Rád by som upozornil na text Normana pod názvom Hlavná hystéria Sme je dnes ekológia. Áno, presne o tomto som chcel aj ja písať už dávnejšie: že konzervatívci alebo alternatíva funguje štýlom, že “pravda musí byť opak toho, čo tvrdí mainstream”.

Lenže takto jednoducho to nefunguje. Klame nás mainstream a systém? Áno, ale skôr tým spôsobom, že o istých veciach nehovorí alebo bagatelizuje, skôr než by si priamo vymýšľal.

Popravde, za veľa viním Rostasa a jeho ZaV (a to píšem ako niekto, kto tento časopis dlho odoberal, podporoval a rozširoval medzi známymi – a zároveň dúfal v odstránenie istých nedostatkov. K tomu však nielenže nedošlo, ale mám dojem, že časopis je na tom obsahovo ešte horšie než predtým, keďže chýbajú kvalitnejší autori). Práve Rostas patril k tým, ktorí tu výrazne presadzovali prístup popierania vedeckých konsenzov za každú cenu, prístup, že “existujú alternatívne pravdy” – skrátka postmodernizmus ako vyšitý.

Výsledok? Web zamorený kreacionistami, antivakcinátormi (tí sú obzvlášť agresívni, spoznal som na vlastnej koži), alternatívnymi hltačmi amygdalínu, alternatívcami, čo tvrdia, že chemoterapia a rádioterapia nefungujú a z rakoviny vás vylieči vitamín C a pod. O weboch rôznych kresťanských bigotov, ktorými je zamorený web a ktoré majú v sebe asi toľko faktov koľko je molekúl účinnej látky v homeopatickom cukríku radšej ani nehovorím. Nedávno som tiež hádzal do jednej debaty odkazy na štúdie, že sója nespôsobuje femininizáciu mužov takým dramatickým spôsobom, ako to prezentujú rôzne konzervatívne weby – samozrejme sa opäť strhla mela.

A to isté platí i pre problém globálneho otepľovania. Konzervatívci na to majú univerzálny argument: “vedci sú podplatení”, resp. by nedostali peniaze na výskum, ak by písali inak (ako keby neexistovali aj konzervatívne nadácie a inštitúty, ktoré vďačne prispejú tučnými prachmi za podporu ich ideologického naratívu, že áno).

Najhoršie je, že zatiaľ čo alternatíva rieši molekuly vo vakcináciách, pitie Sava a homeopatické cukríky či tofu, tak doslova ignoruje zásadnú biologickú vedu ohľadne ľudskej biodiverzity a rozdielov medzi jednotlivcami a ľudskými populáciami. Dokonca aj Rostas vo svojej knihe Mlčanie útočil na výskum J.P. Rushtona ohľadne rás. Neviem či odvtedy zmenil názor. Každopádne je už na čase zmeniť prístup a začať sa orientovať na podstatu. A nenechať oponentovi ukradnúť dôležitú tému zmeny klímy (a iných tém) a vojsť do jeho pasce, kde budete vyzerať ako hlupák či blázon. A Rostas a spol. do tejto pasce vošli.