Trochu k tomu genderu

Opäť len na pripomenutie (ak ste náhodou nikdy nevideli) tento vynikajúci dokument od nórskeho komika Haralda Eia o tom, aká je celá tá “genderológia” neskutočná paveda.

Áno, ja som meritokrat a v zásade súhlasím s rovnosťou šancí. Radikalizmus feministiek však spočíva v tom, že pre nich je dnes rovnosť šancí primálo. Tieto ženy požadujú rovnosť výsledkov – a to aj za cenu zníženia kvality a diskriminácie schopnejších.

Najhoršie sú však feministické tézy o tzv. “genderi”, kde sa naozaj dostávame na veľmi tenký ľad.

Stručné zhrnutie feministickej teórie genderu je nasledovné: Ide o radikálne pokusy femino-genderistiek presvedčiť spoločnosť, že “pipíci” a “šušulky” sú tým jediným rozdielom (a dnes už spochybňujú aj toto) a všetko ostatné predstavuje nadvládu mužov a výsledky nimi udržiavanej spoločenskej indokrinácie batoliat autíčkami a bábikami, pričom táto nadvláda má smerovať k tomu, aby ženy ostali sexuálnymi otrokyňami vychovávajúcimi ďalších mužov, ktorí budú takto vládnuť nad ich dcérami a v ich posvätných vagínach masturbovať. Áno, toto je naozaj stručné zhrnutie ich uvažovania. Také tézy sú však absolútne choré, nepravdivé, nebezpečné a neuveriteľne stupídne.

Démonmi posadnutá femino-gender lesbiánka Shulamith Firestone bola ukážkový príklad zástankyňe vyššie uvedenej teórie. Táto dcéra ortodoxných židov snívala o vytvorení “amazonských” spoločností – štátu alebo štátov žien, separovaných od mužov.

Nór Harald Eia vo svojom dokumente perfektne ukázal aké sú gender studies neskutočná paveda (okrem iného tiež ukázal akou pavedou sú aj sociálne teórie “panbíčkárov” o sexuálnej orientácii, čo samozrejme kresťanskí konzervatívci budú radi ignorovať).

Tento “gender feminism” je len a len ideológia, žiadna veda. Ide o radikálny politický konštrukt, ktorý stojí a padá na 3 predpokladoch:

  1. Závažné rozdiely medzi pohlaviami nie sú biologické, ale kultúrne.
  2. Jediný sociálny motív je moc – a v tomto prípade moc mužov nad ženami.
  3. Sociálne vzťahy sú výsledkom výhradne skupinových stratégií a nie individuálnych konfliktov.

Všetky 3 predpoklady však vyvrátila seriózna veda ako chybné. Významné rozdiely medzi pohlaviami sú vo veľkej miere biologické, v sociálnych vzťahoch existuje široká paleta motívov a tie sa prejavujú v konfliktoch či v situáciach, ktoré prekračujú a odporujú tupému “ružovo-modrému” videniu muž vs. žena, ako ho propagujú genderistky.

Treba študovať odbornú literatúru, seriózne zdroje, nie genderkravinistky! Tu ich zopár máte:

  1. Evolúcia mužského a ženského mozgu je predmetom selekčných tlakov u primátov.
  2. Štruktúra mozgu primátov a selekcia vo vzťahu k pohlaviu.
  3. Skoršie androgény, úroveň aktivity a výber hračiek u detí v 2. roku života.
  4. Pohlavné odlišnosti u novorodencov vo vizuálnom záujme o hračky.

A takto by sa dalo pokračovať donekonečna: cez anatomické štruktúry mozgu, tým prečo je medzi mužmi viac vrahov či vyššia záľuba v porne, prečo sú muži lepší v matematike a ženy v jazykoch, prečo si ženy vyberajú neriskantné (čiže menej platené) povolania a sú menej súťaživé ako muži, atď, atp. Veda je jednoznačne proti genderistom, ktorých šialené predstavy môžu mať (a niekedy už majú) nebezpečné dopady na spoločnosť. A preto nám neostáva nič iné než ich non-stop vyvracať.

5 thoughts on “Trochu k tomu genderu

  1. Na genderovej problematike sa dnes priživujú politici, kňazi, mimovládkoví aktivisti, … atď.. Extrémistické názory sú na oboch stranách barikády.
    Katolícky Taliban (napríklad Palko) je ochotný v médiách hlásať generalizujúci nezmysel o liečiteľnosti homosexuality. Ak sa niekto narodí s geneticky podmienenou poruchou sexuality je prakticky nemožné (ani za cenu veľmi drastických a drahých zásahov) dosiahnuť zmenu jeho orientácie.

    Iný problém je psychicky podmienená abnormalita sexuálneho chovania. A tu si je potrebné položiť zásadnú filozofickú otázku definície normality osobnosti. Lekárska etika dosť neúspešne zápasí s týmto problémom už desiatky rokov.
    Je homosexualita duševná choroba? Treba sa vrátiť do histórie a spomenúť si, ako sa podarilo vyradiť homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb z Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM) a aké podivné argumenty použili odborníci z American Psychological Association (APA) a the American Psychiatric Association (časť bola v zjavnom konflikte s ohľadom na ich všeobecne známu sexuálnu orienráciu).
    Na túto tému vyšlo už množstvo odborných článkov, uvediem jeden najprehľadnejší
    https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4771012/

    Problematika by si zaslúžila samostatný článok. Ja len konštatujem že „normalita“ sa tu posudzuje z pozície extrémneho liberálneho filozofického pohľadu bez ohľadu na dopad na väčšinovú spoločnosť. Ak by sa urobila širšia štúdia dôsledkov homosexuality na nezodpovedné promiskuitné chovanie väčšiny postihnutých, následné šírenie pohlavne prenosných chorôb a obrovské náklady na ich liečenie, dopady ma demografickú problematiku, … atď., došli by k úplne odlišným zámerom.

    Stačí sa zamyslieť nad životom týchto mimoriadne nadaných umelcov a bez veľkého filozofovania pochopíte, kde je hranica medzi spoločensky akceptovateľnou normalitou a duševnou chorobou, ktorú treba liečiť!

    Like

    1. K tomu HIV. Treba si ujasniť základnú matematiku.

      1. Vírus HIV, resp. AIDS je globálne chorobou heterosexuálov, a to najmä heterosexuálov zo subsaharskej Afriky. Keď už nejaký “lifestyle” vedie k AIDS, tak tak to najviac platí pre ten subsaharský. A k šíreniu AIDS v Afrike prispeli aj kresťanské cirkvi, ktoré zakazujú čiernym kondómy (a nerealisticky od nich požadujú sexuálnu zdržanlivosť – pretože nechápu rasovým rozdielom i v tejto oblasti) a momentálne participujú na dovážaní (aj HIV- pozitívnych) bonobákov do Európy (feťácko -anarchisticko – dredato – neoholenú kreatúru Raketovú podporujú o.i. aj nemecké kresťanské cirkvi). Ak nás niečo vyšlo draho, tak sú to náklady liečby afrického AIDS. Kto tam furt posiela lekárov a liečivá? Západ.

      2. Homosexuálni muži majú disproporčne vyšší výskyt HIV, pretože prenos cez análny styk je 18x (niekde sa uvádza i 32x) vyšší ako cez vaginálny a aj preto, že ide o výrazne menšiu skupinu – a v každej menšej skupine sa ochorenie skôr rozšíri. To je základná matematika.

      3. Na Slovensku je úroveň HIV veľmi nízka, od r. 1985 bolo zaznamenaných cca 1000 prípadov HIV. A áno, 60% z toho tvorili msm (muži, ktorí majú sex s mužmi. Inak frakcia msm nie je úplne totožná s homo, keďže sexuálna orientácia nerovná sa automaticky sexuálne správanie a naopak!), ale celkový výskyt je jednoducho príliš nízky na to, aby sme sa na Slovensku týmto pri homosexuáloch oháňali.

      4. 94,25% homo mužov nemá HIV. Podstatné info je i to, že indicencia msm HIV infekcií by klesla o 80 až 98%, keby bol prenos vírusu “biologicky” identický ako medzi opačnými pohlaviami, ale keďže sa líši 18x násobne, tak sa aj zvyšuje incidencia pri zachovaní všetkých ostatných parametrov. Zdroj: https://www.thelancet.com/j

      5. Treba riešiť najmä náklady heterosexuálnej promiskuity, ktorá vytvára deti a opustené matky bez dostatočnej ekonomickej podpory. Treba podporovať manželstvá, vstup do manželstva, stabilitu v rodinách. A taktiež i fertilitu. Orbánove opatrenia síce nebudú mať tak skoro veľký dopad, ale sú stále lepšie ako nič, v budúcnosti sa to prejaví, chce to istý čas.

      Like

  2. Hej, homosexualita sa bude považovať za chorobu, keď ňou jedinec ubližuje sebe alebo okoliu – aj takýto prístup je možný. 🙂

    Hsx je dnes považovaná za normálnu variáciu ľudského sexuálneho správania, resp. jedna z troch variánt sexuálnej orientácie (hetero, homo, bi), ktoré sa rozlišujú od tzv. parafílií (a hranicou rozlíšenia je absencia konsenzu, hoci sa dajú nájsť aj iné parametre, aj viac biologické – viď tento text od renomovaného sexuológa: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3310132/).

    To vyškrtnutie z DSM: bola to kombinácia gay aktivizmu a niektorých recenzovaných výskumov, z ktorých najznámejší je ten od Evelyn Hooker (tá použila Roscharov test, ale ten už dnes nie je medzi psychológmi tak uznávaný). Gay aktivisti nakoniec dostali priestor na konferencii APA, kde prezentovali tézu o stigme. Tú nakoniec prijala hlava APA Robert Spinzer, t.j. záver bol taký, že subjektívnu úzkosť a iné problémy – na rozdiel od iných, jasných duševných chorôb typu bipolárna porucha a pod. – nespôsobuje u homosexuálov homosexualita per se, ale spoločenská stigma. Konzervatívci (a medzi nimi najmä psychoanalytici, ktorí sa pokúšali o zmenu hsx na hetero a slušne na tomto i zarábali) však tento záver neprijali, a preto si vynútili hlasovanie (to je tá sranda, že dnes konzervy píšu, že o chorobách sa nehlasuje, pritom to boli oni, kto inicioval hlasovanie :-)). Ale pri hlasovaní majorita hlasov bola za Spinzerov prístup.

    Je to ťažká téma. Keď si predstavíš, že by si bol homo a narodil by si sa do nejakej veľmi kresťanskej rodiny, kde by ťa od malička učili, že je to ťažký smrteľný hriech…no, nečudo, že mnohým z toho šiblo. 🙂

    Promiskuita homosexuálov je spôsobená 2 faktormi:
    1. absenciou ženského výberu, ktorý má tlmiaci efekt pri heterosexuálnych mužoch.
    2. typom kontrakultúry, ktorá sa okolo homosexuálov vytvorila. Dlho sa museli skrývať, chodiť po kanáloch, ako sa hovorí, nedalo sa veľmi mať nejaký plnohodnotný otvorený vzťah…len sa narýchlo tajne niekde uspokojiť + do toho sexuálna revolúcia, vplyv bezbrehého liberalizmu a zároveň odcudzenie sa od konzervatívnej majority. Ale AIDS kríza to do istej miery schladila.

    Je otázne, či by inštitúty RP či priamo gay manželstva zmiernili promiskuitu homosexuálov. Niektoré štúdie naznačujú, že majú pozitívny vplyv na homošov. Písal som o tom tu: https://realista.home.blog/2019/07/20/utilitaristicky-pohlad-na-gay-manzelstvo/

    Like

  3. Diskusia na tému homosexualita a jej depatologizovanie je možná vo viacerých rovinách:

    1. Rovine presadzovania biologického determinizmu koreňov LGBT chovania. Praktický lekár a ešte viac psychiater dokáže takéto chápanie oponovať konkrétnymi príkladmi. Jeden príklad – vdova s veľmi aktívnymi heterosexuálnymi stykmi si nakoniec vzala partnera, ktorý mal kriminálnu minulosť. Postupne ale zistila, že jeho požiadavky na análny pohlavný styk presiahli normálnu medzu, lebo jej táto forma vadila a mala pocit, že práve jej odpor (bolestivý plač a iné prejavy nesúhlasu) ho maximálne vzrušujú. Bo to typický príklad homosexuála, ktorý svoju orientáciu získal vo väzení. Homosexualita koreluje so SM poruchami, mieru tejto korelácie si nikto netrúfol zistiť, lebo na podobný výskum by nezískal vďaka LGBT lobby peniaze. Obvinenia z homofóbie dokážu pri aktívnej mediálnej podpore lekára – vedca profesionálne zlikvidovať!

    2. V rovine lekárskej etiky s prihliadnutím na filozofické problémy extrémneho individualizmu. V princípe sa lekárska etika od roku 1979 (dátum je dôležitý!) opiera o prácu priekopníkov Beauchampa a Childressa, pričom posledné roky sa prudko rozvíja a pozoruhodne sa vyhýba problémom s normalitou homosexuálneho chovania. Prehľad je veľmi dobre zhrnutý v nasledovných príspevkoch:
    https://www.longdom.org/open-access/further-development-of-beauchamp-and-childress-theory-based-on-empirical-ethics-2155-9627.S6-e001.pdf
    https://jme.bmj.com/content/medethics/29/5/269.full.pdf
    Práve v tejto rovine sa jasne ukazujú etické problémy „normalizovania“ homosexuality a vyradenia z Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM).

    Ale najskôr moja osobná skúsenosť s agresivitou homosexuálov. Pomerne mladý som utrpel haváriu pri styku s frigidnou krásavicou. To že bola frigidná som pochopil až po desiatkach rokov v čase, keď som sa dozvedel o tom, ako si rozbila manželstvo s chudákom, čo si ju nakoniec zobral. Frigidita môže byť nákazlivá, niekoľko rokov (!) som sa liečil z tejto drsnej skúsenosti a navonok som (priznám sa) pôsobil veľmi podivne. Začali sa množiť homosexuálne ataky, ktoré boli spôsobené chybným vyhodnotením môjho odmietania žien (a veľmi pekných …). Snažil som sa týchto chudákov decentne odmietnuť a môžem z vlastnej skúsenosti zodpovedne povedať, že jestvuje skupina (ktorú veľmi adekvátne nazval Peter Lipták „buzeranti“ – viď https://blog.hlavnespravy.sk/13187/buzeranti-pochodovali-bratislavou/ ktorá sa za odmietnutie (decentné!) veľmi zákerným spôsobom pomstí! Ak mali moc, tak sa pomstili denunciáciou a poškodením profesionálneho renomé, ak nie, tak začali šíriť o mne povesť že som homosexuál a oni ma odmietli. Je to dlhá história a agresivita týchto buzerantov je neuveriteľná. Tento typ sa producíruje na Pride pochodoch a väčšinou sú to biologicky nedeterminovaný homosexuáli!

    Súhlasím s názorom, že necitlivá „liečba“ homosexuality môže byť z hľadiska lekárskej etiky veľmi problematická.

    Aby sme boli objektívni, problém sa netýka iba názorov pápeža a katolíckej cirkvi. V Izraeli vypukol nedávno škandál s verejným vyhlásením ministra Rafi Peretza, bývalého šéfa vojenských rabínov IDF.
    https://www.israeltoday.co.il/read/gay-therapy-is-israel-already-converted/
    https://www.israeltoday.co.il/read/when-pride-parades-increase-so-should-the-messianic-response/

    Like

    1. Ak ide o tie známe prípady väzňov, tak to je ukážkový prípad tzv. náhražkovej homosexuality. A tú treba rozlišovať od jadrovej, alebo “pravej” homosexuality, o ktorej tu mám text a ktorá má biologický koreň. V base je to v takýchto prípadoch o tom, že dominantný alfa samec si vyhliadne toho najviac zženštilého, pasívneho väzňa a prinúti ho k orálnemu sexu (je to takmer vždy o orálnom sexe alebo uspokojovaní rukou, žiaden anál, žiadne bozky dotyky, nič iné – proste dominant zatvorí oči, predstavuje si ženu). A po opustení basy fungujú títo muži opäť štandardne heterosexuálne. S náhražkovou homosexualitou sa často stretneme aj v moslimských krajinách, kde vládne segragácia pohlaví. Prečítaj si tento článok o dvojitom živote v Saudskej Arábii, kde bujnie homosexuálny underground: https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2007/05/the-kingdom-in-the-closet/305774/

      Prípad dotyčného obľúbencu análu by som neklasifikoval ako homosexualitu (veď to robil so ženou! A bol aj v dominantnej pozícii).

      Análny styk v pasívnej pozícii nie je o SM, ale o dráždení prostaty, kde sa nachádza erotogénna zóna (tzv. mužský bod G), ktorej dráždením sa môže dosiahnuť neuveriteľne silný orgazmus (a asi aj preto sa mnoho homošov stalo od toho závislých a zničili si postupne tým zdravie, ak to praktikovali pričasto a bez poriadnej prípravy, ktorá si vyžaduje svoj čas). Lenže tiež platí, že každé telo je individuálne, a kým jeden zažije nevídanú rozkoš, druhého to môže len a len bolieť. Základné pravidlo v sexe je, že sa robí len to, čo obom vyhovuje, nesmiete nútiť partnera do niečoho čo mu je nepríjemné, čo ho bolí! (A ak to bolí, tak to tiež môže znamenať, že niečo sa robí zle, a treba okamžite prestať, lebo následky môžu byť veľmi vážne). U žien nervové zakončenia pri anuse môžu tiež vyvolať silný orgazmus, ale vo všeobecnosti platí, že u žien je o niečo menej pravdepodobné, že si anál užijú.

      Homosexuáli budú vo svojich psychologických vlastnostiach bližší k ženám. Pozitívnym predsudkom býva, že sú empatickejší, negatívnym, že môžu byť intrigánski a pomstychtiví. A presne také bývajú aj ženy (spomeňme si na grécky mýtus o odvrhnutej Médei, napríklad).

      Každopádne, aj tu platí, že ešte horšie ako to, že po chlapovi vyštartuje buzerant je to, keď ho kompletne ignoruje. 🙂 Morozov, nepísal si raz, že si v mladosti vyzeral ako americký herec David Boreanaz? Potom sa veru nečuduj, že sa na teba tak lepili. 😀

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s