Mesiac: jún 2019

Cárske Rusko – príliš dobré na svoj vlastný úkor

Aké bolo Rusko cára Mikuláša II., t.j. predtým než ho ovládli boľševici?

Všeobecná predstava by sa dala zhrnúť do týchto 2 pohľadov:

  1. Cárske Rusko bola poverčivá krajina pravoslávnych ikon a hliadkujúcich kozákov s nagajkami v ruke – a bola to úplne strašná krajina! – liberáli, marxisti.
  2. Cárske Rusko bola poverčivá krajina pravoslávnych ikon a hliadkujúcich kozákov s nagajkami v ruke – a bola to úžasná krajina! – neoreakcionári.

A teraz (pre mnohých prekvapivá) realita: Cárske Rusko bolo v mnohých ohľadoch spoločensky liberálnou krajinou dokonca aj v porovnaní so štandardmi západnej Európy.

Poďme sa na to bližšie pozrieť.

Pokračovať v čítaní článku “Cárske Rusko – príliš dobré na svoj vlastný úkor” →

Je Česko najlepšia krajina na svete?

Podľa niektorých môže byť práve Česká republika pomyselným ideálom. Tu je zhrnutie dôvodov:

  1. má najlepšie zákony v Európe, pokiaľ ide o právo na zbrane (a ďalej ich liberalizuje)
  2. má o dosť nižšiu vražednosť ako UK, Francúzsko alebo Nemecko, pretože sa nenechalo zaplaviť agresívnymi menšinami z tretieho sveta.
  3. je spoločensky liberálne bez toho, aby bolo zaplavené iritujúcimi ružovovlasými slniečkármi.
  4. je to najateistickejšia krajina Európy
  5. napriek tomu má vyššiu fertilitu ako pánbičkárske Poľsko
  6. má bezpečnú zahraničnú politiku
  7. je to najbohatšia ex-komunistická krajina
  8. má viac industriálnych robotov per capita ako Francúzsko alebo UK (mimochodom, slovo robot má český pôvod)
  9. je tu o 40% lacnejšie ako v USA
  10. je členom Schengenskej zóny

Samozrejme, mnohí by navrhli Švajčiarsko alebo Nórsko, ale ak ste Západniar a chcete utiecť z multi-kulti niekam kde je príjemnejšie, cenovo výhodnejšie a viac európskejšie, potom sa Česko javí ako najlepší výber.

Zdroj: Is Czechia the World’s Best Country?

Vladimír Putin kritizuje liberalizmus a tvrdí, že sa stal obsolentným

A má samozrejme pravdu. Poďme sa (skratkovito) pozrieť, čo presne Putin povedal v exkluzívnom interview pre Financial Times.

V rozhovore pre FT v Kremli v predvečer summitu G20 v japonskej Osake, ruský prezident povedal, že “liberálna myšlienka “prežila svoj účel”, s tým ako sa verejnosť obrátila proti prisťahovalectvu, otvoreným hraniciam a multikulturalizmu.

V texte sa ďalej píše, ako Putinove odmietanie liberalizmu súznie s populistickými lídrami ako Trump, Orbán či Salvini.

Podobne ako vyššie spomenuté trio aj Putin kritizoval Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie prijať viac ako milión “sýrskych utečencov” (kto príčetný si dnes myslí opak?). Jasne sa vyjadril, že išlo o “kardinálnu chybu“. Zároveň pochválil Donalda Trumpa za jeho snahu zastaviť tok migrantov a drog z Mexika.

Podľa Putina “liberáli dnes nemôžu diktovať ostatným tak, ako to robili v posledných desaťročiach”. Ďalej dodal, že liberálna myšlienka predpokladá, že nie je potrebné nič robiť. Otvorene hovorí, že migranti môžu beztrestne zabíjať, pľundrovať alebo znásilňovať, pretože ich práva z titulu ich postavenia migrantov sú chránené.

Putin ďalej riešil i vzťahy s USA a UK. Vyslovil obavu z toho, že by tu mohli byť opäť “jadrové preteky” medzi USA a Ruskom. Studená vojna medzi ZSSR a USA bola podľa neho zlá vec, ale minimálne sa dodržiavali počas nej isté pravidlá. Dnes sa však Putinovi zdá, že tu nie sú nijaké pravidlá.

Putin po vzore Salviniho alebo Marine Le Pen tiež tvrdí, že liberálne vlády sa nestarajú o bezpečnosť občanov. Namiesto toho chránia zločincov a pretláčajú bezduchý multikulturalizmus spoločne s LGBTQAPPXYZ + agendou:

“Nepokúšam sa nikoho uraziť, pretože my (Rusi) sme boli odsúdení za našu údajnú homofóbiu. Ale my nemáme problém s LGBT osobami. Bože chráň, nechajte ich žiť, ako chcú. Ale niektoré veci sa nám zdajú už prehnané. Dnes tvrdia, že deti sa môžu hrať na 5 alebo 6 genderov.

Nech je každý šťastný, nemáme s tým žiaden problém”, dodal. Ale toto nesmie zatieniť kultúru, tradície a tradičné rodinné hodnoty miliónov ľudí tvoriacich základné obyvateľstvo.”

Ako to bolo s belošským kolonializmom?

Podľa dnešného naratívu “treťoworldistov” (slniečkárov a kultúrnych relativistov uctievajúcich všetko nebiele) bol belošský kolonializmus nebieleho sveta len o tyranii a genocíde a nebyť neho, tak by dnes tieto krajiny prekvitali slobodou a prosperitou. Tento naratív zvykne tvrdiť, že dôvod, prečo sa taká Afrika alebo India nedokážu vyrovnať dnes Západu je ten, že ich Západ v minulosti kompletne “vydrancoval”. Základný problém tejto populárnej predstavy však spočíva v tom, že nie je podporená faktami. A práve o fakty a nepriestrelné čísla sa opiera i nasledujúce video od Alternative Hypothesis. Je pravdou, že Briti zbohatli na “deindustrializácii” a využívaní Indie, ako tvrdí indický sťažovateľ Shashi Thadoor? Alebo to bolo celkom inak a britská vláda bola skôr dobrá pre Indiu a priniesla jej prosperitu? Poďme sa pozrieť na fakty.

Ďalší “slušný” v akcii

Panebože, a títo chcú obviňovať ĽSNS z netolerancie či autoritatívnosti. A tu nejde len o jednu hudobnú skupinu, ale všetkých ľudí, ktorí volili HZDS alebo Smer-SD.

Ako som už písal aj inde: jednoducho odpad, spodina, hnoj, chamraď, svoloč, hovná, podľudia – to sú oni, to je Pohoda. Veď moje obľúbené popisy už dobre poznáte.:-) A nie, ja nie som fanúšik vulgarity a fanatického “čierno-bieleho” videnia sveta. Lenže, niekedy sa inak nedá a musíte fungovať aj v štýle “aký požičať, taký vráť”.

O amerikanizácii (a judaizácii) Brazílie

V “alt right” sfére sa neustále píše o “brazilifikácii” Spojených štátov vzhľadom na masívny prílev hispánskej populácie. Menej sa však píše o presne opačnom procese – amerikanizácii (a i požidovštení) Brazílie. Stará dobrá “latinsko-indiánska” Brazília stráca svoju identitu, postupne sa vytráca a to čo z nej nakoniec ostane bude len akási tropická a “viac hnedá” kópia USA (ktorá sa dokonca bude podobať v mnohých ohľadoch na juh Spojených štátov).

Mnohí sa sťažujú na to, ako USA vyvážajú do sveta svoj “globohomo” (social justice) memplex. Ale “globohomo” nie je jediná americká ideológia vyvážaná do širšieho sveta, resp. je to len “ľavicová” verzia širšej judeo-americkej ideológie.

Druhú vetvu predstavuje “pravicový” alebo konzervatívny americký memplex – evanjelikalizmus, pentekostalizmus, kresťanský sionizmus. A s týmito ideológiami sú prepojené i ďalšie memplexy ako napr. kreacionizmus, pro-life/anti-eugenika, podpora amerického militarizmu, obrana Izraela, posadnutosť zbraňami, popieranie klimatických zmien/bezohľadný prístup k prírode, agresívny neoliberalizmus v ekonomicko-sociálnej sfére a pod.

Schválne, prečítajte si toto. Vyberám z textu:

Približne 2 milióny ľudí sa zúčastnili každoročného kresťanského pochodu za Izrael. Evanjelikálni kresťania mávali izraelskými vlajkami a modlili sa za židovský štát počas ich “Pochodu za Ježiša”, ktorý sa konal vo štvrtok v Sao Paule.

Na podujatie boli pozvaní i židovskí predstavitelia, vrátane izraelského konzula Doriho Gorena a prezidenta miestnej pobočky B’nai B’rith, Zelia Sliozbergasa.

Áno, Brazília prestáva byť katolíckou a kultúrne “latinskou”, pretože v tejto krajine majú čoraz väčšiu moc evanjelikáli (a sionisti). Tí sú dnes dôležitejší než katolíci a ich význam ešte porastie s tým, ako sa im podarilo dosadiť do prezidentského kresla ich človeka – Bolsonara.

Katolicizmus v Brazílii postupne upadal aj z toho dôvodu, že katolícka cirkev sa rozhodla (v 70-tych a 80-tych rokoch) v tejto krajine pripojiť k teológii oslobodenia a celkovo k ľavičiarstvu, pričom bola medzi miestnou chudobou postupne nahrádzaná evanjelikálnymi, spoločensky konzervatívnymi, cirkvami prichádzajúcimi z USA. Stredné a vyššie belošské vrstvy však ostali väčšinovo “katolícke” (rozumej agnostické a kultúrne katolícke, ako to zvyčajne býva aj v Európe).

Prečo sú evanjelikáli tak úspešní medzi chudobou a nebielymi (Afrika a juhovýchodná Ázia sú tiež teritória, kde naberajú na sile. Niektorí predpovedajú, že ich čaká boom i v Rusku)?

Predovšetkým, letničiarski či evanjelikálni kazatelia sú, na rozdiel od katolíckych kňazov a mníchov, v podstate obchodníci, biznismani. A ako obchodníci využívajú viac agresívnych a bezohľadných techník manipulácie mysli než ich katolícki “kolegovia”. Chudobní a nevzdelaní ľudia sú ľahkou korisťou pre peniaze žmýkajúcich šarlatánov, ktorí využívajú oslobodenie od daní pod zámienkou “verejnoprospešnej” činnosti. A najlepší spôsob, ako si získať oddanosť chudoby je, že jej sľúbite okamžité zbohatnutie. Katolíci v Južnej Amerike sľubujú chudobe abstraktnú rovnosť, ale to nemá takú silnú príťažlivosť ako okamžité “zázraky” evanjelikálov.

Nuž, dnes sa zdá, že takáto bude budúcnosť sveta: obrovský dúhový Gay pride vs. militantný Ježišov Izrael – 2 hlavné ideológie, ktoré zdedia svet.

No dobre, ešte je tu islam. Ale ak si myslíte, že moslimský svet je imúnny, tak ste na omyle: https://www.reuters.com/article/us-syria-islamic-state-christians/christianity-grows-in-syrian-town-once-besieged-by-islamic-state-idUSKCN1RS19N

Islam a homosexualita

Dnes som tu uverejnil prieskum o arabskej religiozite (ktorá začína klesať), ale daný prieskum obsahoval i ďalšie zaujímavé údaje. Tu máte percento Arabov schvaľujúcich tzv. vraždy “zo cti” a homosexualitu.

Okrem toho, že vraždy ženských príbuzných v rámci rodín sú v arabsko – moslimskom svete schvaľované viac ako homosexualita, tak zarazí najmä korelácia medzi akceptáciou oboch fenoménov. Môže tam byť nejaký súvis?

Možno to súvisí s tým, že tzv. náhradková homosexualita (ktorú však treba rozlišovať od “pravej” alebo “jadrovej” homosexuality), s ktorou sa dá pomerne často stretnúť i v base, je viac bežná v miestach, kde je väčšia segregácia pohlaví, kde sú ženy viac strážené. Mnoho mladých moslimských mužov má tak sťažený prístup k ženám, a preto diskrétny “náhradkový” homosex (zvyčajne s homosexuálnym transsexuálom/veľmi zženštilým homosexuálom) bude ticho tolerovaný.

A nejde len o homosexualitu. V moslimskom svete je veľmi rozšírená i beštialita/zoofília (najmä v odľahlých, vidieckych oblastiach) ako forma náhrady za ženu – posvätená i miestnymi klerikmi.

Inak veľmi prekvapivé sú výsledky pre Libanon, ktorý patrí k arabským krajinám, ktoré sú najviac pozápadnené a liberalizované. Západný liberalizmus ide ruka v ruke s väčšou akceptáciou LGBT, ale v prípade Libanonu sú výsledky kontradiktórne, keďže ten vykazuje jednu z najnižších akceptácií homosexuality.

Pri tomto prieskume by však bolo dobré vedieť, ako presne boli formulované otázky a kde a ako sa prieskum uskutočnil.

Ak chceme skúmať vzťah islamu a homosexuality, treba si uvedomiť jednu základnú vec, ktorá nie je Západniarom až taká známa: Väčšina Arábie nepovažuje muža, ktorý “vráža” za “homosexuála”. Za “homosexuála” je považovaný jedine ten, kto je penetrovaný, resp. zaujíma pasívnu pozíciu pri sexe (dokonca ak sa to deje i proti jeho vôli. Koniec koncov aj znásilnená žena býva často považovaná za tú, ktorá “stratila česť”). Ide teda o veľmi odlišné porozumenie slova “homosexuál”, než ako ho vnímajú ľudia na Západe. Mimochodom, takéto nazeranie na sexualitu (nerieši sa pohlavie, ale to či je jedinec aktívny alebo pasívny) bolo typické aj pre starý Rím a množstvo iných tradičných spoločností.

Každopádne, podrobnejšie o komplexnosti vzťahu medzi islamom a homosexualitou píše Martin Konvička vo svojom článku “Homoušení dle Šárie”.

Zaujímavý je i tento dokument o populárnych sexuálnych otrokoch bači-bázi (mladší adolescentní muži až chlapci) v Afganistane:

Arabi strácajú religiozitu

Spravodajstvo BBC News nedávno zverejnilo zatiaľ najväčší a najpodrobnejší prieskum religiozity na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Prieskum zahŕňal viac ako 25000 ľudí z 10 krajín medzi rokmi 2018 a 2019.

Od r. 2013 vzrástol počet ľudí v arabsko-moslimskom regióne, ktorí sa identifikujú ako “nenáboženskí”: a to z 8% na 13%. Najväčší nárast je medzi tými, ktorí majú pod 30 rokov. U nich sa až 18% označuje za “nereligióznych”. Jediná krajina, kde vývoj ide opačným smerom (t.j. k väčšej religiozite) je Jemen (čo možno potvrdzuje teóriu, že v ťažších chvíľach, pod stresom, sa ľudia zvyknú viac primknúť k náboženstvu – vieme, že v Jemene zúri vojna).

Ďalšie nedávne demografické zistenia z arrabbarometra sú také, že Arabi:

  • sa menej zaujímajú o politiku
  • sú za väčšiu podporu žien, pokiaľ ide o pracovný trh a vzdelávanie
  • nemenia však svoje pohľady, pokiaľ ide o participáciu žien v politike (Zdroj)

Čo môžeme z týchto výsledkov vyvodiť? Zmení sa raz islamský svet na oblasť, ktorej obyvateľstvo bude viac pripomínať ležérnych Grékov či južných Talianov, ako to raz predpovedal Martin Konvička? A nie je príčinou odklonu náhodou i radikálny islamizmus, ktorého zverstvá ľudí možno prebudili? Alebo je to predovšetkým o tom, že aj v tomto regióne sa zvyšuje prístup k internetu? – no a bezbožný Youtube má dnes väčšiu silu než miestni mulláhovia.

Neschopnosť Čaputovej reprezentovať Slovensko

Čaputová s jej bandou infantilných podporovateľov

Áno, áno, áno – v porovnaní so všetkou ostatnou kritikou je toto trivialita, ale jednoducho aj tak mi to nedá: Čaputová zatiaľ nereprezentuje Slovensko tak, ako by sa od prezidentky, či celkovo vysoko postavenej politickej osoby, očakávalo.

Povedzme si to na rovinu: Čaputová bola značnou časťou Slovenska zvolená preto, lebo je to atraktívna žena s príjemným hlasom, od ktorej sa očakávalo, že po vonkajšej stránke bude reprezentovať národ na adekvátnej úrovni a vzbudzovať dobrý dojem. Toto je jej hlavná úloha (z pohľadu mnohých Slovákov), v ktorej však od nástupu do funkcie zlyháva.

Čo sme zatiaľ videli? Nuž, posúďte sami:

Tento dokrkvaný, “pyžamový” a “rozširujúci” štýl je jednoducho niečo odporné, vyslovene zločin proti dobrému vkusu. Neviem, kto Čaputovej v tomto smere radí, ale ak má táto žena v sebe súdnosť, tak by svojho módnehu poradcu mala okamžite vymeniť (ak si teda tie handry nevyberá výlučne sama). Ale ktovie, možno, že práve toto je štýl, ktorý “libtardom” najviac imponuje (holt, zdeformovaný mozog nemá cit pre vkusnosť a krásu).

A tu je niečo pre kontrast: napríklad dnes robila Kvetka Horváthová rozhovor s Petrom Pellegrinim a viacerí konštatovali, že takto nejako by sa mala prezidentka obliekať – jednoducho a elegantne:

Ďalšia vec, ktorú Čaputová neovláda: slušná dáma reprezentujúca štát by pri oficiálnych návštevách politikov nemala mať vlasy navoľno, ale vypnuté či zopnuté. Čaputovej vlasy vyzerali pri dnešnom slávnostnom podpise deklarácie o pro-EU smerovaní Slovenska jednoducho strašne. A taktiež by mala prestať sa s nimi toľko hrať, ako nejaká pubertálna neurotička (čo sme mohli vidieť v niektorých rozhovoroch s ňou).

Kapitolou samou o sebe je tiež jej často odutá gamba a duchom neprítomný pohľad. Mala by sa častejšie dívať na druhého, keď dotyčný rozpráva a nie sa tváriť, že ju absolútne nezaujíma, čo hovorí a tváriť sa ako “božie utrpenie”. Pôsobí to veľmi nedôstojne a ignorantsky.

Tak dnes len takto odľahčene, nepoliticky. O omnoho vážnejších veciach, t.j. Čaputovej politických prešľapoch, si povieme nabudúce.

O europeizácii Ameriky

Spojené štáty behom posledných 10-12 rokov prešli ohromnými spoločenskými zmenami, ktoré nie je na škodu bližšie zanalyzovať – aj z hľadiska predpovedania ďalšieho vývoja vzťahov medzi touto veľmocou a zvyškom sveta. Fascinujúca je jednak rýchlosť tejto zmeny, ako i skutočnosť, že najlepšie sa dá táto zmena vyjadriť tak, že Amerika sa postupne stáva európskou krajinou. Áno, národné gró Ameriky vytvorili ľudia európskeho pôvodu, ale spoločnosť tejto krajiny bola dlho v mnohých svojich tendenciách okato odlišná.

Pokračovať v čítaní článku “O europeizácii Ameriky” →