Mesiac: august 2019

Problematika očkovania

Téma očkovania nikdy nebola centrom môjho záujmu. Túto problematiku som riešil len raz, na svojom FB profile. Napriek tomu, že som za celý môj čas vo webovom priestore riešil rozmanité kontroverzné problematiky a vymenil si názory, aj ostrým spôsobom, s kdekým, tak práve téma očkovania bola jediná, ktorá spôsobila, že mi prišli súkromné správy plné nechutných vulgarizmov a osočovania nasledované blokáciou zo strany dotyčnej osoby (“už nikdy viac nechcem čítať tvoje príspevky”).

Je evidentné, že niektorí jedinci to na webe jednoducho nezvládajú, sú preemotivovaní a rozmýšľajú viac maternicou, než tým čím by mali – jednoducho hystéria (išlo o matku, ktorá tvrdila, že ona a jej dieťa musia mať isté zdravotné problémy z očkovania). Na rovinu: skutočnosť, že ste porodili dieťa vás ešte nerobí stredobom galaxie ani vševedom, ktorý sa môže povyšovať nad ostatných.

V minulosti som k téme očkovania zaujímal libertariánsky postoj. Tento postoj však vyplýval z nevedomosti o danej problematike. Laické strašenie vakcináciami je totiž založené na anektodických pozorovaniach a ich zovšeobecňovaní a vymýšľaní si, že tzv. herd immunity nebola vedecky preukázaná – a to je lož.  

Kolektívna imunita nielenže je preukázaná, ale ide o jednu z mála oblastí v epidemiológii, ktorá dokonca má ešte i matematické modely, teóriu a aj vysvetlenie.

Každopádne tu máte ešte viac vedeckých zdrojov o vakcinácii a vakcínach:

  1. Odporúčané vakcíny podľa choroby.
  2. Prečo je detské očkovanie tak dôležité?
  3. Čo by sa stalo, ak by sme prestali očkovať?
  4. FAQ o vakcínach.
  5. Očkovanie a kolektívna imunita

Ja i všetci v rodine sme boli zaočkovaní a nijaké problémy som nespozoroval. Dôverujem mojim doktorom a známym, ktorí študovali medicínu (a ktorých som sa na problematiku pýtal a ktorých postoj je úplne jasný). A dôverujem štúdiám a meta-analýzam, ktoré tiež hovoria jasnou rečou. Nech sa akokoľvek rozhliadnem okolo seba, nevidím tie hororové príbehy, o ktorých nám píšu anti-vaxeri.

Odmietnutie očkovania je v lepšom prípade sebecký free-riding, v tom horšom hlúposť s fatálnymi následkami. Pochopiteľne, je tu rozdiel medzi tým, keď sa niekto nedá zaočkovať proti síce infekčnému, ale nie nákazlivému ochoreniu (ako je napr. tetanus), alebo voči infekčným a nákazlivých chorobám ako sú poxy, polia a pod.

Kým v prvom prípade je hlúpy iba daný jednotlivec a jeho potomstvo môže kandidovať na Darwinovu cenu, ale v podstate sami nebudú rizikoví (a ak ešte eliminujú svoj genóm z populácie, tak to bude ďalšie +). Tu ide o individuálne zhodnotenie rizika s tým, že aj škody budú individuálne. V takýchto prípadoch nič proti, očkovanie môže byť kľudne dobrovoľné.

Horšie je to už v tých druhých prípadoch, kedy môže dôjsť k narušeniu kolektívnej imunity. Ak je (samozrejme v závislosti od danej choroby) zaočkovaných viac ako 80% populácie, potom je nezaočkovaný človek nimi chránený. Je však sebecký free-rider, pretože nemusí znášať potencionálne riziká očkovania a čerpá iba benefity. Problém je v tom, že ak by sa % takýchto podvodníkov zvýšilo nad istú konkrétnu hranicu, za ktorou môže vypuknúť epidémia, tak to pohltí nielen týchto free-riderov, ale aj časť okolitej populácie, ktorá sa z rôznych dôvodov nemôže očkovať.

A práve z tohto dôvodu sa v niektorých krajinách zaviedlo povinné očkovanie, keďže ľudia vo všeobecnosti asi nebudú veľmi nadšení, keď by kvôli zopár neinformovaným, resp. skôr propagandou anti-waxerov vymletým, nadšencom mali miesto do kolísky ukladať svoje deti do hrobu.

Záver

Znova opakujem: témy ako očkovanie, Chemtrails, pristátie na Mesiaci, nórsky Barnevernet a pod. osobne považujem za toxické a veľmi pochybné. Poslúžia skôr na zdiskreditovanie iných alternatívnych postojov, ktoré je potrebné viac spropagovať. Taktiež slúžia na odvádzanie pozornosti od podstatnejších otázok, ktorým by sa alternatívne sily mali venovať a spropagovať ich.

Ja by som všetkým tým konšpirátorom – od kotlebovcov až po Rostasa – napísal, že keď už nejaká konšpirácia, tak skôr tá, že isté témy sú vám podhadzované či vnucované zámerne, aby ste vyzerali ako blázni alebo sa venovali nepodstatnému. A potom je to všetko hodené do jedného vreca s postojmi, ktoré sú naozaj pravdivé i veľmi kontroverzné zároveň. A poškodenie je na svete.

Tento postoj som mal odjakživa a aj z tohto dôvodu som veľmi skoro začal kritizovať časopis Zem a Vek, ktorý sa zbytočne ponoril do takýchto tém. Aj z tohto dôvodu kritizujem kotlebovcov, ktorí sa zaštitujú bojom za národ, avšak ten zhadzujú jeho spájaním s nesúvisiacimi pochybnými témami ako je anti-očkovacia agenda. Možno to má istý komerčný potenciál, asi áno, ale stojí to za ten zlý dojem?

Ani s Trubanom, ani s Ficom. Tak potom s kým?

Bývalý minister vnútra a známa “kdhácka” persóna Vladimír Palko prišiel s textom, v ktorom navrhuje kresťanom, aby sa dištancovali rovnako od neoliberálneho PS, ako aj od konzervatívnej ľavice (Smer) a národných populistov (SNS).

Zaujímavé, sám Palko sa predsa takejto “čistoty” nepridržiaval, keď pôsobil v koalícii, ktorého súčasťou bolo svojho času i liberálne ANO Pavla Ruska. Vlastne kresťanskí demokrati, ak mohli, vždy si vybrali liberálov a globalistov, nie pro-sociálne a ľudovo orientované strany. Patern poznáme už dlho, a preto nás ani najnovšie počínanie Hlinu, ktoré chce Palko teraz pokrytecky kritizovať, nemôže prekvapovať.

Palkov pohľad je politicky naivný, úplne nerealistický a človek sa až diví, že jeho nositeľom je niekto, kto má vyštudovaný mat-fyz. Pretože práve čísla nás nepustia. Koľko je dnes v slovenskej spoločnosti kresťanov Palkovho typu? 8%? Toľko zvyklo mať KDH. Alebo žeby predsa len o niečo viac? Buďme teda štedrý a povedzme, že možno aj cca 20%, ak budeme vychádzať z výsledkov referenda za rodinu z r. 2015 (hoci vidíme, že väčšina z tých 20% KDH nevolila). Ale dokonca ak aj použijeme najvyšší odhad (teda tých 20%), stále ide o menšinu. A menšinám a menšinovej politike neostáva nič iné, než vytvárať aliancie či koalície s inými. Princíp zastupiteľskej politiky prostredníctvom strán netreba vysvetľovať. Naopak, Palkov prístup by skôr viedol k väčšej marginalizácii kresťanskej politiky. 

Je to na kresťanskom svedomí, či sú im lepší konzervatívni ľavičiari (Smer) a národní populisti, ľudáci (SNS, Harabin, LSNS), hoci aj s mnohými omylmi, ktorých sa za svojej dlhodobej vlády či prítomnosti dopustili a ktoré treba kritizovať a poukazovať na ne, alebo neoliberálna, prefetovaná žumpa PS s jej revolučnými radikalizmami a deštruovaním právneho štátu (prostredníctvom kdejakých korposplaškových “tódových”). Nuž, aj posledné prezidentské voľby ukázali, čo kresťania preferujú, hoci sa im kandidáti ako Harabin a Šefčovič núkali na podnos. Ale inak samozrejme “najväčšia sila”, ako mi svojho času hovoril nejeden nacionalistický kresťan, že áno. 🙂

Kóšer konzervy

Čítam, že psychotický lúzer Matovič si zase nezobral tabletky a robí humbuk pred ministerstvom spravodlivosti aj so svojou tlupou opičiek (o ktorých je známe, že sa neštítia ani brutálneho násilia na ženách). Najnovšie drzo požaduje o.i. vyslovenie nedôvery predsedovi vlády za…Za čo vlastne? Že spolu s ministrom spravodlivosti potrebujú mať na stole aj nejaké dôkazy preukazujúce údajné styky Jankovskej s dnešným slovenským arci-diablom Kočnerom? Čo tam po nejakom právnom štáte, že? Veď ten, dnes mimoriadne zúfalý Matovič, ktorému sa rozpadol poslanecký klub a voliči mu utekajú k “tiež konzervatívcovi” Kiskovi, rád deštruuje už roky.

Iné som však chcel: a to popis politiky, akú dobre stelesňuje Matovičovo OľaNO. Hovorí sa tomu i “kóšer konzervativizmus”. Áno, Oľano sa zvykne označovať za konzervatívnu stranu (hoci väčšina jeho voličov je liberálnejšie orientovaná. Imponuje im však Matovičova agresivita a vulgarita). Je pravdou, že v strane bolo zopár jedincov, ktorí sa oficiálne hlásili ku kresťanstvu a konzervativizmu (napr. Škripek, ktorý však tiež nasadol na anti-ruskú vlnu globalistov), ale bolo by fajn lepšie pochopiť k akému presne. Rovnako je pravdou, že v minulosti tam boli isté osobnosti, ktorých to tiahlo dosť aj do pro-národnej alternatívy (Mezenská, Ritomská – tá však Matoviča, potom čo odišla, veru nešetrila), ale toto všetko je už dávno pasé.

Netreba zabúdať, že Matovič bol schopný v minulosti brániť i islam. Detto jeho podriadená Dubačová, ktorá sa dokonca zúčastnila hanebnej oslavy Ramadánu. Do tretice tiež treba pripomenúť, že ďalšia poslankyňa OĽaNO, mentálne postihnutá nešťastnica Shahzadová, je vydatá za moslima z Pakistánu – klasický príklad tzv. sham marriage. Nestačí vám? Mám z toho dojem, že náboženský fanatik si bude lepšie rozumieť s iným náboženským fanatikom, než s racionalistom – obzvlášť, ak ide o bratov z kmeňa Abraháma.

OľaNO teda reprezentuje typ istého “kóšer konzervativizmu” pripomínajúceho amerických neokonov. Tieto typy si formálne adoptujú konzervatívne pozície v 2-3 bodoch (takmer vždy sú to potraty a/alebo homosexuálne manželstvá, event. “gender ideológia”), ktoré ich majú akože odlíšiť od neo-liberálov (hoci dnes už u mnohých ani toto neplatí). Niežeby uvedené spoločenské problematiky nemali svoju váhu, ale otázky ohľadne migrácie, zahraničnopolitickej orientácie či všeobecne geopolitiky sú predsa len podstatnejšie. A v tomto sú neokoni na jednej vlne s neo-liberálmi.

Dovolím si povedať, že neokoni sú v skutočnosti ešte zákernejší a škodlivejší než štandardná neo-marxistická ľavica – tým, ako sa maskujú. A asi tiež netreba spomínať, kto patrí v USA k najhorlivejším vojnovým štváčom, k tým, ktorí podnecovali a podnecujú vojny na Blízkom východe v záujme Izraela, ktoré spustili súčasnú migračnú krízu a s ňou spojený import islamu do Európy.

OĽaNO sa teda už jasne vyprofilovalo ako pro-globalistická, pro-imigračná, pro-moslimská, sionistická a radikálne neo-liberálna strana s vyslovene anarchistickými, rozvratnými tendenciami. Je to strana spoločenského rozvratu a nestability. A presne to isté platí i pre KDH, obzvlášť teraz, keď ho vedie Lojzo Hlina. Aký postoj zaujal k migračnému paktu? Nuž, opäť nie prekvapivý. Za vzor si tu Lojzo berie známeho ukrývača pedofilov a olizovača mohamedánskych hnátov Bergoglia. A druhý Lojzov vzor? Ďalší zanietený apologetik islamu – nik iný než samotná veľká Mutti, tiež akože kresťanka, tiež akože konzervatívna.

Kresťania na Slovensku voliaci tieto 2 strany sa potrebujú spamätať, prestať si vymývať mozgy sionistickými webmi ako Postoj. To isté platí i pre cirkevnú hierarchiu, ktorá ich podporuje. Žiadna strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská a chce podporovať a udržať kresťanstvo na Slovensku by nemala schvaľovať čokoľvek, čo podnecuje migráciu moslimov do Európy. Islamizmus totiž bol a je smrteľným nepriateľom kresťanstva (a samozrejme nielen jeho).

Pokrytectvo Západu voči Saudskej Arábii

Na dnes len kratšie zamyslenie nad asi najväčším geopolitickým omylom Západu a ukážkou jeho neuveriteľného pokrytectva – obzvlášť v kontexte jeho vzťahu s takými krajinami akú sú napr. Rusko alebo Irán.

Písať budem o quid pro quo Západu so Saudskou Arábiou. V skutočnosti je presnejšie ako o Saudskej Arábii hovoriť o saudskej kráľovskej rodine. Saudská Arábia totiž nie je štát, tak ako štát zvyčajne chápeme, ale ide de facto o súkromný podnik jednej rozvetvenej a veľmi rozmaznanej (a dekadentnej a pokryteckej) rodiny s cca. 15 000 princami (a princeznami) a neexistujúcim rozdielom medzi verejnými a súkromnými zdrojmi. Pre nás nepochopiteľná spoločnosť, ale ako vidíte, svet je rozmanitý a divoký. A môžete sa vsadiť, že je tu veľmi silný záujem udržať tento systém. Veď napokon v rodinnom podniku môžete prelievať peniaze podľa svojej vôle, no nie?

Turisti, ktorí navštívia Rijád sa vraj nevedia vynadívať nad všetkým tým bohatstvom. Tu si však treba uvedomiť holú pravdu: tieto poverčivé saudské kmene aj s ich nechutným wahábizmom by boli akurát tak púštnym skanzenom islamského extrémizmu nebyť toho, že sedia na zlatej žile – rope – a od závislosti Západu od nej (ale tá nemusí, a ani nebude, trvať večne).

Bohužiaľ, kvôli všetkým tým miliardám plynúcim z obyčajného sedenia na rope a následným finančným transakciám, ktoré nám stierajú rozdiel medzi verejným a súkromným, sa tento saudskoarabský, nechutne púštny, saláfizmus zmenil z lokálneho na globálny problém.

Dôsledky tohto všetkému dnes pekne vidíme a pociťujeme i v Európe: neobmedzený tok peňazí rôznym islamským “nadáciám”, ak nie rovno teroristom, zakladanie mešít, madrás a iných islamistických centier na starom kontinente, kde sa vymýva mozog a vyrába nová generácia džihádistov bojujúcich za tyraniu šaríje nad “neveriacimi psami”, ako nás radi nazývajú.

A ako na toto reagoval a reaguje Západ? Nuž, namiesto toho, aby sa snažil vplyv Saudskej Arábie v Európe čo možno najviac oslabovať, tak Saudov ešte vyzbrojuje. A keď po 11.septembri (na ktorom sa podieľali aj Saudi) mal Západ šancu sa vplyvu tejto extrémistickej svoloče zbaviť, tak namiesto toho išiel riešiť paštúnskych talibancov v Afganistane. Lenže tí sú len wahábistickými metastázami, nie zdroj problému, a bez saudských prachov by nikdy nič nedosiahli, ani pes by po nich neštekol.

Tu treba pripomenúť, že aj sám veľký Usáma bin Ládin aj s celou jeho islamo-teroristic kou suitou boli občanmi SA. USA po 11.septembri mali teoretickú možnosť vojenskej invázie, odrezania ropných polí od Saudov, čím by došlo aj priškrteniu kohútikov islamistom po celom svete. Saudi si mohli ponechať svoju teokraciu, Mekku aj s Medinou, avšak celý západ krajiny a východ s ropnými poliami by spravoval Západ.

USA ako najväčšia veľmoc si to v tom čase mohli dovoliť a zároveň ich to mohlo zbaviť pokrytectva v ich zahraničnej politike. Je to totiž do očí bijúca dvojtvárnosť, ak na jednej strane obhajujete demokraciu a tvrdíte, že ju presadzujete vo svete a zároveň ste formálnymi spojencami jednej z absolútne najhorších diktatúr vôbec. Američania by možno týmto spravili vyššie dobro, hoci aj zo sebeckých dôvodov. Lenže nie, radšej umožnili a umožňujú extrémistickému islamskému zlu sa voľne šíriť v európskych krajinách – a to z ich sebeckých, zištných dôvodov. Veru, zdá sa, že kvôli pokrytectvu západných elít nám neostáva nič iné, než si počkať na ropný pád. Čím skôr, tým lepšie.

Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom “bielostužkovcov” sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) –  napriek tomu, že len pred rokom Fico “pro-life” agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto pro-life agenda vrátane pripisovanie osobnosti blatocystám spoločne s dogmatickou mantrou “od počatia” [1] je takmer výhradne nábožensky motivovaná záležitosť. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chormíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]

Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude najmenej ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]

Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenie mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Áno, v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči “oslobodeniu” ženy spod diktátu “kresťanského patriarchátu”, t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr.i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.

Poznámky:

[1] “počatie” nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším akému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú “kultúra života”. Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo “inocentovi”. Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)

Gény a polymorfizmus ako dôvody rozdielov medzi Východom a Západom

Podľa istých štúdií je siedma alela génu DRD4 asociovaná s tendenciou prijímať novoty, podstupovaním rizika a politickým liberalizmom. Toto by nám mohlo pomôcť lepšie vysvetliť, prečo Európania, ako celok, sú viac inovatívni (tvrdí to napr. vedec Kanazawa), ale tiež viac ochotní spáchať rasovú samovraždu, ako východní Aziati.

Táto alela je spojená tiež s nomádizmom a možno sa stala viac prítomnou v Európe od vstupu migrujúcich ľudí z tzv. jámovej kultúry. To by tiež vysvetľovalo jej nižšiu frekvenciu vo východoázijských civilizáciach, v ktorých prevažovali nepastierski, usadlí poľnohospodári. Germánska Európa má tiež novšiu históriu migrácie a vzhľadom na alelu génu DRD4 by sa táto história mohla vzťahovať aj na germánsku tendenciu istej servility či slabosti k etnickej náhrade, notoricky známej medzi Švédmi, ktorá je však prítomná i v Nemecku a Británii.

Vyberám z webu Notpoliticallycorrect:

V r. 2012 biológ Hippokratis Kiaris publikoval knihu pod názvom “Gény, polymorfizmus a tvorba spoločností: Ako genetické behaviorálne vlastnosti ovplyvňujú ľudské kultúry”. Hlavnou tézou jeho práce je predstava, že prítomnosť odlišných génov u príslušných ľudí reálne diktuje nadobudnutie istých špecifických kultúrnych a historických línií a že alternatívny výsledok môže byť nepravdepodobný (Kiaris, 2012:9). Nejde o knihu, o ktorej by sa diskutovalo v HBD sfére a vzhľadom na predpoklad tejto knihy (v tom ako sa snaží vysvetliť behaviorálne/spoločenské výsledky a rozdiely medzi východnými a západnými spoločnosťami) by sa malo. Kniha je krátka a veľmi používa deterministický jazyk. (Za zmienku stojí, že autor vôbec nerozoberá IQ).

V knihe sa píše o tom, ako gény “ovplyvňujú” a “diktujú” správanie, ktoré následne ovplyvňuje “kolektívne rozhodnutia a činy”…

Chybný prístup konzervatívnej alternatívy

Rád by som upozornil na text Normana pod názvom Hlavná hystéria Sme je dnes ekológia. Áno, presne o tomto som chcel aj ja písať už dávnejšie: že konzervatívci alebo alternatíva funguje štýlom, že “pravda musí byť opak toho, čo tvrdí mainstream”.

Lenže takto jednoducho to nefunguje. Klame nás mainstream a systém? Áno, ale skôr tým spôsobom, že o istých veciach nehovorí alebo bagatelizuje, skôr než by si priamo vymýšľal.

Popravde, za veľa viním Rostasa a jeho ZaV (a to píšem ako niekto, kto tento časopis dlho odoberal, podporoval a rozširoval medzi známymi – a zároveň dúfal v odstránenie istých nedostatkov. K tomu však nielenže nedošlo, ale mám dojem, že časopis je na tom obsahovo ešte horšie než predtým, keďže chýbajú kvalitnejší autori). Práve Rostas patril k tým, ktorí tu výrazne presadzovali prístup popierania vedeckých konsenzov za každú cenu, prístup, že “existujú alternatívne pravdy” – skrátka postmodernizmus ako vyšitý.

Výsledok? Web zamorený kreacionistami, antivakcinátormi (tí sú obzvlášť agresívni, spoznal som na vlastnej koži), alternatívnymi hltačmi amygdalínu, alternatívcami, čo tvrdia, že chemoterapia a rádioterapia nefungujú a z rakoviny vás vylieči vitamín C a pod. O weboch rôznych kresťanských bigotov, ktorými je zamorený web a ktoré majú v sebe asi toľko faktov koľko je molekúl účinnej látky v homeopatickom cukríku radšej ani nehovorím. Nedávno som tiež hádzal do jednej debaty odkazy na štúdie, že sója nespôsobuje femininizáciu mužov takým dramatickým spôsobom, ako to prezentujú rôzne konzervatívne weby – samozrejme sa opäť strhla mela.

A to isté platí i pre problém globálneho otepľovania. Konzervatívci na to majú univerzálny argument: “vedci sú podplatení”, resp. by nedostali peniaze na výskum, ak by písali inak (ako keby neexistovali aj konzervatívne nadácie a inštitúty, ktoré vďačne prispejú tučnými prachmi za podporu ich ideologického naratívu, že áno).

Najhoršie je, že zatiaľ čo alternatíva rieši molekuly vo vakcináciách, pitie Sava a homeopatické cukríky či tofu, tak doslova ignoruje zásadnú biologickú vedu ohľadne ľudskej biodiverzity a rozdielov medzi jednotlivcami a ľudskými populáciami. Dokonca aj Rostas vo svojej knihe Mlčanie útočil na výskum J.P. Rushtona ohľadne rás. Neviem či odvtedy zmenil názor. Každopádne je už na čase zmeniť prístup a začať sa orientovať na podstatu. A nenechať oponentovi ukradnúť dôležitú tému zmeny klímy (a iných tém) a vojsť do jeho pasce, kde budete vyzerať ako hlupák či blázon. A Rostas a spol. do tejto pasce vošli.

Kratšia úvaha o nordikoch

Čo si myslieť o tomto severskom biologickom subtype s vysokou a štíhlou postavou, dolichocefalickou lebkou a stereotypne modrými a svetlými vlasmi? Mnohí hovoria, že je to prirodzene idealistická rasa. A myslím, že niečo na tom za iste bude. Nepovedal by som, že sú prirodzene viac morálni (hoci niektorí by argumentovali aj v prospech tohto – hoci do problematiky morálky by som nechcel dnes zachádzať), ale zdajú sa byť menej zaujatí svetskými záležitosťami či povedzme všeobecne prízemnými vecami a viac u nich badať hľadanie alebo túžbu po excelentnosti, kráse, dokonalosti, ktoré však existujú už tu na zemi.

A tento nordický idealizmus nenachádza svoju reflexiu len v germánskej mytológii, ale napr. aj u vojenských výdobytkov, filozofie, vedeckých a technologických inováciách atď, atp. Práve tu niekde bude asi pôvod myšlienky, že vysokí, štíhli, skôr modrookí kaukazoidi sú kreatívni a zároveň disciplinovaní v boji.

Lenže tento idealizmus môže mať i ďalšiu stránku – väčší sklon presadzovať myšlienky, ktoré sú príliš utopistické pre náš skazený svet. A ak sú nordici napr. indokrinovaní istými neo-komunistickými ideami, potom budú veriť tomu, že všetky rasové a etnické skupiny majú rovnakú schopnosť dosiahnuť slobodne uvažujúcu a fungujúcu spoločnosť, kde všetky etnické a náboženské skupiny môžu ko-existovať bez konfliktov, napríklad.

Platí, že väčšina duší na tejto planéte je založená na egách a sú menej otvorené načúvaniu myšlienok, ktoré nie sú akceptované väčšinou spoločnosti, najmä tých, ktoré majorita považuje za “odporné” (napriek tomu, že v skutočnosti nemusia patriť k morálne odsúdeniahodným myšlienkam z objektívneho pohľadu). Nordici budú prirodzene liberálni ľudia, ale v prípade vyhrotenej “slniečkárskej”(neo-marxistickej) indokrinácie to aj tak často skončí so zadubeným prístupom. Najlepší príklad tu bude Švédsko (Sweden Yes, ako sa hovorí), hoci Nemecko, s jeho živeným komplexom veľkej viny, sa mi zdá tiež celkom blízko.

Sú teda nordici odsúdení k zániku?

Nemyslím si.

Ale mladé duše, ktoré odmietajú opustiť svoj utopistický svet a spraviť to čo je nevyhnutné a čo si dnes vyžaduje isté nepohodlie a ostrakizáciu môže čakať kruté prekvapenie. A možno až takýto pád na hubu, ako sa hovorí, bude jediný spôsob potrebný k tomu, aby nordická rasa, ako celok, upustila od utopizmu a začala akceptovať realitu.

Čo robia nordici správne

Švédsko veru nemá najlepšiu reputáciu v rámci nacionálno-alternatívneho priestoru. Často sa o ňom píše ako o najslniečkárskejšej európskej krajine. Ale existuje istá oblasť, kde Švédi – a iní nordici – robia veci správne.

Podľa výpočtov demografa Ciceroneho sú Škandinávci jediným väčším svetovým regiónom, kde fertilita medzi ženami nie je dysgenická. Nordické krajiny sú jediné, kde ženy s vyšším vzdelaním majú nadpriemernú fertilitu.

Mužská fertilita je neutrálna až mierne eugenická v Spojených štátoch a pravdepodobne aj inde v rozvinutom svete, keďže deti nepredstavujú až takú záťaž, pokiaľ ide o kariéru mužov.

Zvážte nasledovné:

  1. IQ zvyčajne menej koreluje s fertilitou ako so vzdelaním.
  2. (Nižšie vzdelaní) imigranti v nordických krajinách majú podstatne vyššiu plodnosť ako natívne obyvateľstvo.

Ukazuje sa teda, že nordické ženy pravdepodobne nasledujú eugenické vzorce rozmnožovania. (Pozri tabuľku)

Vzhľadom k vyššie uvedenému je celkom možné, že Švédsko bude na tom relatívne fajn aj z dlhodobého hľadiska (ak úplne nezošalejú pokiaľ ide o import z tretieho sveta). Platí, že je to malá frakcia tých najinteligentnejších, ktorá drvivou väčšinou určuje sociálno – ekonomický úspech. A tento inteligentný podiel sa zdá byť v Škandinávii stále energický (rozumej rozmnožujúci sa). Navyše dysgenický import z hnedoidno-inbredného sveta môže byť vybalansovaný ľudským kapitálom zo Stredomoria a východnej či strednej Európy (popri anglo-germánskemu elementu). Do Škandinávie totiž dnes unikajú i mozgy z týchto oblastí.

Švédska fertilita dnes patrí k tým vyšším v rámci Európy popri Islande, Írsku, Dánsku či Francúzsku. A zdá sa, že to má čo robiť s veľmi štedrým sociálnym zabezpečením, ktoré podstatne vyrovnáva spotrebu rodín v porovnaní s bezdetnými, ako aj s rozvinutejším systémom jaslí a materských škôlok, ktoré umožňujú ženám menej kompromisov, pokiaľ ide o vzťah kariéra vs. materstvo. Bezplatné vzdelanie a silný trh práce s vysokými mzdami tiež znamenajú, že vytvorenie rodiny nemusí by z finančných dôvodov tak oddialené. Napriek tomu aj Švédi majú problémy s bývaním, podobne ako my.

Každopádne aj Slovensko potrebuje zvýšiť fertilitu (aj vzhľadom na vysokú mieru emigrácie na Západ) a inšpirácia škandinávskym modelom určite stojí za zváženie. Bude to však chcieť svoj čas. Bez zvýšenia životnej úrovne a dobudovania sociálneho štátu, aký majú na Západe, to pôjde ťažšie, ak vôbec. Selekcia pre rozmnožovanie je v rámci Európy totiž silnejšia v bohatších (post- maltuziánskych) spoločnostiach ako sú napr. tie v UK, Holandsku či v Škandinávii.

Zdroj: What the Nordics Get Right

PS je anti-ľudové hnutie pre zbohatlíkov

Viac ľavicový Štefunko bol nakoniec odsunutý v prospech korporátneho panáčika Trubana

Tento americký projekt Esetu je čitateľnejší než jeho tvorcovia asi chceli. Táto strana je vyslovene anti-ľudové hnutie, lepší popis má momentálne ani nenapadá. Strana pre solventných, pre Bratislavu, nie pre pracujúcu triedu, nie pre normálnu slovenskú majoritu a rodinu. Poďme sa pozrieť s čím nedávno prišli. Dobré zhrnutie ponúkla poslankyňa za Sme rodina Petra Krištúfková (zdroj Facebook):

SABATIKAL NIE JE TO, ČO SLOVENSKÉ RODINY POTREBUJÚ ❗️

“Priznám sa, že návrh Progresívneho Slovenska, ktoré chce po budúcich voľbách viesť vládu, ma zaskočil. To vážne chcú zaviesť tzv. sabatikal, teda voľno na pol roka pre každého, kto odpracoval viac ako 10 rokov? A Sociálna poisťovňa to má preplatiť vo výške 70% z čistej mzdy? Prvé mi napadlo: „Pre koho tento návrh vlastne chystajú? Kto si môže dovoliť polročný „reset“ od práce a zníženie mesačného príjmu? No tí najbohatší. A my sa im na reset a polročnú dovolenku máme poskladať cez odvody všetkých v Sociálnej poisťovni. To fakt myslia vážne?“ Tak ešte raz si položme otázku: „Kto si môže dovoliť odísť z práce na pol roka a žiť zo 70% mesačného príjmu?!“ Najbohatší ľudia. 
Určite nie učiteľky, zdravotné sestry, robotníčky, živnostníčky, ktoré sa starajú o deti a možno aj samé, tie sú naozaj vyhoreté, alebo zrobené ako taký kôň a „reset“ potrebujú ako soľ. 
Takže, poďme sa poctivo baviť o riešeniach, ktoré naozaj pomôžu rodinám. Vedci a ekonómovia stále viac diskutujú na tému štvordňového pracovného týždňa. Je vedecky dokázané, že skrátený pracovný týždeň zvyšuje výkon a efektivitu práce zamestnancov. Kým k tomuto opatreniu príde, tak určite by bolo na mieste, na začiatok skrátiť pracovný týždeň pre matky so školopovinnými deťmi. Pracovný týždeň by sa pre ne skončil v piatok o 12 hodine.“

Najlepšie sa však anti-ľudovosť PS ukáže pri jeho lídrovi Michalovi Trubanovi. Tu ho máte v plnej “kráse”:

Viete, s takými typmi ako Truban som sa potýkal celý život – či už na strednej alebo na vysokej. Viem si ho veľmi dobre zaradiť: synáčik pochybného zbohatlíka s jointom v ruke, ktorému sa dvere ľahko otvárali a ktorý pohŕda “špinavými a lenivými robošmi”.

Darmo sa dnes vykrúca z toho, že bol v čase, keď prezentoval svoje opovrhujúce výroky o pracujúcich ľuďoch “nedospelý”. Ja som mal tiež 18 rokov a v živote by som sa ani v tomto veku, a ani v mladšom, takto o pracujúcej triede nevyjadroval. Napokon sám z nej pochádzam a som na to ľudsky hrdý. Nie, toto nebola “mladícka nerozvážnosť”, ale ide o typickú mentalitu a postoj “trubanovských” typov. Samozrejme, že dnes mu neostáva nič iné než sa od tých nechutných výrokov dištancovať. Ale je to len kamufláž. Mentalita, prístup a reálpolitika od reality odstrihnutého “bratislavského” snobizmu ostali.