Je len jeden spôsob, ako sa vyhnúť kritike: nič nerobte, nič nehovorte, nikým nebudte – Aristoteles
Celkom rád čítam českého sociológa prof. Petra Hampla. Hoci nie so všetkým s ním súhlasím, tak ma veľmi zaujala jeho myšlienka oslavovať 10.mája deň bieleho heterosexuálneho muža. Je to podarený nápad, ktorý si v podstate robí srandu zo všetkých tých ľavičiarskych/neomarxistických bláznov, ktorí si vyrábajú z rozmanitých menšín živé totemy.
Pokračovať v čítaní článku “Biely muž a menšiny”
Áno, Voltaire patril k tým, ktorí sa s tým veľmi nesr…no dobre, nedávali si servítku pred ústa. 🙂 Čo by s ním dnes robil taký Danko? 🙂
“Naše náboženstvo je nepochybne to najsmiešnejšie, najabsurdnejšie a najkrvavejšie náboženstvo aké kedy infikovalo tento svet. Vaše veličenstvo urobí ľudskej rase večnú službu, ak vykorení túto neslávnu poveru. Nehovorím to, ak sa nachádzam medzi spodinou, ktorá nie je hodná toho byť osvietená a je kedykoľvek vhodným adeptom pre žart, hovorím to, ak sa nachádzam medzi čestnými ľuďmi, medzi ľuďmi, ktorí vedia rozmýšľať, medzi tými, ktorí si želajú rozmýšľať…Mojou jedinou ľútosťou v umieraní je, že vám nemôžem pomôcť v tomto šľachetnom pláne, najdôležitejšom a najrešpektovanejšom na aký môže ľudská myseľ poukázať.”
(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)
“Korán učí strachu, nenávisti, pohŕdaniu ostatnými, vražde ako legitímneho prostriedku pre rozšírenie a zachovanie tejto satanskej doktríny. Hovorí s opovrhnutím o ženách, klasifikuje ľudí do tried a volá po krvi a ešte viac krvi. Napriek tomu mal ten obchodník s ťavami (Mohamed) vzbudiť vzburu vo svojej dedine v spojení s nejakými biednymi stúpencami, ktorých presvedčil, že hovorí s anjelom Gabrielom, že sa pýši tým, ako bol prevezený do neba, kde obdržal časť tejto nezrozumiteľnej knihy, ktorej každá strana uráža zdravý rozum, aby nakoniec títo stúpenci vzdali hold tejto knihe. Sľubuje, že uvrhne krajinu do železa a ohňa, že podreže hrdlá otcov a unesie dcéry, že dá porazeným na výber medzi jeho náboženstvom alebo smrťou: toto nemôže ospravedlňovať žiaden človek, minimálne, ak sa nenarodil ako Turek alebo ak táto povera neuhasila v ňom všetko prirodzené svetlo.”
(List adresovaný pruskému kráľovi Frederikovi II.)
“V krátkosti, považujeme židov za ignorantských a barbarských ľudí, ktorí dlho spájali to najpodlejšie lakomstvo s najodpornejšou poverou a najnezmieriteľnejšou nenávisťou pre každý národ, ktorým boli tolerovaní a obohatení. “
…Títo (Židia) sa, všetci do jedného, rodia s krikľavým fanatizmom v srdciach, tak ako Bretónci a Nemci sa rodia so svetlými vlasmi. Vôbec by som nebol prekvapený, keby títo ľudia v budúcnosti privodili skazu ľudskej rasy.“
V diskusii s mojim stálejším prispievateľom Pavlikom Morozovom padla téma Židia – téma pre mnohých asi najcitlivejšia zo všetkých. Skúsim v krátkosti načrtnúť môj postoj.
Pokračovať v čítaní článku “Citlivá téma: Židia”
Z FB stránky “Menej štátu”:
Moderátor na TA3 dnes krásne trafil klinec po hlavičke a popísal tým zhruba aj podstatu samotného výsledku volieb, ďalšieho vývoja a možných koalícií v budúcnosti.
Moderátor: “Progresívne slovensko prevzalo časť agendy, ktorú by teoreticky ako sociálno-demokratická strana mohol mať SMER. Nie je vám ľúto, že témy, ktoré mohol SMER už dávno komunikovať, ktorými už mohol dávno oslovovať voličov, dnes s nimi prichádza úplne iná strana, a to celkom úspešne?”
Monika Beňová: “Je mi to ľúto…” 🙂
A ešte Blahove slová z minulosti:
„Prekáža im to, že tu život ovládajú korporácie, zbohatlíci, biznismeni. Sociálna demokracia by ich preto vedela osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Ale zase na druhej strane slovenskí voliči, aspoň v istých častiach Slovenska, sú kultúrne veľmi konzervatívni. Práve tu je problém s tými témami, ktoré sú typické pre západnú sociálnu demokraciu. To sú tie témy kultúrnej ľavice, ako sú manželstvá homosexuálov, ako je zrovnoprávnenie menšín, alebo zvýhodňovanie menšín v istých oblastiach,“ konštatoval s tým, že z tohto hľadiska sociálna demokracia historicky na Slovensku nemá takú pevnú tradíciu a pragmaticky preto Smer postupuje veľmi opatrne v týchto témach, lebo vie, že by tým de facto mohol ohroziť svoje politické pozície, a tým pádom by ohrozil aj presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení. „A to by sme tu mali tvrdý neoliberalizmus, čo nikto z ľavičiarov nechce,“dodal Blaha.
Tak tomu bolo v r. 2013. Smer je dnes v pasci: ak by sa liberalizoval aj tak by to nestačilo, lebo mestský liberálny volič má dnes PS. A ak bude radikálnejší v konzervatívno-národnej oblasti, tak tam má opäť volič na výber z viacerých úprimnejšie pôsobiacich alternatív. Takže nech sa Smer vyhrotí akokoľvek je otázne či mu to nejako pomôže. A strana stavajúca prevažne len na dôchodcoch nie je perspektívna strana.
Určite ste už zachytili predbežné výsledky eurovolieb. Vyhrali pomerne výrazne progresívci (20,1%), Smer (15,7%) prišiel o svoje dlhodobé prvenstvo (tam bude teraz veľmi zaujímavé sledovať, čo sa bude diať. Beňová sa už pustila do Blahu a v podstate naznačila, že aj on je príčinou tohto poklesu) a kotlebovci (12,10%) majú slušné tretie miesto – ale aj u nich som očakával o čosi lepší výsledok.
Predovšetkým sú tieto voľby debaklom pre dve pro-národné strany: SNS a Salviniho spojencov Sme rodina. Obzvlášť pri Sme rodina je to poriadne fiasko vzhľadom na celý ten humbuk okolo ich pozvania Marine Le Pen do Bratislavy. Evidentne to ich voličov nemobilizovalo (alebo uprednostnili nakoniec LSNS?).
Každopádne tieto voľby opäť nedopadli dobre pre sily označujúce sa ako pro-národné. Slovensko mi dnes príde veľmi rozdelené a naozaj mi to tak vychádza, že národno-konzervatívne a liberálne sa tu delí pol na pol – ale s tým, že liberálni voliči sú očividne viac mobilizovaní.
Navyše mám obavu, že spôsob propagandy, naratívy či celkový štýl slovenských konzervatívno-národných síl začína skôr napomáhať rastu liberálnych priaznivcov a ich mobilizácii (trochu som sa tohto javu dotkol v tomto článku). Tieto sily potrebujú sebareflexiu a lepšie si premyslieť svoju stratégiu i témy.
Predovšetkým, EU sa podľa mňa tak skoro nerozpadne a po fiasku s Brexitom viac menej nikto odtiaľ odísť nechce (dnes ani kotlebovci. A aj kritika LSNS dnes už vyznie skôr len ako tliachanie do vetra. Nemyslia to vážne). Nie je k tomu dnes jednoducho poriadna vôľa. Sám Šimečka s kľudom spomína istého chalana, čitateľa HS, ktorý sa vyhrážal jemu a Čaputovej basou, avšak napriek tomu chce ostať v EU (lebo ekonomické výhody). Tí dvaja kotlebovci v EP toho veľa nenamelú – budú len bučať, nadávať a robiť propagandu, ako aj doteraz, a popri tom poberať absurdne kráľovský plat – a celá karavána nejako pôjde ďalej. Tak to by bolo zatiaľ k tejto fraške všetko.
autor: Curt Doolittle
To čo robí z kresťanstva židovskú vieru je jeho metóda prezentácie (fiktívna história), adaptácia skôr než homerické opakovanie (ospravedlnenie), ďalej jeho metóda argumentu: pilpul (sofizmus), požiadavka exkluzivity (monoteizmus), požiadavka pre podvolenie sa (otrocká morálka), požiadavka pre poslušnosť (zákon vs. múdrosť) skôr než rešpekt a tolerancia, požiadavka pre expanziu (dominancia), rozdeľovanie a démonizácia ostatných (polyetika – hoci v kresťanstve je menej prítomná ako v judaizme a islame), primát kňazov a konformita skôr než zákon a riešenie konfliktu, maladaptivita (devolúcia) skôr než adaptivita (trhy), genetika (dysgenika skôr než eugenika) a šírenie “zdrojov nevedomosti” skôr než znalosť a inovácia. Skutočnosť, že bolo nazývané ópiátom más je jednoducho medicínsky truizmus, pretože presne tým aj je (doslova).
Skutočnosť, že ľudia hovorili a písali po grécky v krajinách dobytých Grékmi z nich ešte Grékov nerobí. To čo ich robí členom skupinovej evolučnej stratégie je ich metóda spolupráce ku konkrétnemu cieľu. V prípade rozporu západné vs. semitské ide o rozpor pravdy, súladu, heroizmu, aktivity, inovácie a vlády empirického zákona voči klamaniu, nesúladu, otroctvu, absencii aktivity, stagnácie a vláde fiktívneho zákona.
Historický problém, ktorému čelí aristokracia a mužný západný človek pri liečbe jeho podľudí a zženštilej infekcie abrahámovského sofizmu je skutočnosť, že empirický zákon, obchod a veda sú jednoducho praktikované, zatiaľ čo o literatúre sa diskutuje. Len čo človek tomu porozumie, potom paralela medzi judaizmom a marxizmom a kresťanstvom a postmodernizmom bude očividná. Uvidíme židovskú pseudovedu a židovský zákon, ktoré sú nesúladné a kresťanskú literatúru a racionalizmus, ktorý je alegorický a nesúladný. Všetky tieto ideológie sa pokúšajú preťažiť rozum rámcovým obskurantizmom a sugesciou, apelom na intuíciu interpersonálnej skúsenosti, skôr než informovaním nás o limitoch osobného vnímania a skúsenosti a využitím fyzických a logických prostriedkov pre ich rozšírenie.
Abrahámizmus je sofizmus prostredníctvom analógie, nie prostriedkami deskripcie. Západný človek skúma empiricky, aby porozumel realite a ovládol ju. Semitský človek namiesto toho vytvára fikcie, aby ignoroval a obchádzal realitu.
Abrahámovský fikcionalizmus je výrazným opakom západnej deskripcie. Oni nám rozprávajú fikciu. My oznamujeme udalosti.
Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.
Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.
Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia”
Poznáte ten pocit, keď sa istý problém, na ktorý ste dlhodobo upozorňovali, pričom za toto upozorňovanie ste sa mohli stať terčom ostrakizácie a istých škaredých nálepiek zo strany “elít” či systému, odrazu objaví v mainstreame a začína sa z neho stávať akceptovaný naratív? Náhle sa Overtonovo okno o čom môžete diskutovať zmení a vy sa nestíhate čudovať, kto všetko vám začína dávať za pravdu (vrátane tých, ktorí by vás v minulosti za daný postoj kritizovali či rovno prenasledovali).
Pokračovať v čítaní článku “O dysgenike začína konečne písať i mainstream”
Tak máme tu nový džihád tzv. slušných. Tentokrát si zobrali na paškál ministerku kultúry za stranu Smer-SD Ľubicu Laššákovú. Dôvod? Zrušenie dotácií pre akési LGBTIAPQXYZ spolky, ktoré sa sami pasovali za akýchsi zástupcov tzv. sexuálnych menšín a ktoré robia…Čo vlastne? Kultúru? Nuž, na premietanie filmov ako Vtáčia klietka, Philadelphia či Chlapci neplačú (inak 3 moje obľúbené filmy s LGBT tématikou) podľa mňa žiadne takéto spolky netreba. A zbytok ich patetických zhovadilostí (ako napr. Dúhové prajdy) nepotrebujeme už vôbec. K homoaktivistom sa následne pridali aj ďalší darmožráči aka “umelci”, herci, jednoducho bratislavská kaviareň a samozrejme aj Šeliga, Farská, Nicholsonová a iný “slušný” odpad.
Fakty však nepustia: na poskytnutie štátneho grantu neexistuje právny nárok a je to primárne na ministerstve, ktorý projekt podporí alebo nepodporí. Laššáková chce radšej podporiť Pellegriniho obľúbený folklór a v rámci hendikepovaných zase sociálne odkázaných ľudí alebo zdravotne postihnutých – čiže to, čo by podporila, resp. podporuje i drvivá majorita normálnych Slovákov. To však neplatí o, od zvyšku Slovenska odrezaných, “kaviarnikoch” z Bratislavy, ktorým sa očividne máli a asi majú dojem, že nevysali už dosť prachov zo štátu na svoje pochybné projekty.
Vôbec už samotná skutočnosť, že si tu nejaké menšinové nátlakové spolky zastupujúce bohviečo a bohviekoho takýmto agresívnym spôsobom vynucujú ťažké peniaze od štátu kole oči. Z akého titulu by mali peniaze dostať práve oni?
A za súčasnej situácie, keď tu máme x reálnych problémov, ktoré treba riešiť, od zdravotníctva, cez nepojazdné cesty až po premnožených asociálov, sa majú vrážať peniaze na nejaké promenády autogynefila Lenického či chlpatej Alex Vortex? Vážne chcú takto provokovať ľudí? Nečudo, že im potom praskajú nervy a petícia na podporu Laššákovej prekonala v počte podpisov tú za jej odvolanie.
Homoaktivistom bolo toto povedané už xkrát: rozoštvávajú spoločnosť a vytvárajú v skutočnosti veľmi škaredé stereotypy o homosexuálov. Áno, súhlasím s Martinou Šimkovičovou, že tieto nátlakové spolky nereprezentujú majoritu homosexuálnych jedincov a ich záujmy. Ja som osobne ešte nestretol LGBT jedinca, ktorý by sa nejako k týmto organizáciám a k ich agende hlásil (a to žijem a pracujem v Bratislave, kde je možné homosexuálov stretnúť relatívne bežne).
Naopak, bežní homosexuáli sa skôr chcú od aktivistov ako Schlesinger-ová, Fábry-ová, Macko a pod. dištancovať, mnohí ich vyslovene neznášajú, lebo chápu ako veľmi im škodia a vytvárajú na Slovensku homofóbne ovzdušie. O niečom vypovedá aj to, že napriek tomu, že v slovenskom showbiznise je relatívne veľa homosexuálov, tak jediný, kto sa tu k tejto agende prihlásil je akurát tak prechlastaný a rozpadávajúci sa Stanke, pri ktorom mám čoraz viac dojem, že chytím od neho AIDS už len tým, že sa budem na neho pozerať a počúvať ho. 🙂 Toto je jednoducho ich úroveň.
Realista 