Podľa istých štúdií je siedma alela génu DRD4 asociovaná s tendenciou prijímať novoty, podstupovaním rizika a politickým liberalizmom. Toto by nám mohlo pomôcť lepšie vysvetliť, prečo Európania, ako celok, sú viac inovatívni (tvrdí to napr. vedec Kanazawa), ale tiež viac ochotní spáchať rasovú samovraždu, ako východní Aziati.
Táto alela je spojená tiež s nomádizmom a možno sa stala viac prítomnou v Európe od vstupu migrujúcich ľudí z tzv. jámovej kultúry. To by tiež vysvetľovalo jej nižšiu frekvenciu vo východoázijských civilizáciach, v ktorých prevažovali nepastierski, usadlí poľnohospodári. Germánska Európa má tiež novšiu históriu migrácie a vzhľadom na alelu génu DRD4 by sa táto história mohla vzťahovať aj na germánsku tendenciu istej servility či slabosti k etnickej náhrade, notoricky známej medzi Švédmi, ktorá je však prítomná i v Nemecku a Británii.
Vyberám z webu Notpoliticallycorrect:
V r. 2012 biológ Hippokratis Kiaris publikoval knihu pod názvom “Gény, polymorfizmus a tvorba spoločností: Ako genetické behaviorálne vlastnosti ovplyvňujú ľudské kultúry”. Hlavnou tézou jeho práce je predstava, že prítomnosť odlišných génov u príslušných ľudí reálne diktuje nadobudnutie istých špecifických kultúrnych a historických línií a že alternatívny výsledok môže byť nepravdepodobný (Kiaris, 2012:9). Nejde o knihu, o ktorej by sa diskutovalo v HBD sfére a vzhľadom na predpoklad tejto knihy (v tom ako sa snaží vysvetliť behaviorálne/spoločenské výsledky a rozdiely medzi východnými a západnými spoločnosťami) by sa malo. Kniha je krátka a veľmi používa deterministický jazyk. (Za zmienku stojí, že autor vôbec nerozoberá IQ).
V knihe sa píše o tom, ako gény “ovplyvňujú” a “diktujú” správanie, ktoré následne ovplyvňuje “kolektívne rozhodnutia a činy”…
Realista 