K téme interrupcií som sa vyjadroval už toľkokrát, že mám celkom averziu vyjadriť sa opäť. Ale keďže je táto téma znovu a znova predhadzovaná, tak sa ani nedá inak.

Každý z nás má nejaký svoj postoj k tejto otázke, ale tu by som chcel povedať, že ten môj počíta aj s národnou suverenitou. Každá krajina má svoje predpisy o interrupciách, ktoré by mali odrážať alebo zohľadňovať vývoj, mentalitu, stupeň religiozity a potreby danej krajiny a národa. V tomto teda súhlasím s vyjadreniami politikov ako boli Čaputová, Pellegrini či Fico, že súčasná právna úprava zákona o umelom prerušení tehotenstva je spoločenským kompromisom, ktorý dobre zohľadnuje pomery v krajine. Tento zákon bol už sprísňovaný a ani ja nevidím dnes potrebu jeho ďalšieho sprísňovania aj vzhľadom k tomu, že majorita Slovákov si to neželá.

Blogerka Malinová z Pravdy, s ktorou nie vždy súhlasím, to dnes vo svojom príspevku, v ktorom sa venovala aj najnovšej drzosti Macrona opäť nám nanucovať nadprodukciu tretieho sveta, vyjadrila tentoraz na jedničku:

“Dovolím si povedať, že všetci, čo sa ozvali (proti návrhu Macrona, pozn. autora) a to aj za SaS, čo je v tomto naša jediná odvážna liberálna strana (a preto ju chcú zlikvidovať a rozložiť), urobili pre celé Slovensko a životy ľudí v ňom viac, než keby len pochodovali v dnešnom „Pochode za život“. To, čo len pekne znie, nebýva v živote najťažšie. Práve pre bezpečnosť žien a detí urobili viac tí, ktorí chránia celú krajinu pred nelegálnou migráciou aj ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva alebo podporujú terorizmus, než tí, ktorí vedia len odsudzovať mnohodetné matky v ťažkých situáciách, že nevládzu a nechcú vynosiť štvrté, piate a šieste dieťa.

Skutoční muži ženy a deti chránia a vytvárajú im podmienky na prežitie, nie ich k niečomu len nútia, bez toho, aby vyriešili domáce násilie, keď sa tie matky s deťmi nemôžu oslobodiť od násilníkov. K tomu nepomôžu banány v tehotenstve od katolíkov a dobrý spánok, aké mám svedomie za prechádzku mestom, čo nič nevyriešila, k tomu najviac do budúcnosti pomôže, keď táto krajina bude v prvom rade bezpečná a budeme v nej riešiť len domáce násilie, aby takých žien nepribúdalo, ale ubúdalo! Síce sa to tak pekne nevolá, že ste týmto pochodovali za život, ale ochráni to oveľa viac životov.“

Ja len dodám, že neviem o tom, že by RKC takto mobilizovala ľudí na Slovensku napríklad vtedy, keď tu tá sviňa Kaník proti-ústavne okrádala invalidných dôchodcov o ich almužny, teda tých najslabších z najslabších. A v tom čase bolo s Kaníkom vo vláde aj KDH, ktoré sa podieľalo na takýchto dzurindovských anti-sociálnych akciách. Kde bola vtedy tá slávna sociálna náuka cirkvi? Ono tie ženy chodia na potraty aj preto, lebo ďalšie dieťa by bol už problém uživiť. Prioritou by teda malo byť zlepšenie sociálneho stavu rodín a matiek. A takto by sa dalo pokračovať donekonečna s tým, ako RKC viac zaujíma moralizovanie okolo zygotiek, než plne vyvinutí ľudia.

Taktiež neviem o tom, že by na Slovensku niekto nútil katolíčky k podstúpeniu interrupcie a ani im sekulárna polícia nechodí do spální brať ich vaginálne teplomery a nezamieňa im ich za hormonálnu antikoncepciu a kondómy. Katolíci majú na Slovensku plnú slobodu morálnej voľby v súlade s ich náboženským presvedčením. To čo sa dnes deje je však to, že títo ľudia, ktorí majú plnú slobodu morálnej voľby, pochodujú za to, aby tú slobodu zakázali ne-katolíkom a aby sa im s katechizmom a zákazmi pchali do spální – to je ten základný problém.

Môj postoj k témam ako sú interrupcie a LGBT, ktoré sa stali postupom času akýmsi evergreenom konzervatívnej alternatívy na Slovensku, je dlhodobo konzistentný, t.j. zachovanie status quo. Ponechal by som teda súčasnú úpravu interrupčného zákona a rovnako by som ani nezavádzal záležitosti ako gay manželstvá, gay adopcie či registrované partnerstvá (ktoré stále nemajú dostatočnú podporu slovenskej verejnosti). Poďme sa už konečne venovať tým najzávažnejším problematikám, ako je pôrodnosť, dysgenika či tzv. rómsky problém, od ktorých kanalizačná téma potratov odvádza pozornosť.

Samozrejme, ak sa na Slovensku pomery zmenia a ľudia budú mať povedzme obdobný postoj, aký majú v Poľsku alebo na Malte, potom ok – nech sa teda postoj národa nejako premietne aj do legislatívy: hlas ľudu, hlas boží, ako sa hovorí. Lenže Slovensko je dnes niekde inde než Poľsko a Malta – a treba to rešpektovať.