Smer s Kotlebom – je to reálne?

Poznámka: ide o starší text z augusta minulého roku, v ktorom som sa hlbšie zamyslel nad tým, či by po budúcich parlamentných voľbách v r. 2020 mohla vzniknúť koalícia Smeru a K-LSNS. Dnes sa čoraz viac javí, že takéto spojenie dáva zmysel, ale bude to asi viac závisieť od Kotlebu než Fica. Prekoná nakoniec LSNS svoj nepragmatický prístup? Nechajme sa prekvapiť.

Tento týždeň sa novinári v mainstreamových plátkoch pomerne často pohoršovali nad rozhovorom Róberta Fica v HN. Dôvodov bolo samozrejme hneď niekoľko, ale jeden z najčastejšie menovaných bol ten, že Fico jasne nevylúčil povolebnú spoluprácu s Kotlebom

Naozaj by sa v Smere mohli pohnúť ľady a strana by riskla aj spojenectvo s „fašistami“? Koniec koncov dnes ich spájajú nielen rovnakí nepriatelia z radov médií a mimovládok, ale aj istá afinita k Rusku (v Smere najmä prostredníctvom Blahu) či k alternatívnym médiám, ktorým Fico v nedávnom rozhovore pre pro-národné Extra Plus vyslovil otvorenú podporu.

Smer bol, napriek extrémom ako Beňová či Lajčák a deklarovanej ľavicovej orientácii, vždy skôr konzervatívna strana. Stačí spomenúť záležitosti ako ústavný zákaz homomanželstiev, Lex Hlinka (Hlinku svojho času výrazne bránil napr. luterán Čaplovič pred útokmi Chmelára napriek tomu, že je dobre známe, čo si Hlinka myslel o luteránoch), či nedávne odmietnutie “utečeneckých” kvót. A na osvieženie časov minulých vám ešte hodím sem staršie video s Ficom, kde sa vyjadruje k našim cigánskym spoluobčanom.

Popravde, bez preháňania môžeme napísať, že je to rétorika takpovediac totožná s Kotlebom. Vlastne sa zdá, že to Kotleba ukradol Ficovi tzv. rómsku problematiku, nie naopak. 🙂

Napokon takéto spojenie pre Slovensko, vzhľadom na dnešné podmienky dáva celkom zmysel a mohlo by pomôcť obom stranám: Smeru v tom, aby sa stal viac nacionalistickým a LSNS zase v kultivovaní umiernenejšieho prejavu. Vznikla by tak pomyslená zlatá stredná cesta, ktorú by som tu ja osobne veľmi rád presadil. Mohlo by dôjsť k obdobnému procesu ako v Rakúsku, kde vládne spojenectvo ÖVP (ľudovci) a FPÖ (slobodní – áno, tá strana, kde bol v minulosti aj Haider) nakoplo mladého frikulína Kurza, predtým skôr pro-EU liberála, správnym, t.j. viac pro-národným, smerom.

Vidíme teda, že spoločných bodov by sa našlo viac než dosť, tak prečo nie? Je postoj k histórii naozaj až taký podstatný? Slováci ako celok sa na tomto aj tak nikdy úplne nezhodnú, tak prečo to tak siliť? Nuž, zdá sa, že pre mnohých je postoj k minulosti mimoriadne zásadný. Smer nadväzuje na tradičnú slovenskú ľavicu, vzormi sú, okrem povinnej klasiky ako Štúr a Štefánik, Hodža a komunista Dubček. O silnej tradícii SNP ani nehovorím. A napriek tomu, že Smer (spolu so SNS) presadil Lex Hlinka môžeme kľudne konštatovať, že strana je orientovaná skôr proti-ľudácky, t.j. striktne odmieta Jozefa Tisu a 1.SR, pretože je to (vraj) „fašizmus“.

Koniec koncov tu máte posledné slová samotného Fica z rozhovoru v HN:

„My sme presne zaujali svoj postoj k slovenskému štátu, nemusím tu vysvetľovať ani môj postoj k Slovenskému národnému povstaniu, k fašizmu, Tisovi a ani k holokaustu. Som ten posledný, čo by tu mal niečo podobné vysvetľovať. Moje hodnoty sú v tomto smere nemenné a budem sa podľa toho aj správať. No načo tu robiť nejaké prázdne a lacné výkriky?“

Takže toľko k ideologickým rozporom medzi LSNS a Smerom, ktoré, ako vidíme, majú najmä historický charakter. Lenže prečo by sa nemohli takéto rozpory ľahko hodiť za hlavu, ak ide o prachprostú politickú moc? Nepodarilo sa snáď Ficovi niečo, čo sa predtým zdalo nemožné: spojiť do vlády SNS s Maďarmi? Okrem toho nezobral SMER do vlády SNS so Slotom v čase, keď sa všade písalo, že táto strana je neprijateľný extrémizmus? Napokon Slota mal omnoho tvrdšie výroky voči rozmanitým menšinám než aké vyslovil Kotleba či ktorýkoľvek z jeho dnešných poslancov. Smer bol dokonca za toto potrestaný ostatnými európskymi socialistami pozastavením členstva v Strane európskych socialistov.

Pochopiteľne, aj v prípade spojenia s Kotlebom by k tomu opätovne mohlo dôjsť. Problém je v tom, že nech už SNS so Slotom bola akokoľvek extrémna vo viacerých svojich postojoch, tak nikdy nemohla byť natoľko presvedčivo zdiskreditovaná fašistickou nálepkou. Napriek príležitostnej pro-ľudáckej apologetike či sentimentu tu jednoducho, na rozdiel od Kotlebu, chýbal taký ten otvorený aspekt proti-systémového, kvázifašistického radikalizmu (pochody holohlavých chlapcov v uniformách kričiacich „na stráž“). Áno, je to nefér, že Kotleba bude možno do konca života prenasledovaný týmto “bremenom fašizmu”, zatiaľ čo mnohým dnešným politikom sa v pohode odpustil ich minulý komunistický radikalizmus. Bohužiaľ, taká je dnešná nespravodlivá realita.

Okrem toho je vôbec momentálne niekto v Smere, kto by bol ochotný začať podporovať takéto spojenie? Je tu Blaha, smerák známy svojimi ostrými komentármi na FB, kde sa tvrdo púšťa nielen do vlastizradcu Kisku, ale kritizuje i globalizmus, militaristickú a zločinnú politiku USA (aj spolu s NATO), ale napr. i radikálny islam a štát Izrael. O adorovaní pravoslávneho a „konzervatívneho“ Ruska ani nehovorím. Okrem toho niekoľkokrát písal aj o dôležitosti vlastenectva a národného štátu.

Nemohol by Blaha, napriek deklarovanému marxizmu, predsa len privrieť oči nad kotlebovcami? Nuž, nezdá sa, že by v tomto smere chcel akokoľvek poľaviť. Len pred rokom aj niečo presadzoval napríklad zákaz zbraní pre ľudí s tzv. fašistickou minulosťou. V podstate proti tzv. fašizmu bojuje non-stop i teraz, akurát momentálne sa zdá, že sa viac preorientoval na Kiskov “liberálny fašizmus” (dodnes akosi poriadne neviem, čo to akože má byť, ale keď už sa ten pojem tak spopularizoval v alternatíve, tak čo už narobím?). Tu by mohlo zavážiť len to, ak by bol jeho odpor ku globalizácii silnejší ako jeho odpor k tzv. fašizmu.

Navyše boli by kotlebovci ochotní tolerovať jeho nekončiacu apologetiku komunizmu, ideológie zodpovednej za smrť viac ako 100 miliónov ľudí? Ja sám mám s týmto obrovský problém a to sa snažím byť naozaj otvoreným a tolerantným. Ale hodnoty sú hodnoty. Nemôžete byť za každú cenu vždy len pragmatici.

A čo nový predseda vlády Pellegrini? Popravde, jeho orientácia je pomerne nejasná (myslím samozrejme tá politická :-)). Ale nemohla by tam byť výhoda práve v tom, že to nie je taký vyhranený ideológ a zdá sa byť celkovo otvorenejším typom? Ťažko povedať, keďže realita je momentálna taká, že tento fešáčik plní hlavne úlohu štatutára a hovorcu koaličnej rady (ako to potvrdil aj samotný Danko), ktorého hlavná činnosť ako zdvihnúť dnes Smeru preferencie spočíva najmä v predvádzaní sa pred babami na Facebooku a Instagrame ako traktorista, pilot, milovník prírody či domáci kutil, proste typický maskot. Jeho deklarované postoje a činy sú však zdajú byť stále dosť ovplyvňované samotným Ficom (s ktorým má, podľa slov samotného Fica, každý týždeň raňajky). Nevieme akoby sa prejavoval, ak by mal úplne voľnú ruku.

Potom je tu kto? Z tzv. konzervatívneho krídla Smeru možno spomenúť Dušana Čaploviča a silného katolíka Jána Podmanického. Historik Čaplovič (ktorý by podľa mňa mohol byť celkom vhodným pre prezidentské kreslo) patril k hlavným nositeľom patriotickej orientácie v Smere, ale zdá sa, že ho asi už zmohla staroba a tak išiel radšej do úzadia. Podmanického zase s kotlebovcami spája katolícky konzervativizmus (a dokonca i možné sympatie k prezidentovi Tisovi) a s ním napr. aj odpor k potratom či LGBTIAPXYZ. Lenže kto je to vlastne Podmanický, že? Nikto extra podstatný, takže je asi zbytočné ho vôbec spomínať.

A zbytok? Kaliňák, Ficov najvernejší a svojho času považovaný za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu (hoci Fico začal od istej doby tlačiť v strane do tejto pozície Pellegriniho) je dnes politická mŕtvola. No a ostatných je úplne zbytočné spomínať, lebo ide už len o štandardný konglomerát totálne irelevantných ľudí alebo ťažkých oportunistov, ktorí ani nevedia, prečo sú vlastne v Smere, okrem dôvodu, že ide o najúspešnejší politický projekt na Slovensku, event. ešte štandardných slniečkárov (ako Beňová, Zala, Smolková, atď.), ktorých sa Fico mal dávno zbaviť, ale pre svoju politickú obmedzenosť tak neurobil.

Takže to vyzerá, že spojenectvo s Kotlebom bude výhradne v Smere stáť na samotnom Ficovi. Ale neriskuje tým ďalšie hystérie, prevraty, masívne protesty “sorosovských deciek” i zbytku “slušných” (ktoré však treba kompletne odignorovať), alebo aj možný rozkol v strane Smer?

Okrem toho je samostatnou kapitolou či by Kotleba vôbec niečo také bol ochotný prijať. Svoju stranu si takpovediac vybudoval aj na proti-vládnej, t.j. i proti-smeráckej agende a spojenie s Ficom by viacerí jeho priaznivci mohli vnímať ako zradu. Koniec koncov od Kotlebu sa mnohí národovci odklonili už len preto, že sa rozhodol ísť robiť parlamentnú politiku. Časť týchto ľudí totiž nechce žiaden kompromis so systémom a preferuje radšej pobehovať po lese, natáčať videá o holokauste a modliť sa za veľkú katastrofu či občiansku vojnu (namiesto toho, aby tu a teraz pracovali na ich odvrátení demokratickými metódami). Nuž, “good luck” s takýmto prístupom. 🙂

Navyše Kotleba sa viackrát prejavil ako človek, ktorému chýba pragmatické uvažovanie (viď tie neslávne interrupcie) a napriek niektorým pozitívnejším posunom jeho strana stále skôr tápe a jej koaličný potenciál sa zdá byť nízky (myslím, že okrem Fica a “krajniakovcov” ich všetci odmietli).

Dobre, nechcem to už veľmi predlžovať. Napokon všetko sú to naozaj len divoké špekulácie, keďže nevieme aké výsledky a akých nových hráčov prinesú voľby (som najmä zvedavý, čo vymyslí “kontrolovaná opozícia” – duo Rostas/Harabin). Netreba tiež zabúdať na nášho kapitána, osobu vskutku nevypočitateľnú a pochybnú, ktorého budú možno potrebovať obe strany (Smer i dnešná opozícia). Možných kombinácií vás napadne habadej. Možno to dopadne nakoniec aj tak, že vo vláde sa ocitne Sulík s Kotlebom. Veď napokon v Maďarsku pred rokmi si tí dvaja mali tiež padnúť do nôty, tak prečo nie aj teraz? V politike je asi naozaj možné všetko, takže nebuďme ničím prekvapení.