O Kresťanskej Identite – ešte raz a objektívnejšie

Pred viac ako týždňom (tento text pochádza z januára) som uverejnil na svojom FB profile článok pod názvom “O jednej americkej sekte”. Daný text sa venoval náboženskému spoločenstvu pod názvom Kresťanská Identita. Text nemal za cieľ poskytnúť nejakú hlbšiu analýzu tohto náboženstva. Išlo skôr o môj pokus dištancovať sa od tohto smeru vzhľadom na moje hodnotové presvedčenie a celkový prístup.

Pokračovať v čítaní článku “O Kresťanskej Identite – ešte raz a objektívnejšie”

Veľmi stručne k poslednému veľkému prieskumu národa

Tak už máme konečne po tom a to s výsledkom, o ktorom teraz koluje jeden nekorektný vtip v zmysle ktorého je dnes Slovensko najprogresívnejšou krajinou Európy (vzhľadom na troch najvyšších ústavných činiteľov – máme ženu prezidentku, homosexuála za premiéra a za predsedu parlamentu zase mentálne postihnutého :-))

K výsledku ťažko napísať niečo s čím už neprišli iní. Hlavne netreba pateticky nariekať, neukazovať slabosť, prosím. Ak sme zvládli “kisku”, mali by sme zvládnuť i “princezničku”. Tým samozrejme nechcem povedať, že tieto voľby neboli dôležité – boli. Prezident má totiž väčší význam a väčší vplyv než si mnohí vo všeobecnosti myslia. Ale rozhodujúci boj budú jednoznačne parlamentné voľby – ešte počkajme.

Každopádne, Čaputová to bude mať dnes ťažšie ako Kiska na začiatku. Nikto jej nič nedaruje. Bude proti nej stáť mobilizovaných 25% anti-systémových konzervatívcov i rozzúrený Fico, ktorý bude hnaný túžbou po pomste (dúfajme). Až sa mi žiada napísať, že mi jej musí byť ľúto (ale nie je :-)). A ak táto “panenka” zlyhá a nenaplní očakávania (obdobne ako labilná komediantka Radičová), verte tomu, že ju jej amerikánsko-liberalistická skvadra veľmi rýchlo opustí (ako opustili i Radičovú za jej nerozhodnosť a spomalenosť – viď prípady ako Euroval a iné).

Ďalej, najväčšie sklamanie, ktoré voľby ukázali ani nebolo to marketingové oblbnutie más (hoci aj to dosť znechutilo), ale bezpochyby roztrieštenosť tzv. pro-národnej scény a s tým spojené veľké zlyhanie oboch hlavných pro-národných kandidátov (Harabin a Kotleba).

Harabinova kampaň mala svoje slabiny (či už išlo o témy jeho kampane až po skutočnosti, že nemal ani žiadne bilboardy, ani žiadne videospoty a jeho priestor bol v drvivej väčšine obmedzený na alternatívu). Nápad s “harabiňákom” síce nebol zlý, ale chcelo to ešte niečo viac. Najhoršie však bolo jeho odporúčanie nikoho v 2. kole nevoliť, lebo vraj “Čaputová a Šefčovič sú to isté” (a to jednoducho nie je pravda).

A Kotleba? Ten nám pekne ukázal, že stále nedorástol a zdá sa, že sa chce hrať len na vlastnom pieskovisku. A pritom posledné udalosti (dôchodkový strop, Istanbul) nám ukazujú, že Smer by sa aj vedel dohodnúť.

Apropó Smer, ten sa bude musieť zmeniť, ak chce mať ďalej budúcnosť. Odmietnutie Istanbulu a avizovaný ústavný zákaz adopcií homosexuálnymi pármi opäť potvrdili istý trend v Smere, t.j. silnejší príklon ku konzervativizmu. A tento príklon sa každým ďalším atakom atlanticistov na Smer bude len zosilňovať. Čaputová svojim “slniečkárstvom” bude nepochybne tiež prilievať olej do ohňa. Ktovie, možno tu naozaj bude platiť Leninovo okrídlené “čím horšie, tým lepšie”. 🙂 Uvidíme…