Ešte trochu k selekcii inteligencie

Čítal som nejaké zaujímavé texty o selekcii inteligencie v chladnejších oblastiach (a nielen o tom) a rád by som sa s vami podelil o nejaké to info. Z niektorých limitovaných informácii došlo napríklad k zovšeobecneniu, že agrikultúrne populácie, bez ohľadu na klímu, zvyknú mať vyššie IQ až o 13 bodov v porovnaní s ne-agrikultúrnymi populáciami (tu je zdroj). Vysvetlením pre tento fenomén bolo, že populačný rast vyvolaný poľnohospodárstvom vytvoril väčšiu genetickú diverzitu, ktorá by následne zahŕňala vývoj niektorých génových variantov, ktoré vedú k väčšej inteligencii.

Poľnohospodárstvo tiež produkuje výrobky, s ktorými sa dá ľahko obchodovať (ako napr. obilie) než lov a zber, a to následne vytvára väčšiu motiváciu pre skupinovú spoluprácu. Takáto kooperácia musí byť nejako udržiavaná zákonmi, ktoré budú často kriminalizovať správanie, ktorým sa vyznačujú menej inteligentní jedinci (krádež, vražda, atď.), čím dôjde k odstráneniu menej inteligentných jedincov z genofondu.

Ak ide o rozdiely v klíme tie môžu ovplyvňovať aj iné charakteristiky než je inteligencia. Chladné počasie môže zredukovať detskú úmrtnosť zabitím patogénov, ktoré disproporčne spôsobujú u detí chorobnosť, čím sa odstráni selektívny tlak, ktorý je v teplejších klímách kompenzovaný vyššou pôrodnosťou a skorším dospievaním, čím môže dôjsť k väčšiemu investovaniu do každého individuálneho dieťaťa, čo následne môže umožniť rozvoj vyššej inteligencie. Takže vyššia inteligencia, ako aj nižšia pôrodnosť a oneskorené dozrievanie sa objavujú v tých populáciách, ktoré sa vyvíjali v chladnejšej klíme. (Zdroje: Rushton, 1985, Lynn a Vanhanen,Rushton, 2004).

Našiel som nejaký relatívne nedávny výskum (Bouwell, 2013), ktorý naznačuje, že existuje negatívny vzťah medzi IQ a plodnosťou dokonca i vtedy, keď sa kontrolujú ďalšie potencionálne premenné. Ako zvyčajne, zástancovia teórie chladných zím, resp. života v severnejších zemepisných šírkach naznačujú, že selekcia pre inteligenciu bola potrebná i z hľadiska vyrovnania sa s obmedzenou dostupnosťou jedla vyvolanou chladným, zimným počasím.

Bohužiaľ, treba opäť spomenúť aj isté negatívum. Sú tu nejaké dôkazy (Woodley et al, 2013), na základe merania reakčných časov, že inteligencia medzi Európanmi od konca 19.storočia klesla o 12 až 14 bodov. Autori naznačujú, že to mohlo byť spôsobené poklesom infekčných ochorení, ktoré predtým limitovali reprodukciu nižších tried. Nemal by nás preto prekvapovať masívny rozvoj eugenického hnutia práve v 19.storočí.

Ešte raz o postoji k trestu smrti

30th January 1649, The execution of Charles I, (1600 – 1649), King of Great Britain, in front of Whitehall, London. (Photo by Hulton Archive/Getty Images)

Nemám veľmi rád také to delenie na pravicu a ľavicu, ale keď už sme pri otázke trestu smrti, tak jeho obhajoba sa zvykne označovať za štandardne “pravicovú”. Napriek tomu nemám dojem, že by ho tu dokonca nacionalistická alternatíva veľmi obhajovala. Napríklad takí kotlebovci sa jasne vyjadrili, že sú proti trestu smrti. Ako som spomenul i v mojom texte “O ideologických nálepkách”, tak osobne patrím k zástancom tohto ultimátneho trestu.

Pokračovať v čítaní článku “Ešte raz o postoji k trestu smrti”

Za lepšie kresťanstvo

Rozhodol som sa spísať pre mojich kresťanských priateľov a čitateľov (a samozrejme nielen pre nich) zopár myšlienok, bodov, o ktorých si myslím, že by z kresťanstva urobili náboženstvo viac kompatibilné s našimi potrebami (povedzme, že to píšem z anti-globalistického pohľadu). Text je mierne kritický, ale zároveň sa snaží ponúknuť možné riešenia pre zlepšenie jeho súčasného stavu. Príspevok sa nesnaží tvrdiť, či je kresťanstvo pravdivé alebo falošné, ani to či je dobré alebo zlé. Iba berie do úvahy skutočnosť, že mnohí Slováci a Európania sú kresťania, a preto by bolo rozumné prísť s takou interpretáciou viery, ktorá bude v súlade s kultúrnym a etnickým zachovaním Západu/Európy.

1. Používajte namiesto hebrejských textov pre Starý zákon Septuagintu. Predovšetkým Septuaginta je staršia ako masoterické a iné hebrejské texty a väčšina odborníkov má za to, že práve Septuagintu používali i prví apoštoli. Takáto zmena tiež pomáha odpojiť kresťanstvo od kultúry a jazyka talmudického judaizmu.

2. Skúste prísť na to, ako by sa dal harmonizovať istý bojovný duch a zároveň umiernená skupinová selekcia s kresťanskou etikou. 1.list Timotejovi 5:8 môže byť nápomocný.

3. Skúste prísť na to, ako by sa dali interpretovať slová Ježiša v evanjeliách tak, aby neviedli k marxistickým, dysgenickým sentimentom (patologická adorácia chorých a chudobných). Práve tento sentiment z evanjelií často vedie k tomu, že niektorí kritici z alternatívno-pravicového spektra chápu ľavičiarov/marxistov v podstate ako “kresťanov bez Krista” a prisudzujú kresťanstvu zodpovednosť za bláznivú a falošnú “ideológiu oslobodenia” (kultúrny marxizmus, kritická teória, atď.).

4. Interpretujte význam imperatívu “nemilujte svet” (1.epištola Jána) a podobné výroky ako neprodukčné, nefunkčné (kvázi – gnostické) sentimenty. V konečnom dôsledku človek musí akceptovať fyzickú realitu, aby bol motivovaný zlepšiť civilizáciu.

5. Systematizujte nesionistickú interpretáciu Rimanom 11 a tiež poriešte Genezis 12. Moderné židovstvo by nemalo mať akýkoľvek špeciálny duchovný status odlišný od gójov.

6. Skúste interpretovať 2. list Korinťanom 6. kapitola tak, že kresťania a nekresťania môžu medzi sebou spolupracovať, aby dosiahli spoločné politické ciele. Bez kooperácie civilizáciu nezachránite.

7. Západokresťanské cirkvi by sa mali pokúsiť reformovať ich pohľad na prvotný hriech tak, aby bol viac v súlade s názorom východnej pravoslávnej cirkvi. Vo východnom chápaní je človek vnímaný ako padlý, nie vinný, skrz prvotný hriech. Takýto prístup by aspoň čiastočne mohol zmierniť axiologické prepojenie medzi prvotným hriechom a dnešnou bielou vinou, mužskou vinou, holokaustovou vinou, a pod.

8. Snažte sa odlúčiť koncept Boha od blízkovýchodnej kmeňovej bytosti s menom “YHWH” – práve Septuaginta by mohla byť v tomto nápomocná, pretože Boh tu nie je nazývaný “YHWH”.

9. Pokúste sa prísť s takým kresťanstvom, ktoré minimálne dokáže rešpektovať a oceniť i pred-kresťanskú kultúru Európy a jasne uznať jej zásadnú úlohu v založení európskej/západnej civilizácie skrz kultúru Grékov a Rimanov (a tiež prínos Keltov, Germánov a Slovanov pri budovaní európskej aristokracie či civilizácie obecne). Je načase opäť hovoriť o 4 rímskych aristokratických cnostiach – Dignitas, Gravitas, Pietas, Virtus. Všeobecne povedané, treba zachovať organickú kontinuitu s predkresťanskou antikou. Ako inšpirácia tu môže poslúžiť i obdobie renesancie.

To by bolo zatiaľ všetko. Ak by vás napadli ešte ďalšie prínosné myšlienky ako zreformovať kresťanstvo a urobiť z neho lepšie a užitočnejšie náboženstvo budem veľmi rád.

Americká otázka a jej komplexnosť

Tak máme konečne po tej veľkej návšteve Petra Pellegriniho u Donalda Trumpa v Bielom dome. Smerácky fešáčik s jamkami na líčkach si to očividne užíval (a Danko a Kiska ticho závideli). A Trump viac hovoril o rozhovore s Putinom a Venezuele, než o Slovensku. Koľko takýchto stretnutí absolvuje za mesiac? Alternatívny priestor samozrejme špekuluje nad tým, čo sa môže za touto návštevou skrývať. A mainstream zase píše o tom, že takýto druh poklonkovania spojený s nakupovaním amerických zbraní, je ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec. Každopádne, stretnutiu so slovenským premiérom predchádzalo stretnutie s Babišom a naplánovaná je ešte návšteva Orbána (ktorého s Trumpom spája výrazná proti-imigračná rétorika). Očividne sa po dlhšej pauze (áno, Obamova vláda bola zdržanlivejšia) Američania začínajú viac zaujímať o stredoeurópsky región a Trumpova administratíva v nás vidí lepšieho spojenca, než je západná Európa (je všeobecne známe, že Trump si nerozumie dobre s Merkelovou, a ani s Mayovou. S Macronom je to však o čosi komplexnejšie).

Pokračovať v čítaní článku “Americká otázka a jej komplexnosť”

Problematika ľudských práv

O medzinárodných ľudských právach počujeme neustále. Mnohí možno túto oblasť i študovali na vysokej škole alebo v nej pracovali bez toho, aby o nej nejako hlbšie premýšľali (čo bol prípad i mojej maličkosti). Mám za to, že moje súčasné námietky voči tomuto konceptu sa vykryštalizovali postupne s tým, ako som sa oboznamoval s rozmanitými alternatívnymi autormi a ich názormi, ktoré dnes považujem za inšpiratívne alebo sa s nimi viac či menej stotožňujem.

Pokračovať v čítaní článku “Problematika ľudských práv”