Smer: PS alebo LSNS?

Z FB stránky “Menej štátu”:

Moderátor na TA3 dnes krásne trafil klinec po hlavičke a popísal tým zhruba aj podstatu samotného výsledku volieb, ďalšieho vývoja a možných koalícií v budúcnosti.

Moderátor: “Progresívne slovensko prevzalo časť agendy, ktorú by teoreticky ako sociálno-demokratická strana mohol mať SMER. Nie je vám ľúto, že témy, ktoré mohol SMER už dávno komunikovať, ktorými už mohol dávno oslovovať voličov, dnes s nimi prichádza úplne iná strana, a to celkom úspešne?”

Monika Beňová: “Je mi to ľúto…” 🙂

A ešte Blahove slová z minulosti:

„Prekáža im to, že tu život ovládajú korporácie, zbohatlíci, biznismeni. Sociálna demokracia by ich preto vedela osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Ale zase na druhej strane slovenskí voliči, aspoň v istých častiach Slovenska, sú kultúrne veľmi konzervatívni. Práve tu je problém s tými témami, ktoré sú typické pre západnú sociálnu demokraciu. To sú tie témy kultúrnej ľavice, ako sú manželstvá homosexuálov, ako je zrovnoprávnenie menšín, alebo zvýhodňovanie menšín v istých oblastiach,“ konštatoval s tým, že z tohto hľadiska sociálna demokracia historicky na Slovensku nemá takú pevnú tradíciu a pragmaticky preto Smer postupuje veľmi opatrne v týchto témach, lebo vie, že by tým de facto mohol ohroziť svoje politické pozície, a tým pádom by ohrozil aj presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení. „A to by sme tu mali tvrdý neoliberalizmus, čo nikto z ľavičiarov nechce,“dodal Blaha.

Tak tomu bolo v r. 2013. Smer je dnes v pasci: ak by sa liberalizoval aj tak by to nestačilo, lebo mestský liberálny volič má dnes PS. A ak bude radikálnejší v konzervatívno-národnej oblasti, tak tam má opäť volič na výber z viacerých úprimnejšie pôsobiacich alternatív. Takže nech sa Smer vyhrotí akokoľvek je otázne či mu to nejako pomôže. A strana stavajúca prevažne len na dôchodcoch nie je perspektívna strana.

Eurovoľby – predbežné výsledky

Určite ste už zachytili predbežné výsledky eurovolieb. Vyhrali pomerne výrazne progresívci (20,1%), Smer (15,7%) prišiel o svoje dlhodobé prvenstvo (tam bude teraz veľmi zaujímavé sledovať, čo sa bude diať. Beňová sa už pustila do Blahu a v podstate naznačila, že aj on je príčinou tohto poklesu) a kotlebovci (12,10%) majú slušné tretie miesto – ale aj u nich som očakával o čosi lepší výsledok.

Predovšetkým sú tieto voľby debaklom pre dve pro-národné strany: SNS a Salviniho spojencov Sme rodina. Obzvlášť pri Sme rodina je to poriadne fiasko vzhľadom na celý ten humbuk okolo ich pozvania Marine Le Pen do Bratislavy. Evidentne to ich voličov nemobilizovalo (alebo uprednostnili nakoniec LSNS?).

Každopádne tieto voľby opäť nedopadli dobre pre sily označujúce sa ako pro-národné. Slovensko mi dnes príde veľmi rozdelené a naozaj mi to tak vychádza, že národno-konzervatívne a liberálne sa tu delí pol na pol – ale s tým, že liberálni voliči sú očividne viac mobilizovaní.

Navyše mám obavu, že spôsob propagandy, naratívy či celkový štýl slovenských konzervatívno-národných síl začína skôr napomáhať rastu liberálnych priaznivcov a ich mobilizácii (trochu som sa tohto javu dotkol v tomto článku). Tieto sily potrebujú sebareflexiu a lepšie si premyslieť svoju stratégiu i témy.

Predovšetkým, EU sa podľa mňa tak skoro nerozpadne a po fiasku s Brexitom viac menej nikto odtiaľ odísť nechce (dnes ani kotlebovci. A aj kritika LSNS dnes už vyznie skôr len ako tliachanie do vetra. Nemyslia to vážne). Nie je k tomu dnes jednoducho poriadna vôľa. Sám Šimečka s kľudom spomína istého chalana, čitateľa HS, ktorý sa vyhrážal jemu a Čaputovej basou, avšak napriek tomu chce ostať v EU (lebo ekonomické výhody). Tí dvaja kotlebovci v EP toho veľa nenamelú – budú len bučať, nadávať a robiť propagandu, ako aj doteraz, a popri tom poberať absurdne kráľovský plat – a celá karavána nejako pôjde ďalej. Tak to by bolo zatiaľ k tejto fraške všetko.

V čom je kresťanstvo židovskou vierou, nie európskou

autor: Curt Doolittle

To čo robí z kresťanstva židovskú vieru je jeho metóda prezentácie (fiktívna história), adaptácia skôr než homerické opakovanie (ospravedlnenie), ďalej jeho metóda argumentu: pilpul (sofizmus), požiadavka exkluzivity (monoteizmus), požiadavka pre podvolenie sa (otrocká morálka), požiadavka pre poslušnosť (zákon vs. múdrosť) skôr než rešpekt a tolerancia, požiadavka pre expanziu (dominancia), rozdeľovanie a démonizácia ostatných (polyetika – hoci v kresťanstve je menej prítomná ako v judaizme a islame), primát kňazov a konformita skôr než zákon a riešenie konfliktu, maladaptivita (devolúcia) skôr než adaptivita (trhy), genetika (dysgenika skôr než eugenika) a šírenie “zdrojov nevedomosti” skôr než znalosť a inovácia. Skutočnosť, že bolo nazývané ópiátom más je jednoducho medicínsky truizmus, pretože presne tým aj je (doslova).

Skutočnosť, že ľudia hovorili a písali po grécky v krajinách dobytých Grékmi z nich ešte Grékov nerobí. To čo ich robí členom skupinovej evolučnej stratégie je ich metóda spolupráce ku konkrétnemu cieľu. V prípade rozporu západné vs. semitské ide o rozpor pravdy, súladu, heroizmu, aktivity, inovácie a vlády empirického zákona voči klamaniu, nesúladu, otroctvu, absencii aktivity, stagnácie a vláde fiktívneho zákona.

Historický problém, ktorému čelí aristokracia a mužný západný človek pri liečbe jeho podľudí a zženštilej infekcie abrahámovského sofizmu je skutočnosť, že empirický zákon, obchod a veda sú jednoducho praktikované, zatiaľ čo o literatúre sa diskutuje. Len čo človek tomu porozumie, potom paralela medzi judaizmom a marxizmom a kresťanstvom a postmodernizmom bude očividná. Uvidíme židovskú pseudovedu a židovský zákon, ktoré sú nesúladné a kresťanskú literatúru a racionalizmus, ktorý je alegorický a nesúladný. Všetky tieto ideológie sa pokúšajú preťažiť rozum rámcovým obskurantizmom a sugesciou, apelom na intuíciu interpersonálnej skúsenosti, skôr než informovaním nás o limitoch osobného vnímania a skúsenosti a využitím fyzických a logických prostriedkov pre ich rozšírenie.

Abrahámizmus je sofizmus prostredníctvom analógie, nie prostriedkami deskripcie. Západný človek skúma empiricky, aby porozumel realite a ovládol ju. Semitský človek namiesto toho vytvára fikcie, aby ignoroval a obchádzal realitu.

Abrahámovský fikcionalizmus je výrazným opakom západnej deskripcie. Oni nám rozprávajú fikciu. My oznamujeme udalosti.

Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia

Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.

Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.

Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia”