Problematika očkovania

Téma očkovania nikdy nebola centrom môjho záujmu. Túto problematiku som riešil len raz, na svojom FB profile. Napriek tomu, že som za celý môj čas vo webovom priestore riešil rozmanité kontroverzné problematiky a vymenil si názory, aj ostrým spôsobom, s kdekým, tak práve téma očkovania bola jediná, ktorá spôsobila, že mi prišli súkromné správy plné nechutných vulgarizmov a osočovania nasledované blokáciou zo strany dotyčnej osoby (“už nikdy viac nechcem čítať tvoje príspevky”).

Je evidentné, že niektorí jedinci to na webe jednoducho nezvládajú, sú preemotivovaní a rozmýšľajú viac maternicou, než tým čím by mali – jednoducho hystéria (išlo o matku, ktorá tvrdila, že ona a jej dieťa musia mať isté zdravotné problémy z očkovania). Na rovinu: skutočnosť, že ste porodili dieťa vás ešte nerobí stredobom galaxie ani vševedom, ktorý sa môže povyšovať nad ostatných.

V minulosti som k téme očkovania zaujímal libertariánsky postoj. Tento postoj však vyplýval z nevedomosti o danej problematike. Laické strašenie vakcináciami je totiž založené na anektodických pozorovaniach a ich zovšeobecňovaní a vymýšľaní si, že tzv. herd immunity nebola vedecky preukázaná – a to je lož.  

Kolektívna imunita nielenže je preukázaná, ale ide o jednu z mála oblastí v epidemiológii, ktorá dokonca má ešte i matematické modely, teóriu a aj vysvetlenie.

Každopádne tu máte ešte viac vedeckých zdrojov o vakcinácii a vakcínach:

  1. Odporúčané vakcíny podľa choroby.
  2. Prečo je detské očkovanie tak dôležité?
  3. Čo by sa stalo, ak by sme prestali očkovať?
  4. FAQ o vakcínach.
  5. Očkovanie a kolektívna imunita

Ja i všetci v rodine sme boli zaočkovaní a nijaké problémy som nespozoroval. Dôverujem mojim doktorom a známym, ktorí študovali medicínu (a ktorých som sa na problematiku pýtal a ktorých postoj je úplne jasný). A dôverujem štúdiám a meta-analýzam, ktoré tiež hovoria jasnou rečou. Nech sa akokoľvek rozhliadnem okolo seba, nevidím tie hororové príbehy, o ktorých nám píšu anti-vaxeri.

Odmietnutie očkovania je v lepšom prípade sebecký free-riding, v tom horšom hlúposť s fatálnymi následkami. Pochopiteľne, je tu rozdiel medzi tým, keď sa niekto nedá zaočkovať proti síce infekčnému, ale nie nákazlivému ochoreniu (ako je napr. tetanus), alebo voči infekčným a nákazlivých chorobám ako sú poxy, polia a pod.

Kým v prvom prípade je hlúpy iba daný jednotlivec a jeho potomstvo môže kandidovať na Darwinovu cenu, ale v podstate sami nebudú rizikoví (a ak ešte eliminujú svoj genóm z populácie, tak to bude ďalšie +). Tu ide o individuálne zhodnotenie rizika s tým, že aj škody budú individuálne. V takýchto prípadoch nič proti, očkovanie môže byť kľudne dobrovoľné.

Horšie je to už v tých druhých prípadoch, kedy môže dôjsť k narušeniu kolektívnej imunity. Ak je (samozrejme v závislosti od danej choroby) zaočkovaných viac ako 80% populácie, potom je nezaočkovaný človek nimi chránený. Je však sebecký free-rider, pretože nemusí znášať potencionálne riziká očkovania a čerpá iba benefity. Problém je v tom, že ak by sa % takýchto podvodníkov zvýšilo nad istú konkrétnu hranicu, za ktorou môže vypuknúť epidémia, tak to pohltí nielen týchto free-riderov, ale aj časť okolitej populácie, ktorá sa z rôznych dôvodov nemôže očkovať.

A práve z tohto dôvodu sa v niektorých krajinách zaviedlo povinné očkovanie, keďže ľudia vo všeobecnosti asi nebudú veľmi nadšení, keď by kvôli zopár neinformovaným, resp. skôr propagandou anti-waxerov vymletým, nadšencom mali miesto do kolísky ukladať svoje deti do hrobu.

Záver

Znova opakujem: témy ako očkovanie, Chemtrails, pristátie na Mesiaci, nórsky Barnevernet a pod. osobne považujem za toxické a veľmi pochybné. Poslúžia skôr na zdiskreditovanie iných alternatívnych postojov, ktoré je potrebné viac spropagovať. Taktiež slúžia na odvádzanie pozornosti od podstatnejších otázok, ktorým by sa alternatívne sily mali venovať a spropagovať ich.

Ja by som všetkým tým konšpirátorom – od kotlebovcov až po Rostasa – napísal, že keď už nejaká konšpirácia, tak skôr tá, že isté témy sú vám podhadzované či vnucované zámerne, aby ste vyzerali ako blázni alebo sa venovali nepodstatnému. A potom je to všetko hodené do jedného vreca s postojmi, ktoré sú naozaj pravdivé i veľmi kontroverzné zároveň. A poškodenie je na svete.

Tento postoj som mal odjakživa a aj z tohto dôvodu som veľmi skoro začal kritizovať časopis Zem a Vek, ktorý sa zbytočne ponoril do takýchto tém. Aj z tohto dôvodu kritizujem kotlebovcov, ktorí sa zaštitujú bojom za národ, avšak ten zhadzujú jeho spájaním s nesúvisiacimi pochybnými témami ako je anti-očkovacia agenda. Možno to má istý komerčný potenciál, asi áno, ale stojí to za ten zlý dojem?

Ani s Trubanom, ani s Ficom. Tak potom s kým?

Bývalý minister vnútra a známa “kdhácka” persóna Vladimír Palko prišiel s textom, v ktorom navrhuje kresťanom, aby sa dištancovali rovnako od neoliberálneho PS, ako aj od konzervatívnej ľavice (Smer) a národných populistov (SNS).

Zaujímavé, sám Palko sa predsa takejto “čistoty” nepridržiaval, keď pôsobil v koalícii, ktorého súčasťou bolo svojho času i liberálne ANO Pavla Ruska. Vlastne kresťanskí demokrati, ak mohli, vždy si vybrali liberálov a globalistov, nie pro-sociálne a ľudovo orientované strany. Patern poznáme už dlho, a preto nás ani najnovšie počínanie Hlinu, ktoré chce Palko teraz pokrytecky kritizovať, nemôže prekvapovať.

Palkov pohľad je politicky naivný, úplne nerealistický a človek sa až diví, že jeho nositeľom je niekto, kto má vyštudovaný mat-fyz. Pretože práve čísla nás nepustia. Koľko je dnes v slovenskej spoločnosti kresťanov Palkovho typu? 8%? Toľko zvyklo mať KDH. Alebo žeby predsa len o niečo viac? Buďme teda štedrý a povedzme, že možno aj cca 20%, ak budeme vychádzať z výsledkov referenda za rodinu z r. 2015 (hoci vidíme, že väčšina z tých 20% KDH nevolila). Ale dokonca ak aj použijeme najvyšší odhad (teda tých 20%), stále ide o menšinu. A menšinám a menšinovej politike neostáva nič iné, než vytvárať aliancie či koalície s inými. Princíp zastupiteľskej politiky prostredníctvom strán netreba vysvetľovať. Naopak, Palkov prístup by skôr viedol k väčšej marginalizácii kresťanskej politiky. 

Je to na kresťanskom svedomí, či sú im lepší konzervatívni ľavičiari (Smer) a národní populisti, ľudáci (SNS, Harabin, LSNS), hoci aj s mnohými omylmi, ktorých sa za svojej dlhodobej vlády či prítomnosti dopustili a ktoré treba kritizovať a poukazovať na ne, alebo neoliberálna, prefetovaná žumpa PS s jej revolučnými radikalizmami a deštruovaním právneho štátu (prostredníctvom kdejakých korposplaškových “tódových”). Nuž, aj posledné prezidentské voľby ukázali, čo kresťania preferujú, hoci sa im kandidáti ako Harabin a Šefčovič núkali na podnos. Ale inak samozrejme “najväčšia sila”, ako mi svojho času hovoril nejeden nacionalistický kresťan, že áno. 🙂