Smer: PS alebo LSNS?

Z FB stránky “Menej štátu”:

Moderátor na TA3 dnes krásne trafil klinec po hlavičke a popísal tým zhruba aj podstatu samotného výsledku volieb, ďalšieho vývoja a možných koalícií v budúcnosti.

Moderátor: “Progresívne slovensko prevzalo časť agendy, ktorú by teoreticky ako sociálno-demokratická strana mohol mať SMER. Nie je vám ľúto, že témy, ktoré mohol SMER už dávno komunikovať, ktorými už mohol dávno oslovovať voličov, dnes s nimi prichádza úplne iná strana, a to celkom úspešne?”

Monika Beňová: “Je mi to ľúto…” 🙂

A ešte Blahove slová z minulosti:

„Prekáža im to, že tu život ovládajú korporácie, zbohatlíci, biznismeni. Sociálna demokracia by ich preto vedela osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Ale zase na druhej strane slovenskí voliči, aspoň v istých častiach Slovenska, sú kultúrne veľmi konzervatívni. Práve tu je problém s tými témami, ktoré sú typické pre západnú sociálnu demokraciu. To sú tie témy kultúrnej ľavice, ako sú manželstvá homosexuálov, ako je zrovnoprávnenie menšín, alebo zvýhodňovanie menšín v istých oblastiach,“ konštatoval s tým, že z tohto hľadiska sociálna demokracia historicky na Slovensku nemá takú pevnú tradíciu a pragmaticky preto Smer postupuje veľmi opatrne v týchto témach, lebo vie, že by tým de facto mohol ohroziť svoje politické pozície, a tým pádom by ohrozil aj presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení. „A to by sme tu mali tvrdý neoliberalizmus, čo nikto z ľavičiarov nechce,“dodal Blaha.

Tak tomu bolo v r. 2013. Smer je dnes v pasci: ak by sa liberalizoval aj tak by to nestačilo, lebo mestský liberálny volič má dnes PS. A ak bude radikálnejší v konzervatívno-národnej oblasti, tak tam má opäť volič na výber z viacerých úprimnejšie pôsobiacich alternatív. Takže nech sa Smer vyhrotí akokoľvek je otázne či mu to nejako pomôže. A strana stavajúca prevažne len na dôchodcoch nie je perspektívna strana.

Eurovoľby – predbežné výsledky

Určite ste už zachytili predbežné výsledky eurovolieb. Vyhrali pomerne výrazne progresívci (20,1%), Smer (15,7%) prišiel o svoje dlhodobé prvenstvo (tam bude teraz veľmi zaujímavé sledovať, čo sa bude diať. Beňová sa už pustila do Blahu a v podstate naznačila, že aj on je príčinou tohto poklesu) a kotlebovci (12,10%) majú slušné tretie miesto – ale aj u nich som očakával o čosi lepší výsledok.

Predovšetkým sú tieto voľby debaklom pre dve pro-národné strany: SNS a Salviniho spojencov Sme rodina. Obzvlášť pri Sme rodina je to poriadne fiasko vzhľadom na celý ten humbuk okolo ich pozvania Marine Le Pen do Bratislavy. Evidentne to ich voličov nemobilizovalo (alebo uprednostnili nakoniec LSNS?).

Každopádne tieto voľby opäť nedopadli dobre pre sily označujúce sa ako pro-národné. Slovensko mi dnes príde veľmi rozdelené a naozaj mi to tak vychádza, že národno-konzervatívne a liberálne sa tu delí pol na pol – ale s tým, že liberálni voliči sú očividne viac mobilizovaní.

Navyše mám obavu, že spôsob propagandy, naratívy či celkový štýl slovenských konzervatívno-národných síl začína skôr napomáhať rastu liberálnych priaznivcov a ich mobilizácii (trochu som sa tohto javu dotkol v tomto článku). Tieto sily potrebujú sebareflexiu a lepšie si premyslieť svoju stratégiu i témy.

Predovšetkým, EU sa podľa mňa tak skoro nerozpadne a po fiasku s Brexitom viac menej nikto odtiaľ odísť nechce (dnes ani kotlebovci. A aj kritika LSNS dnes už vyznie skôr len ako tliachanie do vetra. Nemyslia to vážne). Nie je k tomu dnes jednoducho poriadna vôľa. Sám Šimečka s kľudom spomína istého chalana, čitateľa HS, ktorý sa vyhrážal jemu a Čaputovej basou, avšak napriek tomu chce ostať v EU (lebo ekonomické výhody). Tí dvaja kotlebovci v EP toho veľa nenamelú – budú len bučať, nadávať a robiť propagandu, ako aj doteraz, a popri tom poberať absurdne kráľovský plat – a celá karavána nejako pôjde ďalej. Tak to by bolo zatiaľ k tejto fraške všetko.

V čom je kresťanstvo židovskou vierou, nie európskou

autor: Curt Doolittle

To čo robí z kresťanstva židovskú vieru je jeho metóda prezentácie (fiktívna história), adaptácia skôr než homerické opakovanie (ospravedlnenie), ďalej jeho metóda argumentu: pilpul (sofizmus), požiadavka exkluzivity (monoteizmus), požiadavka pre podvolenie sa (otrocká morálka), požiadavka pre poslušnosť (zákon vs. múdrosť) skôr než rešpekt a tolerancia, požiadavka pre expanziu (dominancia), rozdeľovanie a démonizácia ostatných (polyetika – hoci v kresťanstve je menej prítomná ako v judaizme a islame), primát kňazov a konformita skôr než zákon a riešenie konfliktu, maladaptivita (devolúcia) skôr než adaptivita (trhy), genetika (dysgenika skôr než eugenika) a šírenie “zdrojov nevedomosti” skôr než znalosť a inovácia. Skutočnosť, že bolo nazývané ópiátom más je jednoducho medicínsky truizmus, pretože presne tým aj je (doslova).

Skutočnosť, že ľudia hovorili a písali po grécky v krajinách dobytých Grékmi z nich ešte Grékov nerobí. To čo ich robí členom skupinovej evolučnej stratégie je ich metóda spolupráce ku konkrétnemu cieľu. V prípade rozporu západné vs. semitské ide o rozpor pravdy, súladu, heroizmu, aktivity, inovácie a vlády empirického zákona voči klamaniu, nesúladu, otroctvu, absencii aktivity, stagnácie a vláde fiktívneho zákona.

Historický problém, ktorému čelí aristokracia a mužný západný človek pri liečbe jeho podľudí a zženštilej infekcie abrahámovského sofizmu je skutočnosť, že empirický zákon, obchod a veda sú jednoducho praktikované, zatiaľ čo o literatúre sa diskutuje. Len čo človek tomu porozumie, potom paralela medzi judaizmom a marxizmom a kresťanstvom a postmodernizmom bude očividná. Uvidíme židovskú pseudovedu a židovský zákon, ktoré sú nesúladné a kresťanskú literatúru a racionalizmus, ktorý je alegorický a nesúladný. Všetky tieto ideológie sa pokúšajú preťažiť rozum rámcovým obskurantizmom a sugesciou, apelom na intuíciu interpersonálnej skúsenosti, skôr než informovaním nás o limitoch osobného vnímania a skúsenosti a využitím fyzických a logických prostriedkov pre ich rozšírenie.

Abrahámizmus je sofizmus prostredníctvom analógie, nie prostriedkami deskripcie. Západný človek skúma empiricky, aby porozumel realite a ovládol ju. Semitský človek namiesto toho vytvára fikcie, aby ignoroval a obchádzal realitu.

Abrahámovský fikcionalizmus je výrazným opakom západnej deskripcie. Oni nám rozprávajú fikciu. My oznamujeme udalosti.

Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia

Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.

Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.

Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia” →

O dysgenike začína konečne písať i mainstream

Poznáte ten pocit, keď sa istý problém, na ktorý ste dlhodobo upozorňovali, pričom za toto upozorňovanie ste sa mohli stať terčom ostrakizácie a istých škaredých nálepiek zo strany “elít” či systému, odrazu objaví v mainstreame a začína sa z neho stávať akceptovaný naratív? Náhle sa Overtonovo okno o čom môžete diskutovať zmení a vy sa nestíhate čudovať, kto všetko vám začína dávať za pravdu (vrátane tých, ktorí by vás v minulosti za daný postoj kritizovali či rovno prenasledovali).

Pokračovať v čítaní článku “O dysgenike začína konečne písať i mainstream” →

Laššáková vs.paraziti

Tak máme tu nový džihád tzv. slušných. Tentokrát si zobrali na paškál ministerku kultúry za stranu Smer-SD Ľubicu Laššákovú. Dôvod? Zrušenie dotácií pre akési LGBTIAPQXYZ spolky, ktoré sa sami pasovali za akýchsi zástupcov tzv. sexuálnych menšín a ktoré robia…Čo vlastne? Kultúru? Nuž, na premietanie filmov ako Vtáčia klietka, Philadelphia či Chlapci neplačú (inak 3 moje obľúbené filmy s LGBT tématikou) podľa mňa žiadne takéto spolky netreba. A zbytok ich patetických zhovadilostí (ako napr. Dúhové prajdy) nepotrebujeme už vôbec. K homoaktivistom sa následne pridali aj ďalší darmožráči aka “umelci”, herci, jednoducho bratislavská kaviareň a samozrejme aj Šeliga, Farská, Nicholsonová a iný “slušný” odpad.

Fakty však nepustia: na poskytnutie štátneho grantu neexistuje právny nárok a je to primárne na ministerstve, ktorý projekt podporí alebo nepodporí. Laššáková chce radšej podporiť Pellegriniho obľúbený folklór a v rámci hendikepovaných zase sociálne odkázaných ľudí alebo zdravotne postihnutých – čiže to, čo by podporila, resp. podporuje i drvivá majorita normálnych Slovákov. To však neplatí o, od zvyšku Slovenska odrezaných, “kaviarnikoch” z Bratislavy, ktorým sa očividne máli a asi majú dojem, že nevysali už dosť prachov zo štátu na svoje pochybné projekty.

Vôbec už samotná skutočnosť, že si tu nejaké menšinové nátlakové spolky zastupujúce bohviečo a bohviekoho takýmto agresívnym spôsobom vynucujú ťažké peniaze od štátu kole oči. Z akého titulu by mali peniaze dostať práve oni?

A za súčasnej situácie, keď tu máme x reálnych problémov, ktoré treba riešiť, od zdravotníctva, cez nepojazdné cesty až po premnožených asociálov, sa majú vrážať peniaze na nejaké promenády autogynefila Lenického či chlpatej Alex Vortex? Vážne chcú takto provokovať ľudí? Nečudo, že im potom praskajú nervy a petícia na podporu Laššákovej prekonala v počte podpisov tú za jej odvolanie.

Homoaktivisti robia homosexuálom medvediu službu

Homoaktivistom bolo toto povedané už xkrát: rozoštvávajú spoločnosť a vytvárajú v skutočnosti veľmi škaredé stereotypy o homosexuálov. Áno, súhlasím s Martinou Šimkovičovou, že tieto nátlakové spolky nereprezentujú majoritu homosexuálnych jedincov a ich záujmy. Ja som osobne ešte nestretol LGBT jedinca, ktorý by sa nejako k týmto organizáciám a k ich agende hlásil (a to žijem a pracujem v Bratislave, kde je možné homosexuálov stretnúť relatívne bežne).

Naopak, bežní homosexuáli sa skôr chcú od aktivistov ako Schlesinger-ová, Fábry-ová, Macko a pod. dištancovať, mnohí ich vyslovene neznášajú, lebo chápu ako veľmi im škodia a vytvárajú na Slovensku homofóbne ovzdušie. O niečom vypovedá aj to, že napriek tomu, že v slovenskom showbiznise je relatívne veľa homosexuálov, tak jediný, kto sa tu k tejto agende prihlásil je akurát tak prechlastaný a rozpadávajúci sa Stanke, pri ktorom mám čoraz viac dojem, že chytím od neho AIDS už len tým, že sa budem na neho pozerať a počúvať ho. 🙂 Toto je jednoducho ich úroveň.

Orbán a Američania

Chcel som už skôr napísať niečo i k stretnutiu Orbána s Trumpom či všeobecne o jeho vzťahu k Amerike. Tak teda dnes a veľmi stručne. Predovšetkým, stretnutie medzi oboma “alfa-samcami” sa zdalo byť veľmi vrelé a evidentne tam zafungovala istá chémia (treba napísať, že aj stretnutie s Pellegrinim pôsobilo, že si Trump s ním dobre porozumel. Evidentne je tu zvýšený záujem o krajiny V4. A myslím, že Trump by mohol mať istú slabosť pre Slovanov či pozitívnejší náhľad na nich vzhľadom na výber jeho partneriek :-)).

Trump sa vyjadril na adresu Orbána, že je to “tvrdý a rešpektovaný chlap” a vyzdvihol jeho prístup k imigrácii a vyslovene sa vyjadril, že Maďarsko a USA majú dnes obdobný prístup ku globálnym problémov a k ilegálnej migrácii. Treba napísať, že dnes nejde len o obdiv Trumpa, ale všeobecne amerických konzervatívcov. Taká Annie Applebaumová napr. píše o tom, že Orbánovo Maďarsko je dnes u mnohých konzervatívnych intelektuálov z Ameriky vnímané ako vzor pre jeho obranu kresťanskej Európy. Ide tu o niečo podobné, ako keď niektorí americkí ľavičiari v minulosti obdivovali ZSSR.

Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Trumpa spoločne s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Oproti Szijjártovi sedí John Bolton.

Tu by som dnes chcel zdôrazniť jedno: v slovenskej alternatíve sa dnes pomerne často kritizuje slovenská vláda, predovšetkým kvôli pro-americkým aktivitám Lajčáka. Lenže Orbánovo Maďarsko, prezentované tzv. alternatívou tiež často za vzor, je dnes viac pro-americké ako Slovensko. Maďari totiž už podpísali s Američanmi kontroverznú zmluvu o obrannej spolupráci. Sám maďarský minister zahraničia Szijjártó pri tejto príležitosti tiež označil USA za „skutočného priateľa a strategického spojenca“. Orbán sa niekedy v alternatíve vynáša až do nebies, ale v realite tiež robí veľa kompromisov. Ale treba tiež povedať, že tieto kompromisy sa častokrát robia práve i preto, aby krajiny, resp. ich lídri mali “pokoj”. Istý druh poklonkovania, obzvlášť ak je spojený s nakupovaním amerických zbraní a istými ústupkami vo vojenskej sfére, je totiž ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec v iných oblastiach, event. vás USA nebudú toľko kritizovať pri vašej domácej politike.

Maďari sú viac pro-americkí ako stredoeurópsky priemer

A na záver ešte jeden prieskum. Maďarský inštitút pod názvom Nézőpont Institute prišiel s prieskumom, podľa ktorého až 59% Maďarov má pozitívny pohľad na USA. Daný inštitút skúmal 12 krajín a zistil, že stredoeurópsky priemer je 54% v prospech pro-amerického postoja. 22% Maďarov nevníma Ameriku pozitívne.

Pokiaľ ide o ostatné krajiny V4, tak ako najviac pro-americkí sa ukázali byť (neprekvapivo) Poliaci (66% respondentov vyjadrilo kladný vzťah k USA), potom Česko (62% ), nasledované Maďarskom (59) a Slovenskom (50%). Slováci sú teda z krajín V4 najmenej pro-americkí a až 44% z nich vyjadrilo negatívny postoj k USA, čo je najviac z krajín V4. A slovenská politika to trochu (treba porovnať so susedmi) i odzrkadľuje.

Zdroje:

  1. Trump Praises Orbán: ‘He’s a Tough, but Respected Man’
  2. Survey: Hungarians more Pro-American than C European Average

Ako to vlastne je s kriminalitou v Rakúsku a Nemecku?

Neoliberálny plátok Týždeň prišiel s textom, v ktorom spochybňuje istú, v alternatívnom priestore pomerne častú, predstavu o obrovskom náraste kriminality v Nemecku a Rakúsku kvôli migrantom (a keď sa povie slovo “migrant”, vieme, že väčšinu ľudí napadnú ľudia neeurópskeho pôvodu). Autor Filip Minich píše:

“Alternatívne a dezinformačné portály chrlia dlhodobo a takmer na dennej báze správy o „cunami kriminality“ v Nemecku či Rakúsku. Domáci už podľa nich pomaly ani nevychádzajú von, pribúdajú útoky, znásilnenia, krádeže, vraždy. Kto za to môže? Vraj migranti.

Obyvatelia Nemecka sa podľa dezinformačných portálov boja nahlas vyjadriť nesúhlas, polícia sa to bojí vyšetrovať a súdy riadne súdiť. Vraj dostali príkaz „zhora“.

Pozreli sme sa na oficiálne, tvrdé policajné dáta z Rakúska a Nemecka, kam smerovala drvivá väčšina utečencov počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016. Výsledky sú viac než zaujímavé.

Rakúsko je tak bezpečné, ako nikdy predtým,“ tvrdí tamojšia polícia v najnovšej štatistickej ročenke, kde detailne sumarizuje uplynulý rok 2018.

Celkový počet prípadov klesol medziročne o 7,4 %. Kriminalita je v Rakúsku najnižšia za posledných desať rokov. Zároveň stúpa počet zadržaných a objasnenosť prípadov je na rekordne vysokej úrovni.“

Keďže nemám zaplatené predplatné, tak zvyšok textu nevidím. Predpokladám, že obdobné dáta tam uvádzajú aj v prípade Nemecka. A neprekvapilo by ma, ak by tam spravili aj nejaké porovnanie s Ruskom, ktoré bude vykazovať vyššiu mieru kriminality v porovnaní so Západom. V Týždni bude ťažké odolať pokušeniu nekopnúť si nejako do Ruska.

Tie čísla sa vám však začnú javiť inak, pokiaľ sa pozriete do celkovej štatistiky Bundeskriminalamtu (federálna investigatívna policajná agentúra Nemecka). Predovšetkým, z údajov tu obsiahnutých sa dajú vyvodiť dve základné skutočnosti.

  1. Áno, celková kriminalita v Nemecku naozaj klesá. A to takmer u každého druhu kriminality vrátane násilnej.
  2. Avšak to čo rastie je kriminalita migrantov.

Jednoducho povedané, domáci páchajú v Nemecku menej a menej kriminality, zatiaľ čo u migrantov rastie. Vzhľadom k tomu, že kriminalita domácej populácie klesla tak výrazne, tak i po pripočítaní kriminality migrantov nám vyjde, že celková kriminalita zaznamenala pokles. Absolútne čísla v prípade migrantov však rastú. Navyše nie sú uvádzané vo vzťahu k počtu imigrantov, pričom čísla rástli aj v predošlých rokoch. Toto nie je len o náraste medzi rokmi 2017-2018.

A to ešte musíme zobrať do úvahy skutočnosť, že sa nesleduje kriminalita podľa etnicity, ale len porovnávame domácich vs. migrantov (a platí, že medzi domácimi môžu byť ľudia s pôvodom iným ako európskym a naopak). Čo tak prísť s dôsledným reportom kriminality so zohľadnením etnicity a náboženstva? Aha.:-)

Ja netvrdím, že situácia v Nemecku a Rakúsko je nejaký armagedon, život je tam pre väčšinu stále dosť fajn (a to je aj hlavný dôvod, prečo sú tam tí ľudia, najmä teda v Nemecku, politicky stále tak zaseknutí a volia tak, ako volia). Ale jednoducho tu hrozí skôr nárast problémov, nie zlepšovanie, pokiaľ sa bude k otázke demografie a imigrácie pristupovať tak nezodpovedne, ako to predviedla Merkelbaba. Bez imigrácie z moslimských krajín (či celkovo krajín globálneho juhu) mohli byť dnes Nemecko a Rakúsko na tom podobne ako Japonsko, ktoré má tak extrémne nízku kriminalitu, že policajti v tejto krajine nemajú čo robiť a tak sú čoraz vynaliezavejší, pokiaľ ide o ich predstavu čo je zločinom.