O Holanďanoch (nielen) ako voličoch

Holandský nacionálno-populistický politik Geert Wilders a jeho strana PVV celkom pohoreli v posledných parlamentných voľbách z r. 2017 a aj v terajších eurovoľbách (do EP sa PVV ani nedostala).

Áno, Wildersova strana si v holandskom parlamente v r. 2017 zvýšila podiel na hlasovaní o 3% v porovnaní s predošlými parlamentnými voľbami, ale výsledok bol aj tak skôr sklamaním vzhľadom na nádeje, ktoré sa do Wildersovej strany vkladali. Výsledky v Holandsku ťažko charakterizovať inak ako porážkou populizmu.

Holandsko, napriek svojej veľkosti, nie je nepodstatná krajina. Je to napríklad logistické a petrochemické centrum Európy. Približne polovica petrochemického tovaru, ktorý prichádza do Európy alebo ju opúšťa, prechádza cez Rotterdam.

Bohužiaľ, myšlienka, že by Holandsko (a obávam sa, že aj Nemecko) mohlo zohrať nejakú významnejšiu rolu v radikálnej zmene politickej paradigmy, pokiaľ ide napríklad o imigračnú politiku v Európe, je skôr nerealistická.

Štandard nacionalistickej strany v krajine ako Holandsko

Wildersova strana je v rámci štandardov tzv. európskej krajnej pravice až nezvyčajne spoločensky liberálna, ekonomicky neoliberálna a filosemitská. Strana podporuje napríklad legalizáciu drog, samozrejme i gay manželstvo (ale opak by aj tak bol pre krajinu ako Holandsko skôr zvláštny a kontraproduktívny) a predovšetkým kompletne odmieta anti-semitizmus a silne podporuje Izrael (Wildersova opozícia voči islamu, ktorá je mimochodom o dosť tvrdšia ako Le Penovej, sa rozvinula počas jeho návštev izraelských kibucov v čase jeho mladosti.). Mimochodom, všetky tieto pozície sú pozíciami, ktoré zvyknú priťahovať viac elektorát s vyšším IQ.

Napriek tomu Wildersova strana v rámci Holandska priťahuje tých najhlúpejších. Iba 14% Wildersových voličov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s 56% voličov trendovej ľavicovo-liberálnej a pro-bruselskej strany D66. Takéto výsledky sú celkom v súlade s demografickým profilom post-trumpovskej republikánskej strany, ako aj s Front National, či s LDPR v Rusku. Explicitne nacionalistické strany takmer všade naprieč Európou priťahujú skôr ľudí s nižším vzdelaním.

Holanďania a ich inteligencia

Myslím, že by to nemalo nikoho veľmi prekvapovať: áno, Holanďania patria k národom s najvyšším IQ v rámci Európy. Holanďania sú až príliš inteligentní a v centre Hajnalovej línie, pričom s týmito faktormi sú asociované viaceré moderné psychologické komplexy (napr. aj patologický altruizmus), niektoré na úkor ich vlastného dobra. Holandsko bolo krajinou gramotných obchodníkov dlho pred Britániou či inými časťami Európy. A dodnes aj ostali večnými kupcami.

Keďže tolerancia “kukučích vajec” je druhom intelektuálneho fetišu, je možné, že Holandsko nemá nádej na výraznejšie zmeny, prípadne aj také Nemecko – ďalšia krajina, kde sa natívne obyvateľstvo vyznačuje vysokým IQ.

Skôr Francúzsko

Po Taliansku sa možno zamerať na Francúzsko, ako na krajinu, ktorá by mohla priniesť zásadnejší obrat. Francúzsko má o čosi väčšiu nádej aj preto, že Francúzi sú v priemere (oproti Holanďanom, Nemcom a Škandinávcom) o čosi hlúpejší, a ich inštinkt sebazáchovy nebol natoľko potlačený liberálnou akademickou obcou a globalistickými elitami.

Trump raz celkom správne poznamenal “milujeme chudobne vzdelaných”. Áno, je to veľmi nepohodlná skutočnosť, t.j. skutočnosť, že ľudia, ktorí sa najviac angažujú v demografickej kontinuite, resp. ju podporujú, majú sklon byť “viac nepopísaní” (eufemisticky povedané). Ale táto skutočnosť potrebuje byť rozpoznaná – a aj preto, aby sa s ňou vedelo narábať.

Praktické implikácie: čo by mal Wilders urobiť?

Vzhľadom na vyššie uvedené, ak si chce Wilders zväčšiť o čosi elektorát, tak by mal upustiť od svojej neoliberálnej “austerity policy”, t.j. politiky znižovania výdavkov vlády, smerom k protekcionizmu, ako to urobili Le Penová a Trump. Množstvo Wildersovej kritiky islamu je zakorenené v jeho pozícii obrany slobody slova – lenže sloboda slova a prejavu je opäť jedna z tém, o ktorú sa ľudia s nižším IQ až tak nestarajú. A myslím, že holandskí nacionalisti sa veľmi nestarajú ani o blaho Izraela (tí budú často Wildersa označovať za “sionistickú bábku” a nepodporia ho). Takže úpravy v týchto oblastiach by možno Wildersovi priniesli, nie až tak trápnych, resp. slušných 25% z holandského voličstva – možno.

Zdroje:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Party_for_Freedom
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Geert_Wilders

Aké ženy chodia na potraty?

Na úvod ma napadlo, že feministky kričiace, že”ak nemáš maternicu, potom sa nemáš čo vyjadrovať k potratom” sú vlastne “transfóbne”, no nie? 🙂 Môže mať neplodná žena alebo žena bez maternice názor na potrat podľa progresívcov? Končí sa takéto právo po menopauze? Ja si myslím, že potratová legislatíva má nepochybne výrazný dopad aj na mužov, takže určite sú oprávnení vyjadriť sa k tejto otázky aj oni. 🙂

Dobre, koniec srandy. Áno, súhlasím, že existujú dobré morálne argumenty proti potratom. Nie je potrebné sa hádať o to, či ide alebo nejde o vraždu. To čo je problematické v prípade prolife postoja je však jednoduchá skutočnosť, že ženy, ktoré chodia na potraty sú často biologicky problematické.

Bez akejkoľvek srandy, ak by niekto mal ísť na potrat, tak sú to často práve ženy, ktoré na potrat aj pôjdu.

Dôvod?

Dáta nám ukazujú, že potrat je výrazne asociovaný s mentálnymi poruchami. A duševné poruchy sú z väčšej časti dôsledkom silne dedičných, pre-existujúcich podmienok, skôr než priamym dôsledkom potratu. Áno, potrat môže byť “niekedy” traumatický pre ženu, avšak korelácia medzi interrupciou a duševnou poruchou je zväčša iba dôsledkom bežnej predchádzajúcej príčiny skôr než, že by samotný potrat spôsoboval duševnú poruchu (ak už, tak správnejšie by bolo povedať, že duševná porucha spôsobuje potrat).

Podstúpenie interrupcie je štatisticky asociované s nasledujúcimi podmienkami:

  1. Predošlé problémy s mentálnym zdravím (31% – 51%) a osobnostné problémy (vyše 50%) (Link)
  2. Hraničná porucha osobnosti (50-70% dedičnosť) – je tu pomerne solídna asociácia medzi hraničnou poruchou osobnosti a nechceným tehotenstvom mladistvých, pričom táto korelácia pretrváva aj pri kontrole socioekonomického statusu. Až 23% psychiatrických pacientov liečiacich sa ambulantne a 40-44% psychatrických pacientov bolo diagnostikovaných s hraničnou poruchou osobnosti. Ide o veľmi nákladné ochorenie rovnako na osobnej ako i spoločenskej úrovni. (Link)

Na druhej strane, Charles Murray poukázal na skutočnosť, že 60% detí narodených černoškám po roku 1979 sa narodilo takým čiernym ženám, ktorých IQ je pod priemerom černošského IQ v USA (85) a iba 7% sa narodilo černoškám s IQ nad 100. Ide o to, že po legalizácii potratu začali na potraty chodiť skôr tie inteligentnejšie černošky, zatiaľ čo hlúpejšie (IQ pod 85) stále “pumpovali” jedna radosť. Mohlo by to z časti tiež vysvetliť, prečo sa černošská kriminalita zvýšila práve po liberalizácii potratu (hoci primárne príčiny budú spočívať v niečom inom). Áno, legalizácia potratu spomalila proces “brazilifikácie” Spojených štátov, ale je možné, že v rámci severoamerických negroidov mala dysgenický efekt a v skutočnosti znížila kvalitu ich ľudského kapitálu.

Potrat nepochybne má dopad na kvalitu ľudského kapitálu – a tento dopad môže byť pozitívny i negatívny, v závislosti od okolností. Každopádne, dúfajme, že ľudstvo nakoniec presadí dostupnú technológiu schopnú zaistiť vysoko kvalitný ľudský kapitál bez ohľadu na interrupčné zákony.