom komplexe viny v Európe – a bolo by veľmi nepravdepodobné, že by vznikol v prípade absencie “červenej hrozby”.

Všeobecne, Rusko by pravdepodobne bolo viac v európskom hlavnom prúde, pokiaľ ide spoločenské prístupy – ale v rovnakom čase by európsky mainstream bol omnoho menej “slniečkový” než je dnes.

Nepochybným negatívnym aspektom Ruskej ríše (z konzervatívno-nacionalistického pohľadu) by bola pravdepodobná absencia propisského systému regulujúceho vnútornú migráciu v Ruskej ríši. Mohli by sme tak očakávať o dosť viac prisťahovalcov zo Strednej Ázie do ruského jadra – aj vzhľadom na skutočnosť, že Rusko by bolo omnoho bohatšou krajinou bez centrálneho plánovania. Na druhe strane percento obyvateľstva by bolo rozriedené rusifikáciou Bieloruska a väčšiny Ukrajiny, ako aj skutočnosťou, že miestna etnická slovanská populácia by bola o 30% väčšia. Predstavte si teda vyspelú ríšu s 300 000 000 Slovanov a ekonomikou konkurujúcou Spojeným štátom. Bohužiaľ, komunizmus to všetko zvrátil.

Zdroj: The Russian Empire: Too Nice for Its Own Good (voľnejší a skrátený preklad)

2 thoughts on “Cárske Rusko – príliš dobré na svoj vlastný úkor

  1. Neštudoval som históriu Ruska z jednej učebnica, ale táto sa mi zdá najobjektívnejšia
    https://knihy.heureka.sk/istorija-rossii-1_2/#

    Medzi veľkými mestami ako Petrohrad, Moskva, Odesa, Tula, … atď. a malými mestami a dedinami krajiny (Rusi používajú pekný termín „glubinka“ – https://www.segodnya.ua/world/russia/zhizn-v-stoletnih-barakah-kak-vyzhivayut-v-glubinke-rossii-1139318.html ) bola obrovská kultúrna priepasť.

    Lenin zvíťazil vďaka manipulovaniu touto spodinou Ruska, ktorá sa vďaka industrializácii presunula do veľkých miest a najmä vďaka hanebnej prehre vo vojne s Japonskom a neskôr chaosu po neúspechoch v I. svetovej vojne.
    Cárske Rusko si netreba idealizovať, Mikuláš II bol sociopatický blázon, neschopný viesť ríšu v štádiu transformácie.

    V Rusku bol politik, ktorý by mohol situáciu zvládnuť https://sk.wikipedia.org/wiki/Piotr_Arkadievi%C4%8D_Stolypin
    ale slabá podpora cára a teroristické metódy opozície viedli k atentátu na jeho osobu.

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s