Autor: Curt Doolittle

Čína nemá spojencov. Má iba “závislých”.

Takýto princíp je však ústredný pre východoázijské zmýšľanie. Neexistuje tu žiadna rovnosť. Za každých okolností musí byť niekto nadradený a druhý podriadený.

Keď Konfucius nemohol vyriešiť nejaký politický problém, tak nariadil všetkým ľuďom organizovať sa do paternalistickej hierarchie smerom od cisára na vrchole až po novorodenca.

Keď čínska história hovorí o “kráľovstve stredu” má na mysli “centrum sveta”, kde sú Číňania na vrchole.

Čínske myslenie požaduje zachovanie harmónie – čo znamená neprerušovanie statusovej hierarchie. A to za cenu čohokoľvek, dokonca i možnosti vyhnúť sa pravde.

Čínskymi stratégiami sú oddiaľovanie a klamanie, zatiaľ čo rozvíjajú svoje útočné a defenzívne schopnosti až dokým s konkurenciou nepotrebujú rokovať, ale môžu ju jednoducho obísť.

V ich prípade ide o veľmi paternalistický model uvažovania. Nejde nevyhnutne o zlé zmýšľanie, a to pre jednoduchý dôvod: čínska snaha o harmóniu a paternalizmus sú do istej miery zakorenené v ich (skôr spornej) morálke.

Číňania sú schopní s kľudom vyzabíjať milióny vlastných ľudí, ak to bude nevyhnutné a venujú oveľa menšiu pozornosť hodnote ľudského života ako západniari (alebo indoeurópania vo všeobecnosti) pre ktorých je ťažké ich uvažovanie pochopiť.

Takže nie, Čína nemá spojencov, má iba nepriateľov, podriadených a kandidátskych podriadených.

Toto je všetko, čo je skutočne potrebné na pochopenie čínskej politiky, kultúry a civilizácie. Podobne ako suverenita, reciprocita a pravda sú všetkým pre pochopenie Západu. V tomto zmysle teda nie sme veľmi kompatibilné civilizácie.

Poznámka: Rozhodol som sa pre vás preložiť tri kratšie odpovede Curta Doolittla o Číne. V poslednom období som sa začal viac zaujímať o túto krajinu, obzvlášť vzhľadom na časté predpovede o jej budúcej svetovej dominancii, pokiaľ sa jej raz podarí vytlačiť z tejto pozície Spojené štáty (čo vôbec nie je isté). My o tejto obrovskej krajine s vyše miliardou obyvateľov v skutočnosti veľa nevieme. Jej príliš odlišný jazyk, kultúra a vývoj spôsobujú, že je pre nás stále celkom tajomnou a ťažšie uchopiteľnou. Dúfam teda, že aspoň trochu z jej tajuplnosti odkryjem.

Autor: Curt Doolittle

Čína je veľmi chudobná krajina. Avšak má viac populácie ako západný svet, viac populácie ako africký kontinent, a podobne či viac populácie ako India a o niečo menej ako moslimský svet. Čo je podstatnejšie je skutočnosť, že si udržiava ohromnú rasovú a kultúrnu homogenitu, a to viac ako akýkoľvek iný národ, s výnimkou Japoncov – a to všetko kombinuje s “odôvodnene” veľkou armádou, históriou a kultúrou monolitickej byrokracie, absenciou histórie čohokoľvek čo by sa dalo nazvať “právnym štátom” (rule of law) alebo individuálnymi právami (zvrchovanosť) či peerstvom. Čína pociťuje istú zatrpknutosť za svoju predošlú zaostalosť, zlyhanie v moderných vojnách a zlý výber v podobe komunizmu, ktorý je v rozpore s čínskym kultúrnym mýtom v zmysle ktorého je Čína “centrum sveta”.

Napriek tomu, že je pre Čínu pomerne ľahké “dobehnúť” iných v istých oblastiach využitím autoritárstva, je stále pre ňu ťažké produkovať konkurencieschopnú a neustále sa vyvíjajúcu ekonomiku vzhľadom na “čínske charakteristiky” (ktoré teraz nechcem bližšie rozoberať).

Môže Čína využiť svoju centrálnu byrokraciu na koncentráciu kapitálu v priemysle a armáde pomocou hrozby, podplácania a obštrukcie, aby získala to čo Západ dosiahol technickou inováciou, ekonomickou expanziou a vytiahnutím zvyšku sveta z nevedomosti, poverčivosti, tyranie, chudoby a choroby?

Samozrejme, že môže.

A na svete je viac národov, ktorú nechcú, aby to urobila meritokracia. A Čína, Rusko a islam sa zdajú byť v konflikte so Západom, Indiou a kresťanskou Afrikou.

Myslím, že obdobie západných ideálov skončilo a budúcnosť bude patriť “netrhovým” národom.

Demokracia, sloboda, inovácia a individualizmus sú západného pôvodu, ak nie vyslovene škandinávske či anglické predpoklady. Ide o dedičstvo národov severných morí, ktoré boli potomkami obchodníkov, pirátov, vikingov a bojovníkov. Je to ich materialistické dedičstvo. Avšak väčšina národov nemala takýto luxus.