Čo si myslieť o tomto severskom biologickom subtype s vysokou a štíhlou postavou, dolichocefalickou lebkou a stereotypne modrými a svetlými vlasmi? Mnohí hovoria, že je to prirodzene idealistická rasa. A myslím, že niečo na tom za iste bude. Nepovedal by som, že sú prirodzene viac morálni (hoci niektorí by argumentovali aj v prospech tohto – hoci do problematiky morálky by som nechcel dnes zachádzať), ale zdajú sa byť menej zaujatí svetskými záležitosťami či povedzme všeobecne prízemnými vecami a viac u nich badať hľadanie alebo túžbu po excelentnosti, kráse, dokonalosti, ktoré však existujú už tu na zemi.

A tento nordický idealizmus nenachádza svoju reflexiu len v germánskej mytológii, ale napr. aj u vojenských výdobytkov, filozofie, vedeckých a technologických inováciách atď, atp. Práve tu niekde bude asi pôvod myšlienky, že vysokí, štíhli, skôr modrookí kaukazoidi sú kreatívni a zároveň disciplinovaní v boji.

Lenže tento idealizmus môže mať i ďalšiu stránku – väčší sklon presadzovať myšlienky, ktoré sú príliš utopistické pre náš skazený svet. A ak sú nordici napr. indokrinovaní istými neo-komunistickými ideami, potom budú veriť tomu, že všetky rasové a etnické skupiny majú rovnakú schopnosť dosiahnuť slobodne uvažujúcu a fungujúcu spoločnosť, kde všetky etnické a náboženské skupiny môžu ko-existovať bez konfliktov, napríklad.

Platí, že väčšina duší na tejto planéte je založená na egách a sú menej otvorené načúvaniu myšlienok, ktoré nie sú akceptované väčšinou spoločnosti, najmä tých, ktoré majorita považuje za “odporné” (napriek tomu, že v skutočnosti nemusia patriť k morálne odsúdeniahodným myšlienkam z objektívneho pohľadu). Nordici budú prirodzene liberálni ľudia, ale v prípade vyhrotenej “slniečkárskej”(neo-marxistickej) indokrinácie to aj tak často skončí so zadubeným prístupom. Najlepší príklad tu bude Švédsko (Sweden Yes, ako sa hovorí), hoci Nemecko, s jeho živeným komplexom veľkej viny, sa mi zdá tiež celkom blízko.

Sú teda nordici odsúdení k zániku?

Nemyslím si.

Ale mladé duše, ktoré odmietajú opustiť svoj utopistický svet a spraviť to čo je nevyhnutné a čo si dnes vyžaduje isté nepohodlie a ostrakizáciu môže čakať kruté prekvapenie. A možno až takýto pád na hubu, ako sa hovorí, bude jediný spôsob potrebný k tomu, aby nordická rasa, ako celok, upustila od utopizmu a začala akceptovať realitu.