Ďalšie zamyslenie nad riešením rómskeho problému

Priznám sa, že to Radačovského vyjadrenie k dosť možno jedinému rozumnému návrhu, s ktorým Nicholsonová dokázala prísť, je ďalším sklamaním – hoci predvídateľným vzhľadom na celkový stav našej pro-národnej scény.

Radačovský z toho vychádza ako ďalší zbabelý slniečkár (viď aj jeho celková argumentácia) – kľudne si môže ísť podať ruky s profesionálnym buzerantom Weisenbacherom. Je veľkou hanbou tzv. národovcov, že ich nejaká liberálna opica s maturitou dokázala v niečom takomto prekonať.

Áno, ja som jednoznačne za dobrovoľnú sterilizáciu (akýchkoľvek asociálov bez ohľadu na etnicitu), rovnako ako za preplácanie antikoncepcie a prezervatívov pre sociálne odkázané komunity, sexuálnu výchovu k zodpovednosti a povinnú predškolskú dochádzku pre rómske a iné marginalizované deti.

Prečo?

Nuž, lebo fakty. Dnes je koeficient inbrídingu u rómskej populácie jeden z najvyšších v rámci populácií v EU. (Link)

Vážení, inbríding nie je žiadna sranda. Dlhodobý inbríding má za následok vážnu debilizujúcu akumuláciu rôznych recesívnych ochorení – dnes majú Rómovia vďaka nemu výrazne zvýšenú incidenciu a prevalenciu kongenitálneho glaukómu a mcad poruchy, k tomu treba pripočítať aj tbc, hepatitídu typu A, samozrejme aj toluén, ktorý im doslova rozleptáva mozog a fakt, že cca 70-80% rómskych žien z oblastí ako Lunik IX videlo gynekológa asi tak často ako zatmenie Slnka. O pohlavne prenosných ochoreniach radšej nebudem ani písať. Treba si prečítať napr. knihu Psychologie Romů od P. Bakalářa. Áno, je to zlé, veľmi zlé.

Skrátka ako rezervoár pre štúdium genetických porúch sú cigáni bezpochyby perfektný bio – materiál, doslova prírodný, vyselektovaný experiment pre humánnych genetikov. Lenže kto všetky tie strašné choroby nakoniec zacvaká? A aký prínos môže mať populácia s priemerným IQ v rozsahu od 70 do 83 bodov aj vzhľadom na automatizáciu a čoraz vyššie požiadavky na kognitívne schopnosti?

Musíme si už priznať pravdu: bez skutočne radikálneho štátneho zásahu do niektorých ľudských práv našej rómskej populácie sú vyhliadky pre Rómov, ako aj zvyšok obyvateľstva Slovenska, veľmi nepriaznivé. Upozorňujem, že podľa istých odhadov bude v r. 2025 už každý desiaty obyvateľ Slovenska rómskej etnicity. Toto nie je o žiadnej nenávisti, ako sú to schopní interpretovať kdejakí ideologickí poblúdenci či mimovládkoví darmožráči. Naopak, tu ide o to Rómom reálne pomôcť a pozdvihnúť ich.

Takže povinné umiestňovanie do škôlok, hygienická prevýchova, povinné genetické testovanie rodičov, vzdelávanie v osadách ohľadne škodlivosti inbrídingu, masívna kampaň za dobrovoľnú sterilizáciu a jej preplácanie, preplácanie antikoncepcie a interrupcií, obmedzenie rodičovských práv vrátane výrazne silnejšej kontroly zo strany sociálok, siahnutie na dávky v prípade zanedbania školskej dochádzky, atď, atp. Toto všetko sú eventuálne nástroje na zlepšenie stavu, aby sme mali možnosť vyhliadky, že raz prestane byť naša cigánoidná inbridná populácia závislá na čuče a touléne takým obrovským bremenom na slovenskom zdravotníctve a sociálnom systéme.

Ale toto proste pánbičkovým naivistom kam patria aj kotlebovci a iní tzv. národovci proste nevysvetlíte. Tým stačí, že ich kdejakí kuffovci a chromíkovci naučia pater noster a je vybavené. Však glaukóm sem, glaukóm tam, hlavne kondóm a tabletky fuj a preč. Dôležité je, že pán Ježiško bude mať na nebíčku radosť a my môžeme z tohto megaproblému aj naďalej vytĺkať politický kapitál, že áno. 😦

Kratšia úvaha o nacionalizme

Nacionalizmus býva často vnímaný, predovšetkým jeho oponentmi, ako ideológia. Ja ho však často preferujem vnímať ako druh politického prístupu, ktorý umožňuje danej etnickej skupine získať teritoriálnu suverenitu. Nacionalizmus tiež môže vytvoriť štáty, ktoré budú dostatočne silné na to, aby sa mohli brániť, ale nie natoľko veľké, aby sa stali oslabenými vnútornými konfliktami spôsobenými vysokou etnickou rozmanitosťou (ako je tomu často v prípade ríše). Chcem však upozorniť, že mnohí (vrátane mojej maličkosti v minulosti) robia chybu, keď stotožňujú mestské štáty a/alebo kmeňové politiky s nacionalizmom.

Zároveň som dospel k záveru, že je v skutočnosti fajn, že existujú i ne-etnické nacionalistické štáty (Brazília, USA a mnohé iné), ktoré môžu hostiť kozmopolitných jednotlivcov, ktorí sa neidentifikujú so žiadnou etnickou skupinou, ale stále majú záujem participovať v politike, čím by mohli nepriaznivo ovplyvniť etnické štáty, v ktorých by zostali. Vskutku, ideálne by bolo, ak by sme všetkých našich „slniečkárov či svetoobčanov, ktorí nemôžu vystáť všetkých tých slovenských “rasistov”, poslali niekam do Brazílie alebo Kalifornie, no nie?

Ne-etnické štáty tiež môžu vytvoriť dôležité bariéry medzi etnickými štátmi, v ktorých žijú vzájomne nepriateľské etnické skupiny medzi ktorými neexistujú prirodzené bariéry. V univerzálnom zmysle by teda bolo pre mňa vhodnejšie označovať sa za “regionalistu” nie za “nacionalistu”. V bežnom diskurze však preferujem nazývať sa “nacionalistom” z dôvodu, že osobne preferujem žiť v národnom (etnickom) štáte a tento výraz býva zrozumiteľnejší.

Prečo sú belosi tak inovatívni?

autor: Curt Doolittle

Pretože bieli ľudia majú:

(a) túžbu po hrdinstve bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie

(b) túžbu po signalizácii bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie.

(c) slobodu konať bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie.

(d) o niečo väčší sklon k akcii (väčšia pravdepodobnosť, že spálite kalórie, než nie). Je to očividné obzvlášť, ak sa pozriete na dáta u žien.

(e) relatívne vysoké IQ, čas a zdroje, s ktorými mohli narábať.

(f) vyššiu (ale nie tak vysokú ako u juhozápadných euroázijcov: semitov/aškenázov) verbálnu obratnosť.

(g) a obzvlášť, zatiaľ čo relatívne nízky, ale vyšší “neurotizmus”(obava), ktorý koreluje (a zapríčiňuje) vyššiu kreativitu.

Zatiaľ čo mnohé kultúry majú niektoré z týchto vlastností, tak žiadna ďalšia kultúra (rasa alebo subrasa) nemá kombináciu všetkých týchto vlastností. Kreativita si vyžaduje schopnosť, motiváciu, príležitosť a čas.